Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/57/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: G.. S. C., so sídlom kancelárie P. XX, XXX XX P., správca úpadcu STAMEX Žilina, s.r.o. "v konkurze", so sídlom Pri Rajčianke 43, 010 01 Žilina, IČO: 36 411 809, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti odporcovi: GOEX, s.r.o., so sídlom Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina Budatín, IČO: 31 378 676, právne zastúpený: JUDr. Tibor Bicko, Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie 293.566,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 17.613,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 16.618,56 eur na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 16.12.2010 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie žalovanej istiny 293.566,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 58.773,- eur od 20.05.2009, zo sumy 55.985,- eur od 08.07.2009, zo sumy 29.493,- eur od 12.08.2009, zo sumy 12.742,- eur od 10.08.2009 a zo sumy 136.573,- eur od 12.05.2010 všetko až do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že úpadca vykonal pre navrhovateľa stavebné práce na akcii "M. F. T. T. D." na základe objednávky odporcu, za čo vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 1009004 zo dňa 30.04.2009 so splatnosťou 19.05.2009 na sumu 127.773,- eur, z ktorej odporca uhradil sumu 69.000,- eur a zostatok neuhradenej sumy predstavuje 58.773,- eur, faktúru č. 1009007 zo dňa 23.06.2009 so splatnosťou 07.07.2009 na sumu 105.985,- eur, z ktorej odporca čiastočne uhradil 50.000,- eur a teda zostatok fakturovanej sumy predstavuje 55.985,- eur, faktúru č. 1009008 zo dňa 28.07.2009 so splatnosťou 11.08.2009 na sumu 29.493,- eur, faktúru č. 1009009 zo dňa 28.07.2009 so splatnosťou 09.08.2009 na sumu 12.742,- eur a faktúru č. 101001 zo dňa 29.04.2010 so splatnosťou 13.05.2010 na sumu 135.573,- eur. Nezaplatením uvedených faktúr vznikla úpadcovi voči odporcovi pohľadávka v celkovej výške 293.566,- eur, ktorá ku dňu podania žaloby nebola odporcom zaplatená. Navrhovateľ uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 05.05.2010 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - spoločnosť STAMEX Žilina, s.r.o., pričom za správcu úpadcu bol ustanovený navrhovateľ s účinkami zverejnenia uznesenia v obchodnom vestníku č. XX/B/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Napriek výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 12.08.2010 odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil. Aktívnu legitimáciu navrhovateľ odvodzoval z ustanovenia § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na omeškanie odporcu s úhradou fakturovanej ceny a pri neexistencii osobitnej dohody o sadzbe úrokov z omeškania navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu

na zaplatenie úrokov v zákonom stanovenej výmere 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do ich zaplatenia.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu v návrhu označené faktúry, súpisy vykonaných prác a dodávok za jednotlivé časové úseky, výňatky zo stavebného denníka, rozpočet stavebných prác.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. -68 zo dňa 13.01.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

V zákonom stanovenej 15- dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odporca odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona. Odporca podaný odpor odôvodnil tým, že medzi úpadcom a odporcom došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej tiež "Zmluvy"), v ktorej sa úpadca zaviazal vykonať pre odporcu v zmluve dojednané práce na prístavbe T. T. D.. Vzhľadom na nepripravenosť zhotoviteľa zvládnuť stavbu, nevybavenosť zamestnancami a technikou a nekvalitu prác, odporca po predchádzajúcich opakovaných ústnych a písomných upozorneniach v júli 2008 v zmysle čl. VII Zmluvy od tejto písomne odstúpil. Vzájomné záväzky účastníci podľa obsahu Zmluvy o dielo čl. V ods. 8 a Obchodného zákonníka vyriešili započítaním. Faktúry, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha, odporca vrátil úpadcovi ako nedôvodné. Odporca má za to, že žiadne záväzky voči úpadcovi na strane odporcu neexistujú. Uviedol, že zhotoviteľ (ďalej tiež zjednodušene "navrhovateľ") mnohonásobne porušil uzavretú Zmluvu o dielo, čím vznikli odporcovi nevyčísliteľné škody. V zmysle zmluvy malo byť dielo ukončené dňa 31.08.2009, a preto odporca bol nútený svojpomocne dokončiť dielo, odstrániť nedostatky vykonávaného diela úpadcom, a to napriek tomu, že úpadcovi bolo umožnené odstrániť nedostatky vykonaného diela, avšak tento na výzvy odporcu nereagoval, zásielky doručované odporcom nepreberal, výzvy odporcu ignoroval a na protokolárne odovzdanie rozostavaného diela sa nustanovil. Spolu s odporom odporca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópiu Zmluvy o dielo uzavretú medzi úpadcom a odporcom dňa 09.05.2008.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov, výsluchmi svedkov, prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa, ako aj navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržiavali návrhu na začatie konania.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v zmysle Zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom ako zhotoviteľom diela a odporcom ako objednávateľom dňa 09.05.2008 mal navrhovateľ vykonať pre odporcu prístavbu T. T. Q. D., a to na podklade Zmluvy, ktorej predkladateľom bol sám navrhovateľ. V Zmluve účastníci upravili, za akých podmienok navrhovateľ vykoná dielo a akým spôsobom bude zaplatená cena diela. Odporca poukázal na čl. IV bod 3 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého ustanovenia mala faktúra okrem iného obsahovať súpis vykonaných prác a dodávok potvrdený zástupcom objednávateľa oprávneným konať vo veciach zmluvných, ktorým bol G.. Q.. Odporca uviedol, že faktúry, na základe ktorých sa navrhovateľ domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky, takýto súpis neobsahujú, ani odsúhlasenie vykonaných prác zo strany odporcu, čím nebola dodržaná jedna z podmienok, na ktorú účastníci viazali právo uplatňovať si zaplatenie ceny diela. Odporca má za to, že aktuálne nie je možné dokladovať, či práce, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha, boli zhotoviteľom skutočne vykonané, pretože napriek výzvam odporcu navrhovateľ sa na zdokumentovanie stavu rozostavanosti diela neustanovil. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nedodržal časovú postupnosť prác, tieto nevykonal kvalitne, na čo bol zo strany odporcu preukázateľne opakovane upozorňovaný. Časový sklz vykonávaných prác a nekvalitne vykonávané dielo boli dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany objednávateľa, t. j. odporcu dňa 27.07.2009. Ešte v nasledovnom období po odstúpení od zmluvy odporca sa pokúšal skontaktovať s navrhovateľom, pričom zhotoviteľ odmietal odovzdať stavbu protokolárne, preto odporca bol nútený v záujme dokončenia diela zadokumentovať nedostatky vykonaného diela prostredníctvom spoločnosti I. F., ktorá bola autorom realizačného projektu, a ktorá vyčíslila predbežné náklady na odstránenie vád diela v celkovej sume 97.900,- eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ odmietol akúkoľvek komunikáciu s odporcom a po odstúpení od zmluvy dňa 17.09.2009 vyzval odporcu na zaplatenie faktúr

označených vo výzve, v rámci ktorých si zhotoviteľ uplatňoval okrem iného neoprávnene cenu materiálu dodaného odporcom, odporca učinil započítací prejav voči fakturovanej cene diela jednostranným právnym úkonom zo dňa 18.11.2009, v rámci ktorého započítal svoje pohľadávky s pohľadávkami uplatňovanými navrhovateľom v celkovej sume 114.758,- eur. V rámci jednostranného započítania odporca pripojil stanovisko spoločnosti I. F. a ďalšie listiny, ktorými odporca dokumentoval oprávnenosť svojich nárokov, ktoré tvorili predmet započítania pohľadávok odporcu voči pohľadávkam zhotoviteľa diela. V liste zo dňa 18.11.2009 odporca poukázal na vzniknuté škody z titulu nekvalitne vykonaných prác v celkovej výške 150.463,57 eur. Doručenie jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávok odporca preukazoval kópiou listu zo dňa 18.11.2009 spolu s podacím lístkom.

Vo väzbe na uplatnenú obranu odporcu navrhovateľ doplnil tvrdenia, o ktoré opiera dôvodnosť uplatneného nároku o skutočnosť, že v predmetnom konaní sa navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu, t. j. zhotoviteľa diela, domáha voči odporcovi práva na zaplatenie ceny diela na základ dielčich faktúr vystavených za jednotlivé časti odovzdaného diela v súlade s podmienkami zmluvy o dielo. Navrhovateľ potvrdil, že k prevzatiu jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo došlo zhotoviteľom diela dňa 27.07.2009, čo konateľ úpadcu potvrdil na doručenej listine svojim podpisom.

Z vyjadrení účastníkov vo väzbe na predložené listinné dôkazy vyplynulo, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha voči odporcovi zaplatenia ceny stavebných prác vykonaných zhotoviteľom diela do okamihu odstúpenia od zmluvy o dielo na základe písomne uzavretej zmluvy zo dňa 09.05.2008. Ťažisko obrany odporcu voči žalovanej pohľadávke spočívalo v tvrdení, že navrhovateľ nepreukázal existenciu žalovanej pohľadávky, keďže dielo zhotoviteľom nebolo vykonané riadne, nebolo dokončené a v súvislosti so zánikom zmluvy o dielo v dôsledku odstúpenia odporcu ako objednávateľa diela, neposkytol zhotoviteľ súčinnosť pri zadokumentovaní stavu rozostavanosti diela, t.j. rozsahu a kvality diela k okamihu odstúpenia od zmluvy.

Zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a odporcom dňa 09.05.2008, ktorou sa riadil záväzkovo- právny vzťah účastníkov ku dňu odstúpenia od zmluvy súd zistil, že predmetnou zmluvou sa úpadca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre odporcu ako objednávateľa dielo špecifikované v čl. II Zmluvy za dohodnutú cenu diela, ktorá je obsahom ustanovenia čl. IV Zmluvy. Z čl. IV Zmluvy o dielo vyplýva, že objednávateľ sa zaviazal uhrádzať cenu za dielo čiastkovými faktúrami a záverečnou faktúrou vystavenými jedenkrát za 14 dní na základe zhotoviteľom predložených a určeným zástupcom objednávateľa odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác, resp. zabudovaných materiálov s tým, že zhotoviteľ je oprávnený po odsúhlasení súpisu prác vystaviť čiastkovú faktúru so splatnosťou 7 dní odo dňa doručenia objednávateľovi, a to až do výšky 95% rozpočtovaných nákladov stavby. Zvyšných 5% malo byť vyúčtovaných v záverečnej faktúre pri odovzdávaní diela. Obsahové náležitosti faktúry vymedzuje čl. IV bod 3 Zmluvy o dielo tak, že faktúra okrem iného v prílohe obsahuje súpis vykonaných prác a dodávok potvrdených zástupcom objednávateľa oprávneným konať vo veciach zmluvných a v prípade, že faktúra nebude obsahovať uvedené náležitosti, je objednávateľ oprávnený vrátiť túto zhotoviteľovi na prepracovanie a doplnenie s tým, že nová lehota splatnosti začne plynúť dňom doručenia takto opravenej alebo doplnenej faktúry.

Zhotoviteľ diela vyúčtoval odporcovi cenu diela čiastkovými faktúrami označenými v žalobe s tým, že v poradí prvé dve faktúry zhotoviteľ vystavil ešte pred okamihom odstúpenia od zmluvy dňa 30.04.2009 a dňa 23.06.2009 a ostatné v poradí tri faktúry zhotoviteľ vystavil po odstúpení od zmluvy, ktorými vyúčtoval cenu dovtedy vykonaných stavebných prác.

S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 537 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka (1) Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. (2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

(3) Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. § Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 349 ods. 1 veta po bodkočiarku Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane;.

Podľa § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

§ 132 O.sp. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3 O.s.p. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že po tom, ako zhotoviteľ diela poskytol odporcovi čiastočné plnenie

- stavebné práce, ktorých zaplatenie priebežne odporcovi fakturoval čiastkovými faktúrami, odporca po opakovaných výzvach na odstránenie vád diela a riadnom plnení zmluvy, odstúpil od zmluvy dňa 27.07.2009. Tým, že odporca od zmluvy odstúpil s účinnosťou odo dňa 27.07.2009, zmluva zanikla

a účastníkom vznikla podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosť vrátiť si na jej základe poskytnuté plnenia, odporcovi i s úrokom podľa § 502 Obchodného zákonníka. Od okamihu odstúpenia od zmluvy zhotoviteľ v predmetnom diele nepokračoval a vzhľadom na neposkytnutú súčinnosť odporca po zadokumentovaní zistených vád vykonávaného diela pristúpil k dokončeniu diela, ktoré je aktuálne skolaudované a v užívaní tretej osoby.

Z vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo, že odporca ako objednávateľ diela opakovane namietal zhotoviteľovi postup stavebných prác a ich kvalitu , pričom zistené nedostatky pri vykonávaní diela objednávateľ zaznamenal v predsporovej písomnej komunikácii (list adresovaný zhotoviteľovi dňa 08.07.2008 - č. l. 185 a dňa 11.09.2008 - č. l. 186), v zápise z kontrolného dňa zo dňa 26.03.2009 ( č. l. 187), v liste zo dňa 10.07.2009 ( č. l. 188).

Podmienky odstúpenia od zmluvy účastníci dojednali v čl. VII Zmluvy o dielo tak, že objednávateľ môže odstúpiť alebo čiastočne odstúpiť od Zmluvy o dielo 1) ak zhotoviteľ je v omeškaní s plnením termínov alebo medzitermínov uvedených v časovom harmonograme postupu realizácie prác, ak zhotoviteľ nezhotovuje predmet plnenia v požadovanej kvalite a v súlade so zmluvou, ak zhotoviteľ neodstraňuje objednávateľom oznámené vady predmetu zmluvy, ktoré sa objavili počas vykonávania diela alebo pri odovzdaní a preberaní diela alebo počas záručnej doby, prípadne ak vzhľadom na hospodársku situáciu alebo postup zhotoviteľa je nepravdepodobné, že si zhotoviteľ splní alebo bude plniť svoje záväzky a povinnosti vyplývajúce pre neho z tejto zmluvy. Pre prípad odstúpenia objednávateľa od zmluvy podľa bodu 1 tohto článku zmluvy, má objednávateľ v dôsledku podstatného porušenia zmluvy zhotoviteľom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5% z ceny diela bez DPH.

Skutočnosť, že predmetné dielo bolo zhotoviteľom vykonávané vadne, potvrdil zhotoviteľ svojim podpisom na zápise z kontrolného dňa a v zápise z priebežnej kontroly plnenia úloh zo dňa 26.03.2009 a zo dňa 10.07.2009. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na pozastavení prác do momentu odstránenia zistených a zadokumentovaných nedostatkov (Zápis z kontrolného dňa zo dňa 26.3.2009 - č.l. 187). V záznamu z priebežnej kontroly zo dňa 10.7.2009 účastníci skonštatovali omeškanie zhotoviteľa s plnením termínov stavebných prác s návrhom konkrétnych opatrení (č.l. 188). Vo väzbe na takto zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov a konštatovanie odporcu ako zhotoviteľa diela o tom, že všetky pokusy o zjednanie nápravy boli neúspešné, súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy učinené odporcom dňa 27.07.2009 a doručené zhotoviteľovi toho istého dňa ako platný a účinný právny úkon, vykonaný v súlade v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

Odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, teda dodatočne odpadol právny dôvod splnenia povinnosti, preto bolo potrebné vzťahy účastníkov zmluvy usporiadať, pričom túto situáciu rieši tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia od zmluvy, ktorá nesporne nastala dňa 27.07.2009 prevzatím odstúpenia od zmluvy zhotoviteľom diela.

V občianskom práve sa rieši vyporiadanie účastníkov zmluvy prostredníctvom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Povinnosť spočívajúca vo vrátení prijatého plnenia tomu, kto ho poskytol, vzniká tak v prípade neplatnej zmluvy, ako aj v prípade odstúpenia od zmluvy. Ak je základom obchodnoprávneho vzťahu dvojstranne zaväzujúci záväzok, účastníkom zmluvy vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Žiaden z účastníkov sa totiž nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Teda jedná sa o vzájomné synalagmatické záväzky, pri ktorých sú obe zmluvné strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Predmetom konania navrhovateľ učinil iba povinnosť odporcu ako objednávateľa zaplatiť navrhovateľovi cenu prác vykonaných k okamihu odstúpenia od zmluvy. V petite žaloby ani z odôvodnenia návrhu na začatie konania nevyplýva, v akom rozsahu úpadca ako zhotoviteľ diela prijal od objednávateľa finančné plnenia a vo väzbe na takto prijaté finančné prostriedky navrhovateľ nešpecifikoval v akom rozsahu vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie prác a prijatého diela, ktoré vzhľadom na svoju povahu nie je možné zhotoviteľovi vrátiť. Navrhovateľ vo väzbe na žalované faktúry v konaní preukazoval, že práce, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ v konaní voči odporcovi domáha, boli zhotoviteľom k okamihu odstúpenia od zmluvy vykonané. Dôvodnosť uplatneného nároku odvodzoval z čiastočnej úhrady prvých dvoch vystavených faktúr a z povahy jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávok odporcu voči pohľadávke navrhovateľa, a to napriek tomu, že navrhovateľ spochybnil účinnosť tohto právneho úkonu, keďže namietol jeho účinné doručenie adresátovi právneho úkonu a vo vzťahu k ostatným žalovaným

faktúram navrhovateľ označil dôkaz výsluchom subdodávateľov zhotoviteľa, ktorí pre úpadcu vykonávali jednotlivé stavebné práce, ktorých cenu vyúčtovali úpadcovi ako zhotoviteľovi diela samostatnými faktúrami a ktoré zhotoviteľ následne refakturoval odporcovi. .

Súd primárne posudzoval otázku, či v podmienkach posudzovanej veci je možné vyhodnotiť čiastočnú úhradu žalovaných faktúr spolu s jednostranným právnym úkonom započítania pohľadávok ako úkony, ktorými dochádza k uznaniu uplatnenej pohľadávky navrhovateľom. Započítanie v zmysle zákonného ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka predstavuje formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, a ktoré súčasne umožňuje zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, teda jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Teda aj napriek tomu, že odporcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že kompenzačný prejav odporcu bol urobený voči veriteľovi právne relevantným spôsobom, t. j. účinné doručenie jednostranného právneho úkonu adresátovi tohto úkonu, súd z právneho úkonu odporcu nevyvodil uznanie pohľadávky navrhovateľa, ktorá tvorila predmet započítania, a to s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bol predmetný právny úkon uskutočnený. Obdobný záver súd prijal aj z čiastočného plnenia záväzku odporcom vo vzťahu k dvom žalovaným faktúram, nakoľko zo zistených okolností vykonanej úhrady nemožno vyvodiť záver, že plnením dlžník uznal aj zvyšok záväzku. Odporca od samého začiatku konania namietal, že dielo nebolo zhotoviteľom vykonávané riadne, a napriek tomu, že objednávateľ, t. j. odporca priebežne uhrádzal navrhovateľom vystavené čiastkové faktúry, z takto poskytnutého plnenia nemožno dovodiť záver, že do okamihu odstúpenia od zmluvy poskytol zhotoviteľ odporcovi dielo v kvalite zodpovedajúcej dohodnutej cene diela. V tomto smere sa súd nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že navrhovateľ preukázal existenciu svojho nároku v celom rozsahu, odvolávajúc sa na výpovede subdodávateľov, obsah stavebných denníkov, na základe ktorých sa navrhovateľ domáhal zaplatenia ceny dovtedy vykonaných a nezaplatených prác a dodávok vyúčtovaných žalovanými faktúrami. Pokiaľ navrhovateľ pri uplatňovaní svojich nárokov nezohľadňoval kvalitu vykonaného diela do okamihu odstúpenia odporcu od zmluvy o dielo, nie je možné stotožniť sa s právnou argumentáciou navrhovateľa, že odporca bol povinný si svoje pohľadávky z titulu vadného plnenia uplatňovať v rámci konkurzného konania podľa § 28 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako tzv. podmienenú pohľadávku. Ustanovenie § 46 ods. 1 vety prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré upravuje tzv. splatnosť pohľadávok, na ktoré ustanovenie navrhovateľ opakovane poukázal v priebehu konania, rieši otázku splatnosti existujúcich pohľadávok a záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktoré s považujú za splatné od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia. Za rovnakých podmienok sa podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii stávajú splatnými aj podmienené pohľadávky, pri ktorých ich vznik, zmena alebo zánik práva či povinností sú viazané na splnenie podmienky. V posudzovanom prípade však medzi účastníkmi nejde o spornosť v otázke splatnosti alebo podmienenosti pohľadávok. Navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny diela nevzniklo, nakoľko viaže právo na zaplatenie ceny diela na jeho riadne vykonanie a odovzdanie diela, pričom zmluva, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou viazala povinnosť odporcu zaplatiť cenu diela na jeho riadne vykonanie (čl. II , bod 5 Zmluvy o dielo), pričom dojednaný spôsob zaplatenia ceny diela predpokladal úhradu čiastkových faktúr do výšky 95% rozpočtových nákladov, ktorej konečná výška mala byť vysporiadaná v záverečnej faktúre pri odovzdaní diela. Zmluvná úprava predpokladala v rámci preberacieho konania zhodnotenie akosti diela v preberacom protokole (čl. VIII bod 7 Zmluvy o dielo) a tiež povinnosť vrátiť preplatok za nevykonané práce. Z takto koncipovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že úhrady vykonané odporcom podľa zmluvy mali povahu preddavku na cenu diela, ktorá mala byť vysporiadaná po protokolárnom odovzdaní diela.

.To znamená, že ak zanikla zmluva o dielo v dôsledku jednostranného právneho úkonu odstúpením od zmluvy, nastupuje odlišný režim vyporiadania účastníkov zrušenej zmluvy podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda ani vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - zhotoviteľa diela, nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela, pretože pohľadávka úpadcu nevznikla, a nevznikla ani vyhlásením konkurzu, a teda nemohla sa stať ani splatnou. Úpadcovi vzniklo v dôsledku odstúpenia od zmluvy právo na vyporiadanie zo zrušenej zmluvy, to znamená právo na zaplatenie ceny poskytnutého nepeňažného plnenia danej rozsahom a kvalitou vykonaného diela vo výške zodpovedajúcej dohodnutým zmluvným podmienkam. Navrhovateľovi tak nemožno priznať právo na zaplatenie ceny vykonaných stavebných prác do okamihu odstúpenia od zmluvy bez ohľadu na to, v akej kvalite boli zhotoviteľom vykonané a v akom rozsahu mal z plnenia zhotoviteľa odporca prospech. Aj napriek povahe inštitútu započítania pohľadávok, súd nedovodil z vykonanej kompenzácie nespornosť

pohľadávky navrhovateľa, ak v čase uskutočnenia kompenzačného prejavu odporca namietal kvalitu vykonaného diela a vznik škody spôsobenej porušením povinnosti zhotoviteľa odvolávajúc sa na vyčíslenie predpokladaných nákladov na odstránenie vád diela a vznik nákladov, ktoré odporcovi s predmetným dielom vznikli, a ktoré uplatnenými pohľadávkami navrhovateľom neboli zohľadnené (nákup stavebného materiálu odporcom, vyplatené zálohové platby odporcom subdodávateľom navrhovateľa ap.). Odstúpením od zmluvy sa zmluva o dielo zrušila s účinkami ex nunc a na uvedený moment zákonná úprava viaže povinnosť účastníkov vzájomne sa vyporiadať zo zrušenej zmluvy. Jedná sa o špeciálnu úpravu vzájomného vyporiadania účastníkov zo zrušenej zmluvy, pričom nárok účastníka na vrátenie zaplatenej ceny diela zo zrušenej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal na základe následne zrušenej zmluvy. Povinnosť vzájomne si vydať prijaté plnenia je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t. j. na princípe navrátenia do pôvodného stavu, čím je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia. Ten je vymedzený tak, že zásadne musí byť vrátené to, čo bolo na základe zrušenej zmluvy prijaté. Iba vtedy, ak to nie je možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať. Pre výšku peňažnej náhrady je rozhodujúci okamih zrušenia zmluvy, a to s prihliadnutím na povahu účinkov odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka.

Pre aplikáciu zodpovedajúceho právneho režimu v podmienkach vyhlásenia konkurzu súd posudzoval, v akom rozsahu si účastníci zrušenej zmluvy vzájomne poskytli synalagmatické plnenia podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade, ak úpadcovi pred vyhlásením konkurzu vznikla povinnosť poskytnúť si vzájomné plnenie, ktoré úpadca ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili, alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne, môže si správca v tomto prípade uplatniť svoje nároky len v rozsahu, ktorý zodpovedá vzájomnej povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy. Teda aj v prípade, ak odporca v konkurznom konaní neprihlásil svoje pohľadávky peňažnej a nepeňažnej povahy, z takéhoto konania nemožno dovodiť bez ďalšieho vznik pohľadávky na strane navrhovateľa, ktorej výšku navrhovateľ odvodzuje od zhotoviteľom vystavených a odporom neuhradených faktúr.

V rámci povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, bolo procesnou povinnosťou navrhovateľa preukázať hodnotu prác a dodávok poskytnutých zhotoviteľom diela objednávateľovi k okamihu odstúpenia od zmluvy o dielo, danú nielen rozsahom vykonaných prác, ale aj ich kvalitou vo väzbe na dojednaný spôsob určenia ceny diela a pri zohľadnení sumy prijatých zálohových platieb na základe čiastkových faktúr. Navrhovateľ bol tak oprávnený domáhať sa zaplatenia rozdielu nezaplatenej sumy poskytnutého plnenia.

Z vykonaných dôkazov výsluchom konateľa odporcu a konateľa zhotoviteľa diela G.. U. Y. (v procesnom postavení svedka) súd zistil, že napriek opakovaným výzvam odporcu na protokolárne zadokumentovanie stavu rozostavanosti diela k okamihu odstúpenia od zmluvy o dielo, zhotoviteľ neposkytol objednávateľovi potrebnú súčinnosť a medzi účastníkmi nedošlo k odsúhlaseniu rozsahu a kvality vykonaného diela. Svoj postoj zhotoviteľ odôvodnil tým, že zadokumentovanie diela zhotoviteľ považoval za nadbytočné, nakoľko stavbu riadil pracovník odporcu a vzhľadom na odmietavý postoj odporcu k úhrade doteraz vyfakturovanej cene diela. Napriek tomu, že svedok Y. potvrdil správnosť a úplnosť súpisov prác a dodávok a a uviedol, že všetky namietané vady diela boli zo strany zhotoviteľa odstránené, toto tvrdenie súd vyhodnotil v kontexte ostatných vykonaných dôkazov za tendenčné, čo je v podstatnej miere ovplyvnené aj postavením svedka v pomeroch prejednávanej veci. Okrem už vyššie označených listinných dôkazov svedkyňa N. Č. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila opakované výzvy objednávateľa na odstránenie vád diela. Uviedla, že bola prítomná pri rozhovore konateľov, kedy G.. Q. (konateľ odporcu) podmieňoval zaplatenie doteraz vykonaných prác odstránením vád diela. G.. Y. (konateľ zhotoviteľa) sa mal vyjadriť tak, že uvedenú skutočnosť berie na vedomie. Po odstúpení od zmluvy zostalo na stavbe náradie a nepoužitý materiál, ktorý si postupne zhotoviteľ odvážal alebo rozpredával. K spôsobu uhrádzania čiastkových faktúr uviedla, že spočiatku vykonávania diela boli odporcom uhrádzané faktúry aj v prípade zistených nedostatkov v plnení, čím dochádzalo k sporom medzi objednávateľom a investorom diela. Následne podmieňoval odporca úhradu faktúr odstránením zistených vád.

Výšku žalovanej pohľadávky navrhovateľ odvodzoval od súpisov vykonaných prác a dodávok, ktoré neboli potvrdené zástupcom objednávateľa, výpoveďou konateľa odporcu G.. Y., stavebným denníkom a výpoveďami subdodávateľov zhotoviteľa. Svedok Q. M. (člen štatutárneho orgánu stavebného družstva H. D. P.) uviedol, že ako subdodávateľ sa podieľal na zhotovení časti diela avšak v obmedzenom rozsahu

ako pôvodne predpokladala zmluva uzatvorená s úpadcom. Za problematickú označil skutočnosť, že úpadca nemal určenú osobu, ktorá by bola poverená na prevzatie vykonaného diela. Vady ním vykonaného diela vytýkané neboli. Súpis prác a dodávok, ktorý bol podkladom pre vyúčtovanie ceny diela vo vzťahu k odporcovi svedok nedokázal bližšie verifikovať bez súčasného porovnania so súpisom prác a dodávok, ktoré boli podkladom faktúr vo vzťahu k úpadcovi.

Svedok G.. O. E. (konateľ subdodávateľa zhotoviteľa - spol. Y. O.- Š.. X..H..E.. potvrdil vykonávanie časti predmetného diela s tým, že opätovne aj v tomto prípade k dokončeniu diela v celom rozsahu nedošlo. Vady diela vytýkané neboli avšak ku jednotlivým činnostiam špecifikovaným v súpise prác a dodávok pre potreby fakturácie ceny diela vo vzťahu k odporcovi sa bližšie vyjadriť nevedel.

Svedok U. S., ktorý na diele v subdodávke vykonával elektroinštalačné práce, potvrdil rozsah ním vykonaného diela. Uviedol, že napriek zmluvnému vzťahu s úpadcom, sa domáhal zaplatenia ceny diela priamo u objednávateľa (odporcu), ktorý však úhradu z dôvodu neexistencie zmluvy medzi nimi odmietol a uspokojenie pohľadávky subdodávateľa viazal na odstránenie vád diela zhotoviteľom (úpadcom).

Napriek tomu, že svedeckými výpoveďami subdodávateľov a nimi vystavenými faktúrami navrhovateľ preukazoval rozsah časti vykonaného diela zhotoviteľom, súd má za to, že žalovanú pohľadávku nemožno posudzovať len v kontexte takto vymedzeného dokazovania, pokiaľ zo strany odporcu boli preukázateľne namietané vady diela a potrebné náklady na ich odstránenie boli predbežne kvantifikované rozpočte spracovanom spoločnosťou F. X.. X. H..E.. v rámci odborného stanoviska k rozsahu stavebných závad na objekte prístavba T. T. Q. D. zo dňa 12.11.2009 ( č. l. 200 - 201) v predpokladanej sume 97.900,- eur. Tvrdenie odporcu o existencii vád vykonaného diela preukázala výpoveď svedkyne Č., obsah písomnej predsporovej komunikácie zmluvných strán, odborné stanovisko k rozsahu stavebných závad spracované spoločnosťou F. X.. X. H..E.. dňa 12.11.2009 (č.l. 200) ako autorom realizačného projektu. . Odborné stanovisko ( č.l. 201) predpokladá prejednanie a vzájomné odsúhlasenie nákladov potrebných na odstránenie uvedených závad na spoločnom stretnutí zmluvných strán, ktoré boli predbežne vyčíslené v sume 97.900,- eur. V stanovisku spracovateľ konštatuje, že napriek opakovaným výzvam investora, sa zhotoviteľ k protokolárnemu odovzdaniu stavby vyhýba a ignoruje možnosť spoločne zdokumentovať závady.

Základný predpoklad k tomu, aby sa mohlo viesť dokazovanie o navrhovateľom tvrdenom rozsahu vykonaného diela a tomu zodpovedajúcej povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu takto vymedzeného plnenia, nebol splnený. Odporca od začiatku súdneho konania vzniesol spornosť k uplatňovanej pohľadávke navrhovateľa vo väzbe na namietanú kvalitu vykonaného diela do okamihu odstúpenia od zmluvy, ktorá bola jedným z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy odporcom, pričom súd vychádzal z odporcom preukázanej existencie vád diela, ktoré už bolo čiastočne uhradené dielčimi zálohovými faktúrami. V situácii, kedy sa zhotoviteľ preukázateľne a vedome odmietol zúčastnil protokolárneho odovzdania rozostavanej časti diela a zadokumentovania stavu rozostavanosti diela, pri preukázanej existencii vadnosti diela, súd posudzoval, ktorá z procesných strán nesie dôkazné bremeno k otázke preukázania hodnoty takto vykonaného diela. S prihliadnutím na povahu uplatneného nároku, ktorým je vysporiadanie účastníkov zo zrušenej zmluvy, je navrhovateľ nositeľom dôkaznej povinnosti, že nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky mu vznikol v uplatnenom rozsahu, a to vo väzbe na preukázané tvrdenie, v akom rozsahu a kvalite poskytol navrhovateľ odporcovi plnenie k okamihu odstúpenia od zmluvy pri dojednanom spôsobe určenia ceny diela a pri zohľadnení výšky peňažného plnenia, ktoré navrhovateľ od odporcu zo zrušenej zmluvy prijal. Navrhovateľ síce výpoveďami svedkov - subdodávateľov diela preukazoval rozsah plnenia poskytnutého odporcovi, ktoré dôkazy možno hodnotiť ako dôkazy navrhované a vykonávané v mantineloch predmetu konania, avšak ich výsledok nevytváral bez ďalšieho podklad pre prijatie záveru o opodstatnenosti žalovanej pohľadávky. Ak odporca v konaní preukázal, že dielo bolo navrhovateľom vykonávané s vadami , nebolo možné navrhovateľom uplatnenú pohľadávku v súdnom konaní priznať len v závislosti na zisťovaní obmedzeného rozsahu vykonaných prác a dodávok podľa žalovaných faktúr, bez zohľadnenia kvality poskytnutého plnenia a jeho hodnoty, ako plnenia, ktoré odporca pri už zaplatenej časti diela do okamihu zrušenia zmluvy prevzal. Napriek tomu, že ocenenie navrhovateľom poskytnutého plnenia aktuálne nie je možné vykonať, keďže odporca pristúpil k odstráneniu vád a dokončeniu diela po márnom uplatnení tohto práva vo vzťahu k zhotoviteľovi diela, bolo nevyhnutné konštatovať, že v súdnom konaní sa nepodarilo preukázať skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodovanie o veci, pričom procesnú zodpovednosť a nositeľom dôkazného bremena v tejto situácii je navrhovateľ, ktorý je povinný preukázať v akom rozsahu mu vznikol nárok na

zaplatenie pohľadávky z titulu vysporiadania účastníkov zo zrušenej zmluvy, t. j. v akom rozsahu poskytol navrhovateľ odporcovi plnenie podľa zmluvy a v akom rozsahu odporca za riadne poskytnuté plnenie nezaplatil. Pri hodnotení otázky dôkazného bremena súd posudzoval aj samotné správanie zhotoviteľa diela, ktorý zaplatenie ceny vykonaných prác mohol ovplyvniť odstránením namietaných vád diela (v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami) a v prípade sporného stanoviska k ich existencii a nárokom z toho plynúcim zúčastniť sa protokolárneho odovzdania stavby, príp. zadokumentovania stavu rozostavanosti diela. Zhotoviteľ diela sa s vedomím, že objednávateľ namieta vady diela a spôsobené škody a súčasne sa domáha ich odstránenia, čím objednávateľ podmieňuje finančné vysporiadanie zmluvných strán, odmietol zúčastniť protokolárneho odovzdania nedokončeného diela, v rámci ktorého malo dôjsť k posúdeniu stavu rozostavanosti diela a objektivizácii vzájomných nárokov účastníkov. Započítacím prejavom tak odporca mienil vyvolať zánik do toho času navrhovateľom uplatňovaných pohľadávok, a hoci odporca v konaní nepreukázal účinné doručenie jednostranného právneho úkonu započítania zo dňa 18.11.2009 (č.l. 198), za zistených skutkových okolností nemožno dovodzovať uznanie a nespornosť žalovanej pohľadávky vo výške , ktorá zodpovedá rozsahu započítania, a to práve z dôvodu zákonnej požiadavky na spôsob usporiadania vzájomných vzťahov účastníkov zo zrušenej zmluvy. Z pasívneho postoja zhotoviteľa diela k vzájomnému vysporiadaniu účastníkov zmluvy pred uplatnením si nárokov v súdnom konaní následne dovodzovať procesnú povinnosť a dôkazné bremeno odporcu ako objednávateľa diela k otázke preukázania výšky prijatého plnenia, súd považuje v danom prípade za nedôvodné a neprimerané prenášanie dôkazného bremena na žalovanú stranu, za rozporné s princípmi a vedením spravodlivého súdneho procesu a v rozpore s poctivým obchodným stykom . Navrhovateľ bol povinný v rámci svojej procesnej povinnosti tvrdiť a preukázať v akom rozsahu poskytol odporcovi výkony a dodávky do okamihu zrušenia zmluvy, v akom rozsahu prijal peňažné plnenia za takto poskytnuté výkony a v akom rozsahu nebola jeho pohľadávka uhradená. Napriek tomu, že ani odporca výšku nákladov, ktoré mu reálne s odstránením vád diela vykonávaného zhotoviteľom vznikli, nepreukázal, nepreukázanie rozhodných skutočností pre posúdenie uplatneného nároku žalobou súd s poukazom na vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci vyhodnotil na ťarchu žalujúcej strany. Faktúry, ktoré navrhovateľ vystavil po zrušení zmluvy, v jednom prípade s odstupom deviatich mesiacov, hoci za výkony, ktoré mali byť zhotoviteľom poskytnuté do odstúpenia od zmluvy, môžu mať svoj právny základ daný obsahom ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže v čase ich vystavenia už zmluva medzi účastníkmi neexistovala. Preto parciálne posudzovanie predmetu spornej fakturácie bez zohľadnenia vyššie uvedených skutočností nemohlo byť spoľahlivým a dostatočným podkladom pre priznanie uplatneného nároku. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je pre navrhovateľa nepriaznivé rozhodnutie v podobe zamietajúceho rozsudku. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nepreukázaný, a teda nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorých písomnú špecifikáciu predložil súdu podaním zo dňa 18.06.2015. Odporca si uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 17.613,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia odmenu nasledovne:

- za úkony právnej služby v roku 2011: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 29.1.2011 v sume 1.010,85 eur, podanie odporu proti platnému rozkazu dňa 8.2.2011 v sume 1.010,85 eur + 2x režijný paušál á 7,63 eur;

- za úkony právnej služby v roku 2012: účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 v sume 1.010,85 eur, rokovanie s protistranou v Martine dňa 15.06.2012 v čase od 9:35 hod. do 10:40 hod. v sume 1.010,85 eur, porada s klientom dňa 08.10.2012 v čase od 9:30 hod. do 10:50 hod. v sume 1.010,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 09.10.2012 v rozsahu dvoch úkonov právnej služby v čase od 08:30 hod. do 10:35 hod. v sume 2.021,70 eur + 5x režijný paušál á 7,81 eur;

- za úkony právnej služby v roku 2013: účasť na pojednávaní dňa 25.01.2013 v sume 1.010,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013 v rozsahu dvoch úkonov právnej služby od 13:00 hod. do 15:05 hod v sume 2.021,70 eur, vyjadrenie a návrh na doplnenie dôkazov dňa 09.09.2013 v sume 1.010,85 eur + 4x režijný paušál á 7,81 eur;

- za úkony právnej služby v roku 2014: účasť na pojednávaní dňa 04.07.2014 v rozsahu dvoch úkonov právnej služby od 8:30 hod. do 11:25 hod. v sume 2.021,70 eur, nahliadnutie do konkurzného spisu

dňa 28.11.2014 v sume 1.010,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 05.12.2014 v sume 1.010,85 eur + 4x režijný paušál á 8,04 eur;

- za úkony právnej služby v roku 2015: účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015 v sume 1.010,85 eur, podanie záverečného návrhu zo dňa 13.06.2015 v sume 1.010,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 16.06.2015 v sume 1.010,85 eur + 3x režijný paušál á 8,39 eur;

- cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 19,20 eur, za rokovanie s protistranou dňa 15.06.2012 na trase Považská Bystrica - Martin a späť v sume 39,- eur, za účasť na pojednávaní dňa 09.10.2012 na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 19,20 eur, za účasť na pojednávaní dňa 15.01.2013 na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 17,92 eur, za účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013 na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 17,28 eur, za účasť na pojednávaní dňa 04.07.2014 na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 17,92 eur, za cestu za účelom nahliadnutia do spisu dňa 28.11.2014 na trase Považská Bystrica

- Žilina a späť v sume 17,28 eur, za účasť na pojednávaní dňa 05.12.2014 na trase Považská Bystrica

- Žilina a späť v sume 17,28 eur, za účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015 na trase Považská Bystrica

- Žilina a späť v sume 17,28 eur, za účasť na pojednávaní dňa 16.06.2015 na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 16,96 eur, všetko pri zohľadnení dĺžky vykonanej trasy 64 km (Považská Bystrica - Žilina a späť) a 130 km (Považská Bystrica - Martin a späť), preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 8,3 l/100 km, resp. 6,8 l/100 km a vedomosti súdu o priemernej cene pohonných hmôt;

- náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 25,42 eur, za rokovanie s protistranou dňa 15.06.2012 v rozsahu štyroch polhodín na trase Považská Bystrica - Martin a späť 50,84 eur, za účasť na pojednávaní dňa 09.10.2012 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 25,42 eur, za účasť na pojednávaní dňa 15.01.2013 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 26,02 eur, za účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 26,02 eur, za účasť na pojednávaní dňa 04.07.2014 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 26,80 eur, za cestu za účelom nahliadnutia do spisu dňa 28.11.2014 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 26,80 eur, za účasť na pojednávaní dňa 05.12.2014 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 26,80 eur, za účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 27,96 eur, za účasť na pojednávaní dňa 16.06.2015 v rozsahu dvoch polhodín na trase Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 27,96 eur; Spolu s DPH v sume 3.765,51 eur tvoria trovy právneho zastúpenia 22.593,05 eur.

Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania a ich súlad s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom a účinnom ku dňu realizácie príslušného úkonu právnej služby (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.), teda zohľadnil dve rôzne znenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to pred 1.7.2013 a po tomto dátume. Náhradu trov konania priznal súd odporcovi odlišne od predloženého vyčíslenia v nasledovnom rozsahu:

- za úkony právnej služby v roku 2011 priznal súd odporcovi režijné paušály vo výške 2x 7,41 eur, t.j. vo výške zodpovedajúcej sume režijného paušálu pre rok 2011, kedy došlo k realizácii oboch priznaných úkonov právnej služby;

- za úkony právnej služby v roku 2012 priznal súd odporcovi odmenu za účasť na pojednávaní dňa 24.4.2012 vo výške ? základnej sadzby (252,71 eur) v súlade s ustanovením § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.6.2013, nakoľko pojednávanie dňa 24.4.2012 bolo odročené bez meritórneho prejednania veci. Úkon právnej služby - rokovanie s protistranou dňa 15.6.2012 považuje súd za účelne uskutočnený, ktorého realizácia a rozsah je preukázaný záznamom o priebehu rokovania. V zmysle § 14 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.6.2013 má však odporca za tento úkon právnej služby nárok na odmenu iba vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny za každú skončenú hodinu, t.j. 673,90 eur pri zohľadnení trvania rokovania od 9:35 hod. do 10:40 hod.. Náhradu trov konania za úkon právnej služby - porada s klientom dňa 8.10.2012 v trvaní od 9:30 hod. do 10:50 hod. súd odporcovi nepriznal, rovnako ani zodpovedajúci režijný paušál a DPH. Z predloženého záznamu z porady s klientom z 8.10.2012 vyplýva, že jej účelom bolo oboznámenie klienta so skutočnosťou, že protistrana neučinila žiadny návrh na mimosúdne vyriešenie sporu, následne právny zástupca s klientom prebrali skutkový stav veci a priebeh pojednávania, ktoré sa uskutočnilo v nasledujúci deň. V dovtedajšom priebehu konania sa uskutočnilo iba prvé pojednávanie (24.4.2012), odročené za účelom mimosúdneho rokovania strán, ktoré skončilo neúspešne, teda skutkový a právny stav veci sa od prevzatia zastúpenia právnym zástupcom odporcu a podania odporu výrazným spôsobom nezmenil. Nebol preto daný žiadny osobitný dôvod na opätovný

rozbor skutkového stavu s klientom v trvaní 1 hod. 20 min. Obsahom porady neboli žiadne relevantné skutočnosti majúce vplyv na následný priebeh pojednávania a súd tak poradu s klientom nepovažuje za úkon potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, za ktorý by odporcovi prislúchala náhrada trov konania. Za úkony právnej služby realizované v roku 2012 si odporca nesprávne uplatnil režijné paušály v sume 7,81 eur, nakoľko jedna stotina výpočtového základu v roku 2012 predstavovala 7,63 eur, v ktorej sume súd odporcovi režijné paušály aj priznal. Za účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012 si odporca v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. uplatnil náhradu trov v rozsahu dvojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny, stále sa však jedná o jediný poskytnutý úkon právnej služby, za ktorý mu patrí iba jeden režijný paušál v sume 7,63 eur;

- za úkony právnej služby v roku 2013 si odporca vyčíslil náhradu trov konania v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. s výnimkou opätovného uplatnenia režijného paušálu v súvislosti s pojednávaním dňa 9.7.2013 v trvaní dlhšom než 2 hodiny v sume 2 x 7,81 eur. Súd odporcovi druhý požadovaný režijný paušál z vyššie špecifikovaných dôvodov nepriznal;

- za úkony právnej služby v roku 2014 súd opätovne nepriznal odporcovi dvojnásobok režijného paušálu v súvislosti s pojednávaním dňa 4.7.2014 v trvaní viac než 2 hodiny. Rovnako mu súd nepriznal uplatnenú náhradu za nahliadnutie do konkurzného spisu dňa 28.11.2014 spolu so zodpovedajúcim režijným paušálom a DPH. Nahliadnutie do obsahu spisového materiálu je právom účastníka konania, nie je však úkonom právnej služby, za ktorý by vyhláška č. 655/2004 Z.z. priznávala právnemu zástupcovi právo na odmenu. Vzhľadom na charakter tohto úkonu a jeho obsahovú náročnosť ho taktiež nie je možné ani pripodobniť žiadnemu z úkonov špecifikovaných vo vyhláške č 655/2004 Z.z.. Za účasť na pojednávaní dňa 5.12.2014 priznal súd odporcovi odmenu vo výške ? základnej sadzby (252,71 eur) v súlade s ustanovením § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom od 1.7.2013, nakoľko pojednávanie dňa 5.12.2014 bolo odročené bez meritórneho prejednania veci;

- za úkony právnej služby v roku 2015 súd nepriznal odporcovi náhradu trov v súvislosti s písomným vyhotovením záverečného návrhu a jeho doručením súdu, rovnako ani zodpovedajúci režijný paušál a DPH. Pojednávanie dňa 5.6.2015 bolo odročené na 16.6.2015 práve za účelom prednesu záverečných vyjadrení účastníkov, na ktorom mali aj vytvorený priestor na prejav. Skutočnosť, že právny zástupca odporcu svoj záverečný prednes predložil súdu aj v písomnej forme a súčasne sa zúčastnil záverečného pojednávania, za ktoré bola odporcovi priznaná náhrada, mu nezakladá nárok na odmenu v rozsahu jedného úkonu právnej služby, nakoľko tento úkon nebolo nevyhnutné uskutočniť pri osobnej účasti právneho zástupcu na poslednom pojednávaní vo veci a teda nemožno tento hodnotiť ako účelne vynaložený v súvislosti s uplatnenou náhradou;

- cestovné náhrady a náhrady za stratu času boli odporcovi priznané v uplatnenom rozsahu s výnimkou náhrad súvisiacich s úkonom právnej služby - nahliadnutie do spisu dňa 28.11.2014, ktorý mu nebol priznaný.

Právny zástupca odporcu spolu s vyčíslením trov konania predložil súdu aj záznam z porady s klientom dňa 6.9.2013, ktorý úkon právnej služby však nezaradil do vyčíslenia trov konania a neuplatnil si zaň náhradu. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval jeho účelnosť a pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal výhradne z úkonov zahrnutých do vyčíslenia z 18.6.2015. Náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 17.613,50 eur a titulom dôvodne uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 16.618,56 eur s DPH je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.