Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-400-2014.pdf
PDF · 73.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/400/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľky S. F., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX Š. O., proti odporcovi M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/ XX, XXX XX Š. O., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky S. F., rod. W.Ž., nar. XX.X.XXXX a odporcu M. F., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX. V. XXXX v Š. O., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Š. O., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X r o z v á d z a.
II. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. Novembra 2014 žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom v celom rozsahu rozviedol. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2011, keď odporca nadviazal dôvernú známosť s inou ženou v Holandsku. Od tejto doby sa k nej správy agresívne, viackrát ju udrel, psychicky ju terorizuje a rovnako sa jej vyhráža. Odporca zároveň začal požívať alkoholické nápoje. Manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené, a preto žiada, aby súd jej manželstvo rozviedol.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 23. Marca 2015, v ktorom uviedol, že s jeho manželkou by chcel naďalej žiť v spoločnej domácnosti, a preto s rozvodom nesúhlasí.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky a listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania zo dňa 20. Novembra 2014, sobášnym listom účastníkov, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci tohto konania uzatvorili manželstvo dňa XX. V. XXXX v Š. O.. Obidvaja boli v čase uzatvárania manželstva slobodní. Z manželstva pochádzajú tri, toho času už plnoleté deti.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili v V. XXXX. V čase uzatvárania manželstva bola tehotná. S odporcom sa pred uzatvorením manželstva poznali 4 mesiace. Manželstvo bolo spočiatku funkčné, neskôr manžel začal požívať alkoholické nápoje, peniaze jej dával. Rovnako sa staral o deti a o domácnosť. Neskôr odišiel za prácou do Holandska a s deťmi bola sama. Za príčinu nezhôd v ich manželstve považuje to, že manžel odišiel preč do zahraničia za prácou, čím v ich manželstve začalo dochádzať k hádkam, ako aj nedorozumeniam. Rovnako sa príčinu rozvratu manželstva považuje alkohol zo strany odporcu, ako aj to, že v Holandsku nadviazal známosť s inou ženou. Obnovenie manželského zväzku nepripúšťa. Manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené. Intímne
manželské spolužitie bolo ukončené ako aj vedenie spoločnej domácnosti v auguste v roku 2014. Z manželstva pochádzajú tri dospelé deti. Známosť toho času nemá. Odporca sa počas trvania manželstva k nej dopúšťal aj psychického a fyzického násilia v dôsledku čoho sa aj liečila na psychiatrickej ambulancii. Odporca jej aj vulgárne nadáva a rovnako navádza deti proti nej. V takomto manželstve už ďalej nechce žiť, a preto žiadala, aby súd toto manželstvo v celom rozsahu rozviedol.
Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil odporca, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 23. Apríla 2015. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. tak vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom, možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode , vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3, Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Napriek tomu, že Zákon o rodine preferuje manželstvo v podobe trvalého životného spoločenstva muža a ženy, v odôvodnených prípadoch zákon pripúšťa jeho zrušenie rozvodom. Samotný účel manželstva možno dedukovať z jeho základných funkcií v rámci ktorých rozoznávame najmä funkciu biologickú, výchovnú, hospodársku a funkciu vzájomnej pomoci.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú hlboko a vážne rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, stanovených Zákonom o rodine a je len formálnym zväzkom dvoch ľudí. Manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť od augusta 2014, spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom zotrvaní v tomto manželskom zväzku, obnovenie manželského zväzku s odporcom v žiadnom prípade nepripúšťa. Tak ako uviedla navrhovateľka, odporca nemá záujem o vedenie spoločného rodinného života, v zahraničí nadviazal vzťah s inou ženou. Aj napriek skutočnosti, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas, toho sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, podľa názoru súdu tak neurobil žiaden úkon smerujúci k obnoveniu manželského spolužitia s navrhovateľkou. Rovnako nijako nevyvrátil tvrdenia navrhovateľky v návrhu na rozvod manželstva.
Za príčinu rozvratu manželstva, súd považoval odchod odporcu zo spoločnej domácnosti za prácou do zahraničia, čím v manželstve začali tak ako to uviedla navrhovateľka vznikať hádky a nedorozumenia, neschopnosť účastníkov konania viesť spoločnú domácnosť, vzájomne si pomáhať a viesť spoločný manželský a rodinný život. Týmto zároveň došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu účastníkov toho konania. Navrhovateľka už ďalej nechce žiť v takomto manželskom spolužití, obnovenie manželského zväzku v žiadnom prípade nepripúšťala, napriek tomu, že odporca nesúhlasil s rozvodom, nič neurobil pre záchranu manželského zväzku, nakoľko tak ako to súd konštatoval, bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa na súdom nariadené pojednávanie neustanovil.
Preto súd mal za to, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko a vážne rozvrátené a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií stanovených Zákonom o rodine, a preto toto manželstvo rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.