Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sd-30-2015.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sd/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom právnej veci navrhovateľa S. A. B. R. B. , bývajúceho v J., O. XXXX/X, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.12.2014 č. XXX XXX XXXX X.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 08.12.2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 25.11.2014 z dôvodu, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 25.11.2014 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku zo dňa 25.11.2014, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie posudkového záveru.
Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia odporkyne. Namietal nedostatočné posúdenie zdravotného stavu, pretože má odpracovaných vyše 33 rokov, je vyťažený, unavený a prekonáva chronické zápaly, ktoré mu neustupujú. musí stále pracovať, aby si zabezpečil prostriedky na živobytie ako aj na lieky. Namietal, že pri posúdení zdravotného stavu neboli zobrané do úvahy výsledky cievnych vyšetrení, nadmerné potenie, opuch a tŕpnutie horných a dolných končatín, vysoký krvný tlak ako aj hypertenzia druhého stupňa. Naviac trpí poškodením bedrových a krížových nervových koreňov, následkom čoho pri rannom vstávaní a rannej toalete má problémy sa postaviť a musí sa pridržiavať.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa doručený odporkyni dňa 08.01.2015 nie je dôvodný.
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 25.11.2014, pretože podľa posudkového záveru lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach zo dňa 25.11.2014 navrhovateľ nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z obsahu odborného posudku o invalidite z toho istého dňa vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa posudkový lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV. oddiel E, položka 3, písm.b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, následkom ktorých u navrhovateľa bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 30 % s tým, že za iné zdravotné postihnutia zvýšenie percentuálnej miery postihnutia nebolo priznané.
Na tomto závere, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa zotrval aj druhostupňový posudkový orgán odporkyne vo svojom posudku zo dňa 13.04.2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa posudkový lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV., oddiel E, položka 3, písm.b/ prílohy č. 4 označeného zákona, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 - 35 %. Iné zdravotné postihnutia u navrhovateľa posudkový lekár nehodnotil. Konštatoval, že aj napriek navrhovateľom predloženým nálezom z cievnych, kardiologických a neurologických vyšetrení tieto neprinášajú nové skutočnosti oproti už zhodnotenému zdravotnému stavu. Aktuálny zdravotný stav tak u navrhovateľa nezdôvodňuje invaliditu, s tým, že u navrhovateľa bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %.
Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom konanom dňa 15.06.2015 zotrval na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu predložil posudkovému lekárovi všetky lekárske správy, prepúšťacie správy ako aj iné doklady svedčiace o jeho zdravotnom stave a nemá k dispozícii žiadne iné lekárske správy a nálezy. Ďalej uviedol, že tohto roku nebol hospitalizovaný , ani nebol osobitne liečený, poslednýkrát bol hospitalizovaný minulého roku. Dôvod pre zotrvanie a opravnom prostriedku podľa navrhovateľa spočíva v tom, že má problémy najmä s ranným vstávaním a pre ťažkosti s pohybovým ústrojenstvom, ak chce vstať z postele sa musí pridržiavať, pretože ináč z postele nedokáže vstať. Takisto berie celkovo 8 druhov liekov.
Zástupkyňa odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na zhodné hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi sociálneho poistenia s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa nedosahuje 40 %, preto navrhovateľ nie je invalidný, keď nespĺňa zdravotné kritérium pre priznanie invalidného dôchodku.
Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa§ 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivý zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutie pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení, pričom pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa prihliadali aj na navrhovateľom predložené cievne, kardiologické a neurologické nálezy. Navrhovateľ tak v konaní pred súdom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom vyhlásil, že pri posudzovaní zdravotného stavu predložil všetky lekárske správy a nálezy, ktoré mal k dispozícii. Zdravotné poškodenia navrhovateľa zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových orgánov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí spočívajúcom v chorobách podporného a pohybového aparátu má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ teda nie je invalidný podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnil jednu zo základných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods.1 označeného zákona. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti v podanom opravnom prostriedku ako aj v jeho výpovedi pred súdom, nie sú spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia a nie sú právne významnou skutočnosťou z pohľadu splnenia zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.12.2014, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 25.11.2014 ako vecne správne potvrdil.
Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.