Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-47-2015.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Pirosa a prísediacich Gabriela Bitteru a Tivadara Cséfalvaya, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému ml. I. F., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.6.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný: U.. I.W. F. O.. XX.X.XXXX X. Y. F., Z. V. U. O. D. Č.. XXX, D. Y. F.,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede číslo 1Pv 51/14 oslobodzuje,
zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že: dňa 03. januára 2014 v čase okolo 13.30 hodine v obci U. O. D. Č.. XXX, okres Dunajská Streda, v maštali nachádzajúcom sa za rodinným domom na uvedenej adrese, pod hrozbou násilia prikázal maloletému X.. N.., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. O. D. Č.. XXX, okres Dunajská Streda, aby si vyzliekol nohavice, inak ho zbije a následne začal maloletého obchytkávať na intímnych častiach tela a donútil maloletého k análnemu styku, teda
hrozbou bezprostredného násilia mal donútiť iného k análnemu styku a čin spáchať na chránenej osobe
- na dieťati,
čím mal spáchať
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
odôvodnenie:
Vyhodnotením vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd mal preukázané, že kritického dňa tak ako mal opisovať maloletý syn poškodenej, že v maštali nachádzajúcej sa rodinným domom pod hrozbou násilia mal prikázať maloletému, aby si vyzliekol nohavice, inak ho zbije a začal maloletého obchytkávať na intímnych častiach tela a mal ho donútiť k análnemu styku, sa
nezakladá na pravde, keďže boli značné pochybnosti ohľadne hodnovernosti výpovede maloletého syna, pričom uvedené skutočnosti obžalovaný od začiatku trestného stíhania rozhodne popieral a súd zistil, že vo veci v prípravnom konaní neboli vykonané žiadne ďalšie relatívne dôkazy, o ktoré by sa mohlo trestné stíhanie opierať a najmä ohliadka miesta činu, fotodokumentácia ako aj výsluch ďalších svedkov.
Mladistvý obžalovaný od začiatku popiera svoju vinu z predmetného skutku, pričom poukazoval na to, že matka maloletého spolu so svojím väčším synom došli až na druhý deň k nim do chalupy a tam ho zbili kvôli tomu čo povedal malý chlapec - teda syn poškodenej. Z jeho výpovede vyplývalo, že s maloletým synom poškodenej sú bezprostrední susedia, bývajú v jednom dvore a on maloletého pozná ako klamára, čo môže potvrdiť aj jeho babka G. F.. Rozhodne popieral, že kritického dňa by bol s maloletým. Bol to práve on, ktorý je v tejto veci poškodený, keďže na druhý deň došiel za ním starší syn poškodenej kedy bol napadnutý aj s poškodenou a to tak, že najskôr ho udrel syn poškodenej E. a keď ležal na zemi došla tam aj poškodená, ktorá ho kopala do tela, ale u lekára neboli, keďže babka sa tak rozhodla a ani políciu nezavolali. V dôsledku útoku krvácal z nosa a mal monokel pod okom.
Túto okolnosť potvrdila aj samotná svedkyňa G. F. - stará matka mladistvého obžalovaného, ktorá taktiež potvrdila, že s maloletým synom poškodenej bývajú v jednom dvore, kde sa vždy hrajú aj ďalšie deti vo dvore a taktiež pripomenula, že ona nemá problémy s vnukom ako s obžalovaným, ktorý má inak aj dobré výsledky v škole. Nevylúčila svedkyňa, že motívom konania poškodenej mohlo byť vydieranie.
Vypočutá poškodená B. N. - ako sa vyjadrila - ona uvedené okolnosti zistila na základe toho, čo povedal maloletý syn po príchode domov, ktorý mal u seba nejaké hračky a keď sa ho spýtala, že čo sú to za hračky, kto mu to dal, syn povedal, že to má od obžalovaného, ktorý býva vedľa nich v spoločnom dvore. Syn sa rozplakal a vtedy povedal, že čo mu prikazoval I., aby sa vyzliekol, aby „penis mu dával do huby“, čomu ona uverila a malo k tomu dôjsť v jednom chlieve, ktorý sa nachádza vzadu za rodinným domom. Ona prezrela maloletého syna a všimla si, že mal zadoček červený, ale ona maloletého nezobrala hneď na vyšetrenie. Priznala sa svedkyňa, že na druhý deň 4.1.2014 ona a jej syn E. spoločne napadli mladistvého obžalovaného a zbili ho. Trestné oznámenie podávala asi na druhý deň, pričom súd zo zápisnice o výsluchu mal. osoby na čl. 3 zistil, že k tomuto došlo až dňa 13.1.2014, keď došlo k výsluchu maloletého syna aj v prítomnosti detskej psychologičky a tlmočníka.
Uvedená svedkyňa taktiež potvrdila, že ona sama videla, maloletého syna hrať sa spolu v chlieve s obžalovaným, ktorý sa nachádza asi 40 - 50 metrov od jej domu a pripomínala, že odkiaľ mala vedieť, že čo sa tam deje, z ktorej okolnosti možno posúdiť benevolentnosť jej prístupu k maloletému synovi, že s kým sa hrá, či je to rovesník, alebo starší kamarát, túto skutočnosť si pravdepodobne neuvedomila.
Vypočutá svedkyňa C. B., ako bývalá učiteľka v materskej škole, u maloletého syna poškodenej po tejto udalosti si nevšimla žiadnu zmenu správania sa a o udalosti sa dozvedela iba od matky maloletého, ktorá spomínala niečo o znásilnení a ona odporúčala matke, aby navštívili psychológa.
Z výpovede samotnej psychologičky - znalkyne PhDr. M. B. - súd zistil, že znalkyňa spochybnila vierohodnosť výpovede maloletého, ktoré dieťa v rámci vyšetrenia nepovedalo nič konkrétne, nesprávalo sa neobvykle a nezistila žiadne stopy, ktoré by poukazovali na to, že dieťa prežilo traumatizujúcu udalosť.
V rámci vyšetrenia maloletý o sexuálnom násilí hovoril so sprievodom hnevu len pri výsluchu, pričom počas vyšetrenia nezistila prejavy úzkosti ani to nespozorovala, pričom ak sa zmienila o násilí pri zmienke osoby obžalovaného reagoval neutrálne. Prejavy úzkosti ani hnevu neboli. Na dieťati neboli badateľné emocionálne stopy sexuálneho násilia, na to poukazovala len matka, ale keď matka odišla z miestnosti a zostala tam sama s dieťaťom, dieťa neprejavilo žiadnu úzkosť, žiadne stopy po sexuálnom násilí. Samotná matka spozornela na možnosť sexuálneho násilia preto, lebo dieťa donieslo domov hračky a keď povedalo dieťa, že odkiaľ to má, to dalo podnet, aby sa témou zaoberala, pričom ju utvrdila aj tá skutočnosť, že zo škôlky dostala informácie o exhibicionistických
tendenciách dieťaťa, čo ona dávala do súvislosti s kritickou udalosťou, čo znalkyňa zohľadnila v znaleckom posudku a vyhodnotila to tak, že tento jav v tomto veku nie je neobvyklý. Maloletý v tom období bol dieťaťom predškolského veku s intelektovými schopnosťami v pásme subnormy a s takto limitovaným intelektom korešpondovala výrazná porucha pozornosti. Detská osobnosť je aj prirodzene v tomto veku sugestibilná, myslenie dieťaťa je málo systematické, je v ňom značne zastúpená konfabulatórna - fantazijná komponenta. Znalkyňa u dieťaťa predškolského veku nevylúčila sklon ku konfabulácii. U dieťa bola znížená kvalita spôsobu vnímania, čo bolo zvýšené segestibilitou, výraznou poruchou pozornosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k skresleniu vnímania reality a jej reprodukcie. V rámci vyšetrenia znalkyňa nezistila také okolnosti, ktoré by potvrdzovali, že dieťa bolo obeťou.
Súd zvážiac vyššie uvedené okolnosti, najmä rozpory v tvrdeniach mladistvého obžalovaného a matky maloletého syna, vyhodnotiac najmä závery znaleckého posudku, z ktorých záverov je jednoznačné, že možno spochybniť reprodukciu prežitých udalostí zo strany maloletého, ale aj tú skutočnosť, že na základe výzvy súdu ani jeden z účastníkov konania nepodal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, pričom podľa názoru súdu nič by tomu nebolo bránilo na objasnenie celého prípadu, najmä čo sa týka doplnenia dokazovania fotodokumentáciou, alebo výsluchom ďalších svedkov, ktorí sa mohli v čase skutku nachádzať v spoločnom dvore účastníkov konania, súd uvedené okolnosti vyhodnotil v prospech mladistvého obžalovaného, keďže je jednoznačné, že nikto kritického dňa, ani matka maloletého nevidela a nenachytala obžalovaného pri takomto konaní, pričom takéto poznatky matka maloletého mala získať až po príchode maloletého domov, avšak neexistujú žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali vierohodnosť výpovede maloletého a preto súd v pochybnostiach v prospech obžalovaného tohto spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo dokázané, že s a stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.