Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-543-2014.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/543/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, zast. PERSPECTA Legal s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava proti odporcovi: C. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. B. Č.. XXX o zaplatenie 1810,11 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 115,64 € spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 18.07.2011 do zaplatenia, sumu vo výške 56,37 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 18.08.2011 do zaplatenia, sumu vo výške 75,49 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 18.09.2011 do zaplatenia, sumu vo výške 75,4 € s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 18.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 14.07.2014 sa domáhal na tunajšom súde od odporcu zaplatenia istiny 1810,11 € s príslušenstvom, pričom tvrdil, že odporkyňa nezaplatila za poskytnuté služby, čím porušila zmluvne dojednané podmienky a preto je povinná zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby aj zmluvnú pokutu za toto porušenie. Zároveň si z nej uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.
Odporkyňa k návrhu sa nevyjadrila, na ústne pojednávanie sa nedostavila napriek tomu, že bola riadne predvolaná, doručenie mala vykázané ako na č.l. 55, neúčasť neospravedlnila, preto súd poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti odporkyne.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených navrhovateľom a to zmluvou o pripojení ako na č.l. 4,6, faktúrami ako na čl. 12-17, oznámením o postúpení pohľadávky ako na č.l. 9, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa ako na č.l. 40 a ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 23.05.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej prípojky, program TURBO2. Na základe zmluvy poskytol Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporkyňa faktúry neuhradila. Vzhľadom na to, že si odporkyňa svoj zmluvný záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Boli vystavené faktúry č. 3728988267 na sumu 115,64 € s dátumom splatnosti 17.07.2011, č. 8729991612 na sumu 56,37 € s dátumom splatnosti 17.08.2011, č. 2730994123 na sumu 75,49 € s dátumom splatnosti 17.09.2011, č. 1731994680 na sumu 75,40 € s dátumom
splatnosti 17.10.2011, č. 3732991972 na sumu 1547,60 € s dátumom splatnosti 17.11.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a navrhovateľ uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči odporkyni. Poukazujúc na tú skutočnosť, že podnik svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas plnil a keďže odporkyňa zmluvu porušila tým, že faktúry nezaplatila, navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ako aj na zákonný úrok z omeškania. Žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší , zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné podmienky ) . To neplatí ak ide o predmet plnenia , cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané .
Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré požadujú od spotrebiteľa , ktorý nesplnil svoj záväzok , aby zaplatil neprimerane vysokú sumu , ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku .
Súd je toho názoru , že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie , alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené sa konštatuje preto , že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane .
V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti , teda na jeho začiatku .
Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to , akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí , t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku , alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu.
Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 273 ods. 1/ Obchod. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Z obsahu výpisu z obchodného registra na právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý je verejne dostupný ( www.orsr.sk ) vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie telekomunikačných služieb. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. bol veriteľom - dodávateľom.
Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani ho netvrdil.
Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Obč. zák.
Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých vystupoval ako navrhovateľ právny predchodca navrhovateľa, alebo iný právny nástupca navrhovateľa z titulu postúpenia pohľadávok, len sa menili odporcovia.
Bolo preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala. Bolo preukázané, že porušila zmluvu o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb nezaplatila. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 322,90 Eur. Odporkyňa žalovaný dlh na službách v lehotách stanovených vo faktúrach neuhradila. Dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej faktúry sa tak s plnením tam uvedených súm dostala do omeškania. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 115,64 Eur od 18.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 56,37 € od 18.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 75,49 € od 18.09.2011 do zaplatenia a zo sumy 75,40 € od 18.10.2011 do zaplatenia. Z týchto dôvodov bolo v časti návrhu vyhovené ako dôvodnému, lebo dlh na poskytnutých službách je preukázaný a omeškanie taktiež.
Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume celkom 1487,21 Eur a úrokov z omeškania 9,25 % ročne od 18.11.2011 do zaplatenia, v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa nedôvodný.
Nutné je uviesť, čo bolo konštatované už vyššie, že zmluvu vrátane jej ostatných listín vypracoval právny predchodca navrhovateľa bez toho, aby odporkyňa ako spotrebiteľ mohol nejakým podstatným spôsobom docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporcom. Navrhovateľ ako jej autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní a to vrátane dojednaní o zmluvných pokutách. Na to, aby si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom. Uvedené ale navrhovateľ nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej ani jednej zmluvnej pokuty. Nepreukázal, teda svoju aktívnu legitimáciu na ich zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu odporkyne, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvné pokuty. Navrhovateľ v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dojednania o zmluvných pokutách sú totiž absolútne neplatné. Všetky zmluvy musia byť vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby tak
bola naplnená zásada podľa ust. § 3 Obč. zák. o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak nie je. Právny predchodca navrhovateľa do zmluvy, ktorú zmluvu predložil súdu ( č.l. 4,6) nezapracoval žiadny zmluvné pokuty. Na druhej strane nezapracoval do zmluvy ani jej príloh - tarify, cenového výmeru ani iných listín žiadnu zmluvnú pokutu pre seba ako dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie, alebo za ich porušenia. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute, lebo toto právo mu zák. ust. § 544 Obč. zák. umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom dojednaní postupovať v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval. Postupoval jednostranne a spôsobil tak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Okrem toho spôsob dojednania o zmluvných pokutách je absolútne neplatný aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých druhoch zmluvných pokút nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Pri jednotlivých druhoch zmluvnej pokuty síce zapracoval rôzne sumy zmluvnej pokuty, ale výška každého druhu zmluvnej pokuty je rovnaká pri porušení povinností v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal aj zákon a tak je jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 Obč. zák. s poukazom na ust. § 3/ Obč. zák. Je pravdou, že navrhovateľ predložil súdu faktúru spolu na sumu 1547,60 €. Z predmetnej faktúry súd zistil, že táto suma je zmluvná pokuta, pričom táto faktúra bola vystavená za obdobie od 01.10.2011 do 30.10.2011. Žiadne zmluvy, zmluvné dojednania, obchodné podmienky, kde by boli predmetné pokuty zahrnuté súdu nepredložil. Dojednania o každej zmluvnej pokute sú nejasné, neurčité a v konečnom dôsledku aj nezrozumiteľné, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti aj podľa zák. ust. § 37 Obč. zák. Na dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie. Dojednanie o zmluvnej pokute majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon umožňuje dojednania v tom smere, aby niektoré listiny boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Takými môže byť aj cenový výmer alebo aj tarifa. Nemožno sa však stotožniť s tým, že v takýchto listinách by mali byť aj dojednania o zmluvných pokutách. Už len samotný názov týchto listín hovorí o tom, že by mali obsahovať ceny ( napr. služieb, poplatkov a pod. ) alebo nejaké cenové tarify. Zmluvnú pokutu však nemožno považovať ani za cenu, ani za tarifu a tak nemá miesto v cenovom výmere ani v tarife. Nutné je tiež uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť tarify alebo cenového výmeru. Podľa zák. ust. Obč. zák. zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. V tomto smere je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré konštatovalo, že dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy ( listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis ).
Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, tieto sú obsiahnuté v cenníku pre koncové zariadenia - časť A nájom a údržba koncových zariadení v bode 11 č.l. ( 34).
Dojednania o zmluvných pokutách sú však absolútne neplatné. Keďže navrhovateľ existenciu platnej dohody o zmluvných pokutách nepreukázal, jeho návrh čo do zmluvných pokút v celkovej sume 1487,21 Eur je nedôvodný. S plnením žiadaných zmluvných pokút sa preto odporkyňa nemohla dostať do omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Navrhovateľ mal v konaní pomerný úspech a neúspech, keďže jeho návrhu bolo vyhovené len čiastočne. Odporkyňa tak mala tiež pomerný úspech a neúspech, lebo čiastočne bola zaviazaná na úhradu a čiastočne bol návrh voči nej zamietnutý. Navrhovateľ bol vo väčšom rozsahu neúspešný. Odporkyňa mala vo väčšom rozsahu zasa úspech, ale trovy konania neuplatnila. Preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).