Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/49/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: WIZACO HOLDING, s. r. o., Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 848 103, v konaní zastúpený JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom so sídlom v Leviciach, Ľ. Štúra 33, proti odporcovi: DEDRA s. r. o., Cintorínska 8, 935 41 Tekovské Lužany, IČO: 35 937 025, o zaplatenie 13.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 13.000 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.02.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.665,43 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 780 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 885,43 eura, trovy na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 žiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 13.000 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia časti kúpnej ceny tovaru, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. 12002 vo výške 16.892,28 eura, splatnou dňa 15.02.2012.

Súd vydal dňa 10.03.2014 pod č. k. -11 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. Uviedol v ňom, že zo žalobného návrhu nie je zrejmé, o akú dodávku tovaru ide, kedy bola uskutočnená a ako bola dohodnutá cena za plnenie. V rámci listinných dôkazov sa navrhovateľ odvoláva na faktúru č. 12001, hoci svoj nárok vymáha na základe faktúry č. 12002. Okrem žalovanej istiny si navrhovateľ uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9 % od 16.02.2012 do zaplatenia, pričom vôbec nešpecifikoval, ako tento úrok stanovil. Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril prípisom zo dňa 05.01.2015. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s dôvodmi odporu, tento bol podaný účelovo, s cieľom oddialiť splatnosť žalovanej pohľadávky.

Keďže odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, súd nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).

Súd pojednával dňa 15.06.2015 v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p., ktorý svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti štatutárneho zástupcu a súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci aj v jeho neprítomnosti. Vo svojom prípise zo dňa 12.06.2015 súdu zároveň oznámil, že uznáva nárok navrhovateľa vo výške 13.000 eur, neuznáva ho však v časti úroku z omeškania a trov konania, o ktorých navrhol rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O. s. p.

Konateľ navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že žalovaná pohľadávka predstavuje pomernú časť kúpnej ceny tovaru, ktorý bol odporcovi dodaný na základe jeho písomnej objednávky, pričom z vyúčtovanej sumy 16.892,28 eura zostala neuhradená časť vo výške 13.000 eur. Keďže odporca zo

žalovanej pohľadávky uznal len dlžnú istinu, žiadal súd, aby rozhodol o celom žalovanom nároku, vrátane úrokov z omeškania a trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa s poukazom na uznávací prejav vôle odporcu týkajúci sa len žalovanej istiny žiadal súd, aby rozhodol vo veci meritórnym rozsudkom, nie rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku a aby zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny, zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z celej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. 12002, t. j. od 16.02.2012 do zaplatenia a v prípade úspechu v konaní priznal navrhovateľovi aj náhradu jeho trov v celkovej výške 1.665,43 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 780 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 885,43 eura.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Na základe objednávky dodal navrhovateľ odporcovi dňa 31.01.2012 tovar, ktorého kúpnu cenu mu vyúčtoval faktúrou č. 12002 vo výške 16.892,28 eura vrátane DPH, splatnou dňa 15.02.2012. Z vystavenej faktúry odporca uhradil navrhovateľovi dňa 27.11.2012 sumu 3.892,28 eura, jej zostávajúcu časť vo výške 13.000 eur však už na účet navrhovateľa nepoukázal.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 447 cit. zákona, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 450 ods. 1 veta prvá cit. zákona, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä fotokópiou faktúry č. 12002, výpisom z účtu navrhovateľa, písomnými podaniami účastníkov konania, ako aj výsluchom konateľa navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní, z ktorých mal preukázané, že dňa 31.01.2012 dodal navrhovateľ odporcovi tovar, čím došlo medzi účastníkmi konania ku konkludentnému uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka. Kúpnu cenu dodaného tovaru vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 12002 vo výške 16.892,28 eura vrátane DPH, splatnou dňa 15.02.2012, z ktorej odporca dňa 27.11.2012 uhradil len pomernú časť vo výške 3.892,28 eura, čím porušil svoje zmluvné povinnosti. Nedoplatok odporcu z predmetnej faktúry tak predstavuje sumu 13.000 eur, ktorú odporca v podanom odpore najskôr namietal a následne vo svojom prípise zo dňa 12.06.2015 uznal čo do dôvodu a výšky, v dôsledku čoho nepovažoval súd žalovanú pohľadávku v tejto časti za spornú.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zákona, účinného od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky, účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Tým, že odporca neuhradil navrhovateľovi kúpnu cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti vystavenej faktúry, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a podľa cit. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mu vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania. Navrhovateľ si ich uplatnil v zákonnej výške 9 % ročne, danej súčtom úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1 % ročne + 8 % bodov podľa cit. § 3 ods. 1 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z.), a to len z nezaplatenej sumy 13.000 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 12002, t. j. od 16.02.2012 do zaplatenia, hoci si ich mohol uplatňovať aj zo sumy 3.892,28 eura od 16.02.2012 do dňa predchádzajúceho jej zaplateniu, t. j. do 26.11.2012. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil v menšom rozsahu, než na aký mu vznikol právny nárok.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi jeho pohľadávku v uplatnenej výške 13.000 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.02.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko mal navrhovateľ vo veci úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov proti odporcovi vo výške 1.665,43 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 780 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 885,43 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 3 uplatnené úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhlášky po 287,14 eura z tarifnej hodnoty 13.000 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 15.11.2013, písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 22.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 15.06.2015), t. j. celkom 861,42 eura + 2 x 7,81 eura a 1 x 8,39 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania súd poznamenáva, že v tomto prípade, nebol dôvod aplikovať § 150 O. s. p., ktorý súdu vo výnimočných prípadoch umožňuje úspešnému účastníkovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. V posudzovanom prípade, ktorý nie je drobným sporom s predmetom konania do 1.000 eur (§ 200ea O. s. p.), úspešný navrhovateľ uviedol skutočnosti a pripojil dôkazy už pri svojom prvom úkone, ktorý mu patril (t. j. v žalobnom návrhu, ktorého prílohu tvorila aj žalovaná faktúra spolu s výpisom z účtu navrhovateľa o čiastočnej úhrade vykonanej odporcom s variabilným symbolom platby zodpovedajúcim faktúre č. 12002), v dôsledku čoho neobstojí tvrdenie odporcu, že si vyjasnenie právneho titulu pohľadávky musel vykonať vlastnou činnosťou sám a uvedená skutočnosť by tak aplikáciu § 150 O. s. p. mala odôvodňovať. Nezanedbateľnou je tiež okolnosť, ktorá viedla navrhovateľa k podaniu žaloby na súd, a to porušenie jednej zo základných zásad poctivého obchodného styku, ktorou je riadne a včasné plnenie záväzkov zo zmluvných vzťahov. Výraznejšie zníženie vzniknutých trov by prichádzalo do úvahy len v prípade uzavretia zmieru medzi účastníkmi konania pred začatím pojednávania, bez osobnej účasti konateľa odporcu, resp. ním povereného zástupcu však takýto postup nebol možný.

Odporca nahradí navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 1.665,43 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Pavla Koczána podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.