Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2248-2011.pdf
PDF · 87.48 KB
No categories available
1Er/2248/2011
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, v Pezinku, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. I., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. R. 0, XXX XX P., pre vymoženie 66,- eur istiny s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Pavlom Halásom, zastúpený náhradníkom Mgr. Borisom Halásom, so sídlom Popradská 70, 822 02 Bratislava, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie výzvy na úhradu trov starej exekúcie EX XXXX/XX zo dňa 14.05.2020 odmieta.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 24.05.2011, začalo vo veci exekučné konanie, na podklade Rozhodnutia o priestupku č.p.: N.-Y.-XXX/ IV-Q.-P.-XXXX zo dňa 18.08.2009 právoplatného dňa 14.09.2009 a vykonateľného dňa 29.09.2009, vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave, Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava (ďalej len „exekučný titul“), na vykonanie ktorého bol tunajším súdom poverený JUDr. Pavel Halás, poverením č. XXXX XXXXXX dňa 13.09.2011. Poverenie súdu bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 26.09.2011.
2. Dňa 14.05.2020 súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie výzvu na úhradu trov starej exekúcie EX 5775/2011 (ďalej len „Upovedomenie“) podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), pretože uplynula rozhodná doba. Predmetné Upovedomenie bolo oprávnenému doručené dňa 14.05.2020.
3. Dňa 22.05.2020 podal oprávnený námietky proti upovedomeniu, t.j. v zákonnej 30-dňovej lehote, ktoré odôvodnil tým, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. V zmysle § 6 ods. 4 a § 7 ods. 1 zákona je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo zjednodušiť a zrýchliť rozhodovanie o trovách pri hromadnom zastavení starých exekúcií na základe zákona. Stanovením paušálnej sumy (35 eur + trovy z prijatého plnenia alebo vymoženého plnenia, ktoré si už exekútor ponechal) a osoby zaviazanej na úhradu trov starej exekúcie (oprávnený) neponechal zákonodarca žiadne miesto na pochybnosti kto a akú sumu má pri zastavení starej exekúcie platiť. Z uvedeného dôvodu je logické, že v samotnom zákone je ustanovená neprípustnosť podať námietky proti paušálnym trovám (§ 7 ods. 1 zákona). Inú situáciu však predstavuje nárok na náhradu paušálnych trov pri starej exekúcií. V § 6 ods. 4 zákona sú taxatívne vymedzené prípade, kedy exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie. Zákonodarca tu už pripúšťa, že môže existovať dôvody, kedy súdnemu exekútorov neprináležia trovy exekúcie. Ak by sme prijali záver, že voči nároku na náhradu paušálnych trov nie je prípustný opravný prostriedok, znamenalo by to značnú svojvôľu zo strany súdnych exekútorov, ktorá by mohla prekračovať medze zákona. Oprávnený je toho názoru, že aj samotné znenie zákona pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy. Z formulácie ust. § 7 ods. 1 zákona, je možné gramatickým výkladom dospieť k
záveru, že námietky nie je možné podať proti paušálnym trovám ako takým, to znamená voči ich výške, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia predpokladaná ust. § 6 ods. 4 zákona. Oprávnený teda rozlišuje medzi priznanou výškou paušálnych trov a nárokom na náhradu týchto paušálnych trov, pričom je toho názoru, že v predmetnej exekúcií súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko ide o starú exekúciu, ktorá nie je zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zákonom stanovenej lehote. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 211 a ods. 5 Ex. por. a § 243 d ods. 3 Ex. por. ako aj na Dôvodovú správu k zákonu č. 233/2019 Z.z.. Lustráciou v centrálnom registri exekúcií, oprávnený zistil, že predmetná exekúcia nie je vôbec zapísaná v registri. Vzhľadom na uvedené, nevznikol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych trov v zmysle § 6 ods. 4 písm. b) zákona. Oprávnený ďalej poukázal aj na to, že aj prípadné dodatočné zaevidovanie exekúcie v centrálnom registri exekúcií vykonané súdnym exekútorom po našom preverení nič nemení na skutočnosti, že nie je splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu paušálnych trov v zmysle § 6 ods. 4 písm. b) zákona súdnemu exekútorovi. Totiž v zmysle vyššie uvedených ustanovení Ex. por. a vyhlášky č. 355/2014 Z.z. o centrálnom registri exekúcií je potrebné vykonať zaevidovanie exekúcie v centrálnom registri exekúcií v zákonom stanovených lehotách, čo by v tomto prípade splnené nebolo. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd napadnuté Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil v celom rozsahu/súd určil, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov.
4. Dňa 19.06.2020 súdny exekútor doručil súdu, spolu s námietkami oprávneného a UoZSE, aj svoje stanovisko k námietkam, v ktorom uviedol, že tvrdenie oprávneného, že exekučné konanie nebolo v čase jeho preverovania zapísané do CRE, sú nepravdivé. Zároveň nie sú pravdivé tvrdenia o prípadnom dodatočnom zápise exekúcie do CRE pred podaní námietok oprávneným. Súdny exekútor si je vedomí, že oprávnený sa snaží akýmkoľvek spôsobom spochybniť nároky súdnych exekútorov, a to vrátane zjavne nepravdivých až klamlivých tvrdení, tesne pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie vybral výpis z CRE k dotknutému exekučnému konaniu (viď príloha). Z preloženého výpisu vyplýva, že exekučné konanie bolo zapísané v CRE v čase vydávania upovedomenia o zastavení exekúcie a súdny exekútor prehlasuje, že exekučné konanie nebolo medzičasom vymazané CRE a je zapísané v CRE do dnešného dňa, čo si súd môže overiť nahliadnutím do CRE. Údaje zaznamenávané v CRE taxatívne stanovuje § 211a Exekučného poriadku, pričom dátum zapísania exekúcie k takýmto údajom nepatrí a CRE takýto dátum nespracúva a nemôže spracúvať, poskytovať ani garantovať jeho správnosť. Čo sa týka dátumu zápisu exekúcie, tento nemá žiadnu právnu relevanciu a pretože Slovenská komora exekútorov (ako subjekt zodpovedný za vedenie CRE) ho nemôže spracúvať, tak ani nemôže garantovať jeho správnosť. Ak by sa dátum zápisu do CRE mal stať údajom, ktorý je povinná komora viesť, bola by potrebná príslušná legislatívna zmena. Ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b) zákona neurčuje ako podmienku pre priznanie trov starej exekúcie a ani z neho nevyplýva, že exekučné konanie musí byť zapísané v CRE v určitej lehote, pričom citované ustanovenie určuje jedinú požiadavku a to, že exekučné konanie musí byť zapísané v CRE. Inak povedené, pre priznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ zápisu do CRE. Na tejto skutočnosti nič nemení ani odkaz na § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že súdny exekútor je zo zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora, zástupcu, náhradníka, čo navodzuje k tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Zároveň exekútor dodáva, že oprávnený si mohol od apríla 2017 kedykoľvek a opakovanie bezplatne overiť, či je exekúcia zapísaná v CRE a prípadne požiadať Slovenskú komoru exekútorov o nápravu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súdny exekútor žiada súd, aby námietky oprávneného zamietol.
5. Podľa § 233a Ex. por., „Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 upravuje osobitný zákon.“
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), „Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).“
7. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, „Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“
8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.“
9. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, „Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.“
10. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, „Ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.“
11. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.“
12. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, „Trovy starej exekúcie pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35,- eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.“
13. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, „Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.“
14. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.“
15. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, „Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.“
16. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, „Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach doručí súd oprávnenému a exekútorovi.
17. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako neprípustné odmietol v zmysle § 7 ods. 3 druhá veta ZoUNEK, a to z dôvodu, že oprávnený vo svojich námietkach namietal len nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych troch. Oprávnený okrem toho neuviedol žiadne zákonné dôvody ustanovené v § 2 ods. 2 ZoUNEK, kedy sa stará exekúcia podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje. Tak ako už bolo uvedené vyššie súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z., nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetná exekúcia je starou exekúciou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 ZoUNEK, pretože exekúcia začala pred 1.aprílom 2017 a to dňa 24.05.2011 a bola vedená podľa Exekučného poriadku účinného
do 31.03.2017. Poverenie č. 5107 026641 zo dňa 13.09.2011 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 26.09.2011, pričom rozhodná doba piatich rokov ustanovená v § 3 ods. 1 ZoUNEK uplynula dňa 26.09.2016, čím došlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege uplynutím rozhodnej doby k 01.01.2020 tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súdny exekútor tak v súlade so zákonom vydal dňa 14.05.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 5775/2011, ktorého súčasťou bola aj výzva na úhradu trov starej exekúcie. Tak ako už bolo uvedené vyššie, z obsahu námietok oprávneného vyplýva, že oprávnený v námietkach namieta len nárok súdneho exekútora na úhradu paušálnych trov exekúcie z dôvodu, že predmetná exekúcia nebola včas zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Súd však má z Centrálneho registra exekúcie preukázané, že predmetná exekúcia je zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Súd poukazuje na skutočnosť, že v ZoUNEK v § 7 ods. 1 druhá veta, je ustanovené, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné a taktiež v ustanovení § 6 ods. 4 písm. b) tohto zákona, nie je ustanovené, ku ktorému dňu má byť stará exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií.
18. Súd poznamenáva, že v ustanovení § 211a ods. 1 Ex. por. je upravený Centrálny register exekúcií, v ktorom sú taxatívne vymenované údaje, ktoré sa do neho zapisujú, pričom údaj „kedy sa zápis vykonal“, t.j. „deň zápisu“ predmetné ustanovenie neobsahuje. Údaj o „dni“ zápisu exekúcie do registra teda nebol zákonom ustanovený. Z informácie z Centrálneho registra exekúcií sa dá zistiť len skutočnosť, či exekúcia bola alebo nebola do tohto registra zapísaná. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná je možné zistiť len zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Až účinnosťou ZoUNEKu, t.j. od 01.01.2020 bola zákonom stanovená „sankcia“ exekútorovi a to v § 6 ods. 4 písm. b), že ak predmetná exekúcia nie je zapísaná, nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom toto zákonné ustanovenie neustanovuje „okamih/deň“ zápisu. Súd má preto za to, že splnenie uvedenej povinnosti súd skúma až v čase rozhodovania, kedy vykonáva prieskum tohto zápisu.
19. Súd tiež poukazuje na uznesenie ÚS SR č.k. I. ÚS 220/2020-18 zo dňa 12.05.2020, v ktorom ÚS SR konštatoval, citujem „Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z.z. konštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne bez významu. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z.z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy
- administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností, a s poukazom na svoju judikatúru, citovanú v bode 18., ústavný súd považoval argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. za nedôvodnú, pretože súdna exekútorka nemala diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií, a tento si uplatnila v súlade s platným právom.“ Súd námietky ako neprípustné odmietol
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť (§ 10 ods. 2 ZoUNEK). Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktoré napadnuté uznesenie vydal (§ 242 CSP). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 CSP). Sťažnosť môže podať len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 CSP).