Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-77-2019.pdf
PDF · 140.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Borisom Vittekom, na hlavnom pojednávaní dňa 18. novembra 2022 v Prešove takto
rozhodol:
1
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného menom A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. X, C.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov č. 2Pv/432/18/7707-20 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a ako prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že v Prešove, na ulici D. E. X, pri železničnej trati v presne nezistenom čase, od 07.30 hod do 08.00 hod., dňa 16.7.2018, fyzicky napadol F. G. tým spôsobom, že ju chytil za tričko a následne do nej sotil, následkom čoho spadla na zem, čím poškodenej F. G. spôsobil zranenie a to zlomeninu ramennej kosti vpravo s dobou liečenia viac ako 7 dní, pričom popri tom udrel do oblasti tváre aj dcéru menovanej, C. G., čím takto poškodenej C. G. poranil vnútornú časť vrchnej pery, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
1
Dňa 23.07.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov pod č. 2Pv/432/18/7707-20 obžalobu zo dňa 16.07.2019 na obvineného menom A. B. pre skutok právne kvalifikovaný a v znení ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 13
Obžalovaný A. B. uviedol, že v tom čase prerábal byt a býval na Štúrovej ulici na slobodárke, okolo 7.30 hod. 8.00 hod. išiel naspäť k bytu, čo prerábal, pani G. stála pri bloku, pod oknom kde býva a kričala na neho do buzerantov. Na jeho byte bolo okno otvorené a bol to 3. deň, čo takto kričala. Prvé 2 razy to videl z toho prerábaného bytu- videl ako na neho kričí, ale keď sa pozrel von z okna mala už hlavu dole, urobila pohyb dole, najskôr na neho pozerala, to bol moment, kedy sa v sekunde pozrela dole a preto vedel, že tie nadávky patria jemu. Zastavil auto za blokom. Vystúpil z auta a oni išli najskôr smerom k jeho autu, ale ako ho zbadali odbočili cez cestu smerom ku trati, na ňu zakričal p. G., avšak nereagovala, tak jej nadbehol a išiel ku nej. Nadbehol ich skoro z ich predu, mierne spredu zboku. F. G. bola spredu,
Juliána mu bola skoro čelom a naľavo od F. mierne vzadu bola jej dcéra C.. Stála pri ňom, chytil ju za jej pravé pleco ľavou rukou, za jej košeľu, pričom znázorňuje, že ruku drží v zovretí, na to bola sekunda a objavili sa na zemi. Keď ju chytil, zacítil ako ho niekto chytil za krk a ho stiahol a padol na jednu nohu na koleno. Padol na ľavé koleno, pričom sa mu ľavá noha zachytila o nohu pani G. — čo si myslí, lebo všetko sa odohralo behom pár sekúnd. F. G. sa ocitla na zemi, nakoľko ona prakticky stála medzi nimi, a ako ho C. stiahla tak ich stiahla obidvoch. Nakoľko ich C. stiahla tak letela aj pani G., nakoľko pri tom stiahnutí do nej buchol. C. ho chytila dvoma rukami, prsty mala vzadu a palce mala vpredu. Vie, že pani G. ležala pod ním, nato Petre vyrazil ruky a pani F. G. vravela niečo, že ju bolí ruka, niečo „bolí ma to“. Postavil sa a išiel ku autu. Mal poškrabaný celý krk. Nevie, prečo mu nadávali bol asi týždeň vtedy doma, pracoval v Holandsku. Poškodené majú problémy s celým blokom. Čo sa týka problému s ním si nespomínal. Oni sa medzi sebou stále mlátia C. s F.. G. mala C. monokel a F. bola poškriabaná. Kvôli nim sa musela jedna rodina odsťahovať pani G. a pán G., nakoľko čakali rodinku a čo sa týka tých dvoch poškodených vždycky začínali - krik a bitky medzi sebou. Oni sa odsťahovali kvôli tomu, lebo nemohli spať. A. G. sa odsťahovala minulého roku. Pani G. prišla za pani F., že ako žena ju pochopí, potom jej pani F. zabuchla dvere, a potom im búchali na stenu. Na ich miesto prišla iná rodina a robia im to isté. Ten nový sused povedal, že nevie čo tam u nich je ale o štvrtej ráno vždy zvoní budík a nastávajú kriky, keď jej to išiel povedať, tak naň nereagovala. Na výzvu, aby odstránil rozpor spočívajúci v tom, že na HP uvádzal, že okrem tých troch nadávaní do buzerantov žiaden konflikt s poškodenou nemal avšak na predchádzajúcom HP uvádzal, že mal kvôli vykradnutej pivnici, uviedol, že áno bolo to tak, oni prakticky si rozrezali zámok na jeho pivnici a vyhodili odtiaľ starý stôl, ktorý bol jeho, avšak nie žeby ma vykradli, ale oni chceli skôr moju pivnicu. Išiel za domovníkom spýtal sa, že je tam iná kladka, kto má pivnicu a on povedal, že pani G.. Vyriešilo sa to tak, že jej pohrozili políciou, p. G. dala nový zámok a dala mi kľúče. K fotografii poškodenej C. G. čl. 120 spodný riadok, druhá zľava uviedol, že čo sa týka zranenia C. G. čl. 120, až do pojednávania o tom nevedel, tiež sa ho to pýtala prokurátorka na HP predtým avšak mohlo to vzniknúť, keď jej vyrážal ruky, keď ho držala za krk, buď jeho alebo jej rukou pri tom vyrazení. Čo sa týka fotografie č. 13 z rekonštrukcie, vysvetľoval na rekonštrukcii postavenie viacej spredu asi tak ako je to na fotografii č. 14, pričom C. a F. stoja na fotografii č. 14 tak ako stáli zhruba v skutočnosti. Pri rekonštrukcii až tak detaily nebrali, teda on ich tak nebral, inak by trval na svojom. Na výzvu aby sa vyjadril, že na HP uvádzal, že ho C. chytila prstami každej ruky okolo krku, avšak na rekonštrukcii je verzia obvineného, že ho chytila len rukami pod krkom, uviedol, že na rekonštrukcii to bolo asi zle pochopené, bolo to tak že ho oblapila za krk. Na výzvu aby sa vyjadril, či ho dcéra držala pod krk ako uvádzal na HP kde uvádzal, že ho zdrapila za krk, pričom v prípravnom konaní ako podozrivý uvádzal, že ho dcéra chytila za krk, že slovom slovo pod krk povedal, lebo sa tak hovorí, pričom znázorňuje keď ho rukami oblapí okolo krku, tak palcami ho drží pod krk. Na pojednávaní dňa 06.09.2022 uviedol k otázke že keď bol ťahaný dole, prečo F. G. nepustil, že nevie či ju nepustil, chcel sa s nimi rozprávať a vtedy ho C. G. chytila za krk a bol preňho šok, možno ju pustil možno ju nepustil. Keď bol na zemi videl, že leží a preto ju pustil . Dynamiku chytenia svojho krku C. opísal, že to bolo rýchle, nepočítal s tým. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 uviedol, že prišiel zo zahraničia a suseda nevie z akého dôvodu mu začala nadávať do idiotov, na obed zase, na večer zase na druhý deň a keď šiel na aute ona vychádzala a nadávala mu do buzerantov. Zastavil sa pri nej, pýtal sa že kvôli čomu to robí. Išiel ku nej a ako išiel ku nej ho ignorovala a rukou ju musel zastaviť, lebo bola skoro pri ňom a potom ho jej dcéra zdrapila za krk a ťahala k sebe a poškodená stála medzi nimi. Dcéra ho držala pod krk keď ležali na zemi, on len jednou nohou, lebo noha sa mu zachytila o nohu poškodenej, tak kľačal a vyrazil jej ruky a šiel preč. Nemal v úmysle sa s ňou biť. Keď bol pri nej a povedal jej, že prečo mu nadáva, šla ďalej a ignorovala ho. Dotkol sa jej pleca lebo išla naňho zachytil ju za rameno. Nič viac nebolo. Nestrkal do nej , chcel sa s ňou rozprávať. Zranenia, čo sa stali majú s incidentom spoločné to, že jej dcéra ich stiahla na zem. Jednoducho jej dcéra ho chytila za krk ťahala k sebe a poškodená stála medzi nimi, keď ho dcéra ťahala tak samozrejme stiahla aj mamu a padli dole. Dcéra ostala stáť a ho držala ešte za hlavu, keď kľačal jej vyrazil ruky a utekal preč. Predtým mal konflikt s poškodenou, keď mu vykradla pivnicu., šiel jej povedať, nech vráti veci do pivnice. Doniesla kľúče a skončilo to. Dcéru poškodenej nevie či udrel, mohlo sa stať keď jej vyrazil ruky, už keď boli na zemi, kľačala a tam bola nahnutá rukou a jej dcéra ho držala za krk, tak jej vyrazil ruky, ale určite by cítil keby ju nejako udrel.
Svedkyňa poškodená F. G. uviedla, že ráno 16.7.2018 šla s dcérou z bytovky do obchodu, šla po lúke, z lúky na chodník, z chodníka ku trati. Chcela ísť do obchodu do Lidlu na sídlisko. Zospodu išli autá, takisto išiel autom aj p. obžalovaný, zahol do uličky ku bytovke a oni išli ku trati. Auto zaparkoval, vybehol z auta a zaútočil. Chytil ju za pleco, nevie čo hovoril, niečo, že či hlúpy, kto hlúpy, mu nerozumela sa pootočila,
a tak ju chytil ako chlapi v krčme za tričko, pričom svedkyňa znázorňuje- pokladá si svoju ľavú ruku na stred hrudnej kosti. Obžalovaný ku nej prišiel od chrbta po jej pravej strane. Nie je si istá ktorou rukou ju chytil či ľavou alebo pravou rukou za pravé rameno a potom ju chytil za tričko na stred hrudnej kosti, čo znázorňuje, ďalej uviedla, , že ju chytil za tričko oboma rukami. Medzitým dostala balans a spadli nevie, či obžalovaný nepadol na koleno, ale ona spadla na pravú stranu. B. myslí, že stratila rovnováhu, a to preto lebo ako ju chytil chcela sa pootočiť, a v tom som stratila balans. K príčine straty rovnováhy uviedla, že ako ju chytil za rameno, sa chcela pootočiť a v tom som stratila balans. Nevedela určiť, čo bolo príčinou straty balansu. Nato obžalovaný vstal chcel ju ešte kopnúť, a jej dcéra ho chytila za tričko asi v týchto miestach, pričom ukazuje pod prsia asi v oblasti solarplexus, že ho tam chcela stiahnuť, ho stiahla na bok ku kameňom, pričom obžalovaný ako ho dcéra ťahala spolu s ňou spadol. Potom sa obžalovaný sa postavil, dcéra sa pozbierala a obžalovaný ušiel preč a ani sa nepýtal, či sa niečo nestalo. Dcéra jej pomáhala postaviť sa so zeme. Nemohla pohnúť rukou. pocítila ako jej pukla kosť v pravom ramene. V hornej časti ramena má ortézu, rok s mala v ruke železo a mesiac čakala na protézu. Tri mesiace nosila ruku zabandážovanú, len dcéra jej pomáhala. Musí všetko robiť s ľavou rukou, lebo s pravou rukou sa nemôže najesť a zadok utrieť. Ruku nemôže dať nad hlavu. Po H. v roku 2019 jej začalo v ramene hnisať, kde jej to v monobloku rozrezali. Vie, že dcére pri incidente rozbil troška peru. Dcéra jej uvádzala to, že ako obžalovaný machol rukou, že jej buchol po tvári. Myslím, že to malo byť vtedy ako ho odťahovala, aby do svedkyne nekopol. Problémy medzi nimi neboli, s jeho otcom dobre vychádzala, obžalovaný bol viac v zahraničí ako na Slovensku. Svedkyňa vstáva skoro ráno o pol šiestej/ o piatej je dávno hore. Čo sa týka konfliktov so susedmi uviedla, že si to všetko vyjasnia, keď majú niečo proti sebe tak si to povedia. Hovoria jej, aby toľko nekričala, lebo keď ju dievka na zlostí, tak na ňu pokričí keď nechce pomôcť. Má nových susedov, ale robia jej takú zlosť, že na to už nereaguje, po siedmej večer búchajú o 10-11 večer hulákajú, nereaguje nato, to sa nevyplatí. Nevie prečo tí susedia búchajú kričia, nemá nič s nimi spoločné. Čo sa týka ramena, obžalovaný ju chytil dosť zozadu za pravé rameno, v tom momente mala batoh na chrbte a on ju chytil vedľa batohu. Na otázku ci obžalovaný niečo robil, uviedla že iba to, že ju chytil za rameno a keď som sa pootočila tak ju chytil v oblasti hrudnej kosti. Dcéra v čase chytenia bola po jej pravej ruke vedľa mňa. Keď ležala na zemi obžalovaný bol v takej polohe ako keby kľakol a chcel vstať a chcel do nej kopnúť. Na otázku aby keď pôvodne uvádzala, že nevie nič že by obžalovaný kľačal a teraz uvádza, že kľačal, uvádza: Aj vtedy obžalovaný na zemi akoby kľačal. Keď ležala napravo na zemi, obžalovaný bol predo ňou a dcéra bola vtedy medzi nami. Dcéra ho stiahla k sebe a spadli obidvaja. Svedkyňa bola vyzvaná aby pristúpila bližšie, a bola jej daná k nahliadnutiu fotografia z prehliadky tehla obžalovaného krku kde uviedla, že to má z toho ako padol ku kríkom. Vie to odtiaľ, lebo jej to spomínala dcéra, lebo jej brali spoza nechtov vzorky, keď tam bola na polícii. To, že to má z kríkov vyvodzuje z toho, že dcéra spomínala, že ona má krátke ruky a že ho nepoškriabala na krku, lebo pán je vyšší. Tam boli akurát kríky, keď spadli na zem. Matne si to všimla ako ho dcéra chytila za tričko. Na výzvu aby odstránila rozpor keď na HP uvádzala, že obžalovaný spadol na koleno (uviedla, že obžalovaný ostal stáť) a v prípravnom konaní nespomínala nič o páde na koleno, uvádza: Padol na to koleno a v tom sa chcel postaviť. V prípravnom konaní na to zabudla. Na výzvu aby odstránila rozpor keď v prípravnom konaní uvádzala, že ju obžalovaný sotil, a dnes na HP to neuvádzala, uviedla že ju nesotil ma, chytil ju za rameno a ako sa chcela otočiť stratila balans. Nesotil ju, cítila by to, spadla by dopredu ak by ma sotil. Zároveň uviedla, že sused spadol vedľa mňa na koleno. Zároveň v prípravnom konaní uvádzala, že keď padala sa ho zachytila a následne spoločne padli na zem, a dnes neuvádzala, že keď padala sa ho zachytila, uviedla, že vôbec nezachytila. Keď ju držal len mala jej ruky na jeho rukách, možno preto som sa tak vyjadrila, vôbec sa ho nedržala. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 uviedla, že šli ku koľajniciam pozrieť na žihľavu a obžalovaný prišiel zozadu, odrazu pribehol, nekričal ani nič, chytil ju za pleco, sa otočila chytil ju za tričko a stratila balans, padla na pravú stranu. Nenadávali naňho. Napadol ju zozadu, bez toho aby niečo povedala. Spadla nešťastne na ruku. Obžalovaný ju vtedy nijak neoslovil. Schvátil ju za rameno ako keď sa chlapi bijú v krčme. Stratila balans a nešťastne spadla. Jej dcéra bola v tom čase po jej ľavej strane a chcela jej pomôcť a odtiahnuť ho. Chcela ho z opačnej strany odtiahnuť, aby do nej nekopol, lebo už ležala na zemi. Chytila ho za tričko alebo košeľu aby do nej nekopol a spadli do kríkov.
Svedkyňa C. G., uviedla, na otázku viete čo je predmetom konania, že mali zlosť na malé deti, mali na ne nervy, deti chodili vybuchovať do brány. Nenadávajú na obžalovaného, nadávajú na malé deti. Obžalovaný zaútočil od chrbta a chytil mamu za pravé plece a stiahol na zem. Keď chytil mamu za pravé plece stál za maminým chrbtom a chytil ju za to plece. Stála naľavo od mamy. Obžalovaný ju chytil oboma rukami za pravé plece a ju stiahol a tiež spadol. Toto videla. Obžalovaný potom vstal a chcel mamu kopnúť do brucha, svedkyňa ho chmatla za hrudník a stiahla ho ku sebe, padali od mamy doľava. Obžalovaný padol spolu s mamou, lebo rovnováhu stratili obidvaja, lebo tam boli kamene, na kamene padli naraz obidvaja. Dopadli na trávnik, na ňom boli kamene. Na otázku keď obžalovaného chytila za hrudník, čo sa dialo, uviedla, že s ním spadla na trávnik, tam bola kriačina, on si sám poškriabal krk. Rozbil jej tiež peru, lebo rukou nechtiac machol po ústach, nevedela uviesť prečo nechtiac, keď bo sťahovaný. Krk si poškriabal na kríkoch, neboli ani veľké ani malé. Sa poškrabal na konáriku. Po stiahnutí mam ležala na chrbte a obžalovaný jej ležal po pravej nohe na svojom ľavom boku. Na krku sa nepoškriabal iba obžalovaný, na krku mal jednu ranu, čo vie lebo vstal a išiel potom k autu a vtedy si to všimla, že má ranu na krku. Na otázku, prečo si myslíte uviedla, že on mal veľký dlh na byte. Obžalovaný keď k nim prichádzal, pýtal sa na koho nadávame. K času skutku bez váhania uviedla, 16.7.2018 a čas medzi 7. a 8. hodinou. Na výzvu aby odstránila rozpor, keď uvádzala, že mamu chytil za rameno od chrbta a na prípravnom konaní uvádzala, že mamu chytil za hrudník, čo si predstavuje chyteným za hrudník, svedkyňa znázornila chytenie za hrudník, a uvádza, že ako v krčme. Mama sa otočila, ako sa otočila on ju chytil za hrudník. Ako sa pootočila chytil mamu za rameno a hrudník. Mama sa naňho pozrela, sama sa naňho pootočila. V čase keď sa mama otočila bol obžalovaný pri aute. Obžalovaný bežal a chytil ju medzi pleco a hrudník, svedkyňa znázorňuje že jednou rukou držal pleco a druhou rukou držal hrudník a potom ju stiahol na zem. Na výzvu ked najprv na HP hovorila, že ju chytil za rameno oboma rukami a teraz uvádza, že mamu chytil jednou rukou za rameno a pravou rukou za hrudník, svedkyňa mlčala aj po odstupe času. Na otázku aby odstránila rozpor keď na HP uvádzala, že do fyzického kontaktu s obžalovaným sa dostala až potom čo mama padla na zem, avšak v zápisnici z prípravného konania sa javí, že do kontaktu s obžalovaným prišla v čase pred pádom mami na zem (svedkyňa uvádzala na otázku obhajcu Prečo p. B. padol na zem s mamou, že „Nevie prečo, Mamu bránila, Nedám si predsa mamu), uviedla, že ho chytila až potom čo stiahol mamu na zem, až potom ho chytila. Na otázku či ju - mamu nejak bránila, keď ju obžalovaný ešte len držal a stáli, svedkyňa dlho premýšľa, pričom neodpovedala. Na pojednávaní dňa10.06.2021 uviedla, že deti robili človekovi nervy, hurhaj tí cigáni, on išiel a oni nadávali deťom, nie na obžalovaného. Neplatí na bývanie nič, hocikde má dlhy, Išiel zo zadu. Na deti mali nervy. Nič viac nebolo.
Zo zápisnice o rekonštrukcii vyplýva verzia poškodenej F. G., že obžalovaný jej položil ruku na pravé rameno, načo sa otočila do prava, aby zistila kto ju chytil, vtedy ju obžalovaný chytil za šaty na prsiach, nato čosi povedala jej dcéra a preto sa otočila k nej a vtedy stratila balans a naklonila sa doprava, padla na pravý bok a pravú ruku. Zároveň aj obvinený mal padnúť na ľavý bok tvárou k nej. Podľa verzie C. G., ako poškodená F. G. ležala na pravom boku pred ňou stál obžalovaný a mal pravú nohou v náprahu na kopnutie do brucha F. G.. I. ho C. G. chytila oboma rukami za šaty na prsiach a stiahla ho. Hneď nato C. G. padla na pravý bok súčasne s obžalovaným ktorý spadol na chrbát. Podľa verzie obžalovaného, ten F. G. chytil za oblečenie na pravom pleci, kým C. G. stála po ľavej strane matky, na to C. G. prišla poza matku a chytila obžalovaného rukami pod krk, načo ho ťahala dozadu z jej pohľadu. Po stiahnutí spadla poškodená F. G. na pravé plece na zem a obžalovaný padol na ľavé koleno a zostal kľačať, v stoji ho ďalej ostala držať C. G., načo obžalovaný vyrazil ruky C. G., postavil sa a čiel preč. Obžalovaný uviedol, že spadol len raz, a nie je pravda, že by spadol dvakrát ako znázornili poškodené. Padol na koleno, lebo ho stiahla C. G., inak by to neviedlo k pádu. F. G. uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu či obžalovaného stiahla za krk jej dcéra C., nevie sa vyjadriť či pri páde na zem držala jej dcéra obžalovaného za krk. C. G. uviedla, že mama padla s obžalovaným na zem a až potom stiahla obžalovaného.
Svedkyňa J. K. uviedla, že poškodené pozná dobre, od malička, keďže som bola ich susedka. Pred 10 sa odsťahovala zo susedného bytu. V bytovke bývala do mojich 13 rokov, následne bola zverená do pestúnskej starostlivosti, potom v roku 2010 sa vrátila naspäť do bytovky a bývala tam ďalšie 3 roky.
Od toho roku 2013 už chodila len sporadicky. Obžalovaného poznám ako dobrého suseda, pozdravili sa. Bývala na prvom poschodí a pani G. bývala v prízemnom byte. Otec C. G. chodil na návštevu k nim častejšie a svedkyňa chodila k nim občasnejšie. Čo sa týka pani F. G. tá bola vždy taká iná. Pred 11 rokmi volala pre C. pomoc, nakoľko pani F. ju od detstva bije a týra. Volala ju kvôli kriku buchotu, C. strašne kričala, plakala, volala o pomoc, bol tam buchot..Takéto scény sú tam na bežnom poriadku, o čom by vedel povedať každý sused. Čo sa týka F., tá keď sa zameria na vašu osobu máte problém, pred 11 rokmi nemohla chodiť ani nakupovať, ani sa voľne pohybovať, nakoľko ju F. atakovala vždy vulgarizmami, oni dve svedkyni aj dcéru napadli, tak že ju čakali pred školou, keď vychádzala, začali na ňu používať vulgarizmy. Bežne sa stávalo, že chodila pod okná a vykrikovala rôzne veci začínajúce na ku ..., pi.. a podobne. Dcéru čakali pred školou, lebo sa F. dozvedela, že volala na ňu tú políciu, nakoľko tam ich býva veľa susedov. Svedkyňa sa rýchlo odsťahovala, poškodené boli hlavný dôvod odsťahovania. Príčinou vulgarizmov bolo to, že upriamila políciu na to, ako sa správa k svojej dcére. Oni nechodili do práce, zamerali sa na ňu. Zakaždým keď išla vonku čakali na lavičke, alebo vybehli z nejakého rohu, jej to pripadalo, aby ju k nejakej akcii vyprovokovali. Vulgárne jej nadávali, napadli ju ale nie fyzicky ale týmito nadávkami a utekala späť domov. G. aj susedia upozornili svedkyňu, aby nijako nereagovala, že to nemá význam. Svedkyňa I. D. je jej sestra, nasťahovala sa do toho bytu po nej, asi v roku 2013, pričom tiež sa niekedy teraz z bytu odsťahovala. U poškodených doma boli pravidelne bitky, nadávky a krik. Nikto so susedou sa neozve, keď sa ozve urobia mu peklo zo života. Tam bola viackrát privolaná hliadka, nie len svedkyňou ale aj inými susedmi a F. stále argumentuje vecami, že C. je chorá, retardovaná a kričí len tak. Pritom aj jej otec keď chodieval ku nim, mal síce problémy s alkoholom a ostatné veci, ale stále hovoril čo F. doma robí C. vie od susedov, dodnes je to tak, že tá C. býva na prízemí pred vchodom bytu, prípadne ju posiela spávať do pivnice, ale nikto si ich nechce poštvať. Bitky C. F., vyvodzuje z toho, že C. mala pravidelne modriny. Čo sa týka konfliktu obžalovaného s poškodenými uviedla, že jej pán H. uvádzal, že pani F. G. doteraz chodí a uvádza, že bude mať pojednávanie a štve ľudí proti obžalovanému, aby mu robili problémy, skákali do neho. Očitým svedkom konfliktu medzi obžalovaným a poškodenými nebola. Je si istá, že tá Peťka nie je zlý človek, ale vie, že na F. pokyn dokáže nadávať a urobí čokoľvek.
Svedkyňa I. D., uviedla, že poškodené pozná, boli dlho susedia, bývali na D. X, L. C. na prvom poschodí a poškodené bývali na prízemí v rovnakom vchode, avšak ku nim sa vstupuje zozadu. Bývala tam do roku 2008 a potom od roku 2012 do roku 2019. Čo sa týka F. a C. nie sú dobrí ľudia, čo vyvodzuje z toho, že veľa ohovárajú, privlastňujú si veci, ktoré im nepatria. Na obžalovaného rozprávajú, že na nich zaútočil, to rozprávajú všade. Dosť často boli u nich v byte kriky ako útočí na dcéru, neraz prišla sanitka, čo dovodila z toho, že dosť často odtiaľ išiel krik a bolo to vtedy, keď si pani G. vypila. To, že si často vypije, to rozprával jej druh. Čo sa týka vzťahov s poškodenými, sa im vyhýbala práve kvôli tým konfliktom, nakoľko aj mama jej uvádzala, aby od nich išla preč. Bývali v jednom vchode, a veľakrát žiadali pani G., aby sprístupnila únikový východ, ktorý ona zamykala, takisto využívala všetkých pivničný priestor, kde mala chladničku, mikrovlnku, varič. To s ňou riešili na Spravbyte, to vyriešili tak, že im odpojili elektrinu v pivnici, pričom vchod nesprístupnila. Odsťahovala sa, lebo to nie je dobrá lokalita, nakoľko sú tam spory medzi susedmi, s F. sa nikto nevie dohodnúť. J. K. je jej sestra. Rozprávali sa aké mala problémy, sestra jej hovorila, ešte keď svedkyňa bola v Česku v roku 2009 keď si volala s mamimou, že mala problémy so susedou ohľadom dcérky. Už si nepamätám aké mala problémy so susedkou, do toho sa nemiešala. So susedkov nemala problém len sestra a obžalovaný ale všetci, ale nikto nepôjde proti nej. To sa dozvedela, tak, že keď išla napríklad do práce, to hovorili susedia aj z vedľajšieho vchodu, že tam boli hádky s F. G., ona po susedoch vykrikuje cez okno. Očitým svedkom konfliktu obžalovaného a poškodených, nebola. S obžalovaným, má s ním susedský vzťah, sa pozdravia nič viac, stále mu poviem len pán G., pán sused. Čo sa týka skutku C. G. sa vyjadrovala tak, že pán obžalovaný na nich skočil a aj mamke zlomil rebro, že sa s nimi bil.
Znalec G. C. L., uviedol po nahliadnutí na fotografie na čl. 116, že poranenia na krku obžalovaného sú dve a mohli vzniknúť chyteným spredu obžalovaného za krk, to znamená, že palce na prednej časti krku a prsty na zadnej časti krku obžalovaného ale takisto aj s poranenia z kríkov. Na otázku aká intenzita potiahnutia sa vyžaduje na to, aby vzniklo poranenie krku u obžalovaného uviedol, že to závisí od toho aké sú nechty na ruke. Pokiaľ má niekto dlhé nechty stačí slabá až stredná intenzita, ak má niekto slabé nechty alebo nemá musí byť pochopiteľne silnejšia. Čo sa týka zranenia poškodenej F. G., vznik uvedeného zranenia nie je pri páde pravidlom, vzniká častejšie u žien vzhľadom k fyziológii, resp. osteoporóze, ktorá u poškodenej v zmysle lekárskych správ zistená nebola.
Na otázku za predpokladu, že sa jedna osoba drží ramena druhej osoby a táto držiaca osoba je rýchlo resp. prekvapivo stiahnutá na zem, do akej miery je schopná ovládať to či tú držanú osobu pustí, uviedol, že je to veľmi ťažko jednoznačne povedať, je tú úloha prekvapenia a stresu. Nedá sa povedať či obžalovaný stiahol poškodenú vedome alebo nevedome, je to otázka stresu.
Na výsluchu dňa 10.06.2020 znalec G. C. L. uviedol, že poškodená utrpela trieštivú zlomeninu hlavice a krčka hornej pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, ktoré vzniklo pôsobením tupohranného predmetu na oblasť ramenného kĺbu, pričom mohlo vzniknúť pri páde poškodenej na zem. Príčinu pádu hodnotiť nemôže, v zmysle či bolo zavinené druhou osobou alebo samotnou poškodenou. Poškodenú vyšetril mesiac po úraze, teda v dobe jej liečby, ktorú ustálil na 3-4mesiace, ale je možné pripustiť aj dlhšiu liečbu. Predpokladal že úraz zanechá trvalé následky v zmysle obmedzenia pohyblivosti kĺbu, čo ju obmedzilo v bežnom spôsobe života v obmedzení úchopu pravou ruku v dôsledku znehybnenia pravej končatiny. K samotnému zraneniu nemohlo dôjsť len samotným pritlačením ruky aj úder je málo pravdepodobný na tento typ zlomeniny. Priamy zásah dcéry zranenie tiež nemohol spôsobiť. Zranenie vzniklo pôsobením silného násilia na oblasť kĺbu, či už v dôsledku pádu na zem. Na zranenie mohli mať čiastočne vplyv aj vonkajšie faktory, keďže poškodená je žena vyššieho veku, kde je osteoporéoza kostí, ale nemuselo to mať žiadny vplyv. Bežne v praxi sa stáva, že sa takéto zranenie stávajú pádom.
Zo znaleckého posudku G. E. z odboru psychológia na osobu F. G. vyplynulo, že celkový psychický obraz svedkyne poškodenej F. G. je stabilný a neohrozuje vážne jej adaptáciu avšak sú prítomné znaky vnútornej tenzie a tiesne, nestabilnej anxiety, stresu aj neurotického prežívania. Oslabená je inak adekvátna odolnosť a tolerancia frustrácie, čo sa javí ako následok dlhodobého zaťaženia. Intelektová úroveň svedkyne dosahuje spodnú hranicu populačného priemeru. Výkon svedčí pre priemerné schopnosti menovanej logicky a abstraktne myslieť, analyzovať a dedukovať, vytvárať závery a úsudky kombináciou primeraných častí. Praktická zložka inteligencie je kvalitná. Schopnosti sú adekvátne vzdelaniu a sociálnemu statusu a nejavia známky deteriorácie. Svedkyňa má neporušený kontakt s realitou a je schopná správne vnímať a zapamätať si aj reprodukovať prežité udalosti na mierne podpriemernej, nie však defektne a forenzne podstatne oslabenej úrovni. Je schopná primerane svojim schopnostiam vybaviť si spomienky a opísať ich bez konfabulovania. Vierohodnosť svedkyne ako všeobecná schopnosť poskytnúť objektívne svedectvo sa javí ako štandardná, teda neporušená, nakoľko psychologickým vyšetrením má preto poškodená zistené primerané predpoklady, zároveň nemá sklon ku konfabulovaniu ani fabulovaniu, nemá sklon k zveličovaniuu. Jej osobnostná dynamika je bez, podstatných oslabení. Výpoveď svedkyne o prežitých skutočnostiach má prevažujúce znaky svedčiace pre jej vierohodnosť pričom s odstupom času od opisovanej udalosti sa prirodzene objavuje efekt zabúdania. Opisovaná udalosť je dejovo jednoduchá, svedkyňa ju opisuje bez podstatných rozporov, je situačne a dejovo ukotvená, bez logických rozporov pričom výpoveď spôsobom zodpovedá schopnostiam poškodenej. Jej správanie má primeraný emocionálny sprievod, nezisťujem známky štylizácie. Výpoveď menovanej má prevažujúce znaky svedčiace pre jej autenticitu, je pravdepodobné, že poškodená uvádza prežité skutočnosti. Špecifickú vierohodnosť svedkyne vyhodnocujem ako primeranú, bez oslabení. Psychologické vyšetrenie svedkyne nepreukázalo sklon ku konfabulovaniu ani fabulovaniu. U svedkyne zisťuje zvýšenú snahu javiť sa v lepšom svetle. Svedkyňa na jednej strane priznáva svoje slabosti a nedostatky, je sebakritická, ale opisuje sa v žiaducej podobe, v akej sa snaží byť aj sa javiť.
Zo znaleckého posudku G. E. z odboru psychológia na osobu C. G. vyplýva, že aktuálny psychický stav svedkyne je dobre kompenzovaný. Má pozitívne citové väzby na okolie, je ukotvená vo svojej rodine a životnej roli, ktorú akceptuje. Vyšetrenie nepreukázalo prítomnosť negatívneho prežívania, depresivity neurotických mechanizmov alebo strachov. Vyšetrenie preukázalo defektnú úroveň rozumových schopností, čo je stav nemenný. Intelektová úroveň svedkyne je defektná - jej schopnosti dosahujú pásmo mentálnej retardácie ľahkého stupňa. Má podpriemerné schopnosti logicky a abstraktne myslieť, obmedzene analyzovať a dedukovať. Abstrakcia a generalizácia je oslabená na úroveň konkrétnosti, myslenie je chudobnejšie a málo produktívne. Schopnosť vyvodzovania kauzálnych súvislostí medzi javmi je limitovaná, prevláda rigidita myslenia a mechanická pamäť. Výkony v pamäťových skúškach sú kvalitnejšou zložkou schopnosti svedkyne, sú pozitívne ovplyvnené dobrou motivovanosťou a angažovanosťou v každodenných situáciách (tréningom). Menovaná má dostatočnú mechanickú aj pracovnú pamäť, reprodukuje s istotou a pomerne kvalitne kvalifikačne na podpriemernej a nie defektnej úrovni. Zvýšené množstvo konfabulácií sa vyskytuje len vo verbálnej skúške a svedčí pre oslabené rozumové schopnosti, nedostatočnú slovnú zásobu, nie pre cielený sklon fabulovať či konfabulovať.
Svedkyňa je schopná správne vnímať, i keď vysoko pravdepodobne nezachytáva všetky súvislosti, je schopná si prežité udalosti správne zapamätať a konkrétne jednoducho reprodukovať v časovej línii. Vyjadrite sa k všeobecnej a špecifickej vierohodnosti svedkyne. Všeobecná vierohodnosť svedkyne je len mierne oslabená- ato jej limitovanou kognitívnou výbavou — teda schopnosťami na úrovni mentálnej retardácie ľahkého stupňa. Jej vnímanie je neporušené, jej pamäťové schopnosti sú vzhľadom k celkovej výbave kvalitné, je dobre motivovaná a aktívna, k okoliu vnímavá. Môžem konštatovať, že svedkyňa je schopná podávať relevantné svedectvo o prežitých udalostiach (primerane schopnostiam). Pri vyhodnocovaní špecifickej vierohodnosti ide o právne relevantný obsah výpovede, teda psychológ znalec posudzuje, do akej miery konkrétna výpoveď korešponduje so skutočnosťou. Špecifická vierohodnosť svedkyne je štandardná, t.č. prevažujú vo výpovedi znaky svedčiace pre jej vierohodnosť. Opis skutku poškodenou je kontextovo ukotvený, je logický, bez podstatných rozporov, vzhľadom k časovému odstupu a schopnostiam svedkyne je primerane detailný, kongruentne emocionálne prežívaný. Vo výpovedi a rozhovore o skutku nie sú preukázané podstatné rozpory. Špecifickú vierohodnosť poškodenej smerom k vyšetrovanej vecí hodnotím ako zachovalú. V súlade s vyššie uvedeným môžem konštatovať, že vyšetrenie u svedkyne nepreukázalo sklon fabulovať, konfabulovať, vymýšľať si či sklon skresľovať spomienky. Svedkyňa má zvýšené percento fabulácií avšak tie nie sú tzv. pravé, ale sa vyskytujú len vo verbálnej časti skúšky a sú nepravé. Taktiež je zvýšené lži skóre, ktoré je prejavom sociálnej naivity a vykresľovania svojej osoby v súlade s predstavami okolia a snahou nesklamať svoje okolie. U svedkyne zisťujem sociálnu naivitu, prirodzene infantilnú (nezrelú až detskú) snahu nesklamať očakávania okolia a v tomto zmysle aj mierne zvýšenú snahu javiť sa v lepšom svetle.
Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného vyplýva, že tá bola vykonaná dňa 16.07.2018, bola vykonaná fotodokumentácia jeho osoby, z ktorej vyplýva zranenie obžalovaného a to dve rany na zadnej časti krku.
Zo zápisnice o prehliadke tela C. G. vyplýva, že tá bola vykonaná dňa 16.07.2018, bola vykonaná fotodokumentácia jej osoby a zranení, ako aj jej bol vykonaný bukálny ster a ster spod nechtov. Z fotodokumentácie vyplýva zranenie C. G. a to poranenie vnútornej hornej pery.
Zo správy FNsP Prešov zo dňa 16.07.2018 vyplýva, že poškodená F. G. utrpela zlomeninu hlavice a krčka ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov.
Zo správy FNsP Prešov vyplýva, že obžalovaný nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a ani nie je vedený v psychiatrickej ambulancii.
Zo správy o povesti obžalovaného poskytnutej mestom Prešov vyplýva, že obžalovaný nebol priestupkovo mestskou políciou riešený.
V centrálnej evidencii priestupkov má obžalovaný 4 záznamy, všetko za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Odpis registra trestov je u obžalovaného bez záznamov.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 16.07.2018 došlo k fyzickému kontaktu obžalovaného s poškodenou F. G., čo vyplýva, jednak z výsluhu obžalovaného ako aj svedkýň F. G. a C. G.. Príčinou kontaktu boli nadávky zo strany poškodenej F. G. na obžalovaného, ktorý si chcel vyjasniť dôvod nadávok, čo vyplýva, z výpovede obžalovaného, nepriamo je to potvrdené C. G., ktorá uviedla, že sa obžalovaný pýtal na koho nadávajú, F. G., uviedla, že sa pýtal „kto hlúpy“, pričom použitie vulgarizmov a vykrikovanie po susedoch, ak je s nimi poškodená F. v spore vyplýva aj z výsluchu svedkyne K. a D.. V danom prípade nebolo preukázané, že by ku skutku došlo inak ako uvádzal obžalovaný. Z uvedeného dôvodu, nakoľko sú to pochybnosti o tom, či svedkyne F. G. a C. G. hodnoverne opísali dej, súd vychádzal z opisu udalosti podaných obžalovaným, keďže jeho výpoveď je dôveryhodná, podporená ostatnými dôkazmi, čo zodpovedá zásade v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Okrem toho, že jeho viacnásobná výpoveď v prípravnom konaní vrátane rekonštrukcie a pojednávaní je bez podstatných rozporov, pričom rozpory hodnoverne odstránil, súd ju pokladá za dôveryhodnú aj preto, že jej zodpovedajú aj fotografie jeho krku, ktoré mohli byť spôsobené tak ako uvádzal obžalovaný, čo uviedol znalec G. L. a to v stiahnutím jeho osoby za krk C. G., ktorej boli aj
zobraté stery spod nechtov. Zároveň sa javí ako logické to, že je nepravdepodobné, aby obžalovaný padol na zem len v dôsledku toho, že na zem padala poškodená F. G., ktorá uviedla, že obžalovaného nestiahla, a preto rozumný záver ohľadne pádu aj jeho osoby je daný tím, že bol stiahnutí C. G. v čase, keď držal poškodenú F. G., čomu nasvedčuje aj to, že C. G. uvádzala v prípravnom konaní na otázku prečo obžalovaný padol na zem s mamou, že „Nevie prečo, Mamu bránila, Nedám si predsa mamu“, teda že k jej zásahu došlo v čase držania poškodenej F. G. obžalovaným, pričom na pojednávaní na otázku či mamu nejak bránila, keď stáli, po dlhom premýšľaní neodpovedala. Tento mechanizmus vysvetľuje prečo sa na zemi v dôsledku pádu ocitli naraz F. G. a obžalovaný, aj keď mal poškodenú Julianu obžalovaný len držať, pričom tá mala v zmysle jej výpovede ísť na zem bez podnetu zo strany obžalovaného a zároveň to vysvetľuje aj to, prečo sa sama ocitla na zemi, a to v dôsledku konania C. G., ktorá v čase keď obžalovaný držal poškodenú F. G., tá ho v úmysle zabrániť tomuto kontaktu s mamou stiahla na zem, pričom v dôsledku toho, že šiel obžalovaný k zemi držiac F. G., o ktorú zavadil nohou, pričom bol ťahaný, tá spadla. Uvedenému zodpovedajú aj dve rany na krku obžalovaného , u ktorých znalec nevylúčil, že môžu byť v dôsledkom chytenia ako to tvrdí obžalovaný. Nebolo preukazné , že by obžalovaný ťahaný na zem, mohol reagovať a pustiť poškodenú, resp. nezachytiť ju nohou pri jeho ťahaní, čo vyplýva z toho že to sám nečakal (bola to sekunda a objavili sa na zemi), nebol pripravený na takú reakciu, vyhnúť sa jej nohou a mimovoľne nepustil poškodenú F. G.. Tiež to potvrdzuje aj výsluch znalca z odboru zdravotníctva, ktorý na otázku do akej miery je osoba schopná ovládať to či tú držanú osobu pustí, že je to veľmi ťažko jednoznačne povedať, je tú úloha prekvapenia a stresu, pričom sa nedá sa povedať či obžalovaný stiahol poškodenú vedome alebo nevedome, je to otázka stresu. Zároveň z výpovede obžalovaného ako aj C. G. vyplýva, že tej pri vyrážaní rúk jej nechtiac, keďže jeho úmyslom bolo zbaviť sa rúk C. G. spôsobil poranenie pery, keď rukami máchol, resp. ich použil na vyrazenie jej rúk.
Nedôveryhodná je výpoveď poškodenej F. G. v časti pokusu obžalovaného ju kopnúť, keď na pojednávaní síce uvádzala túto skutočnosť , že ho pri pokuse o kopnutie jej dcéra C. G. stiahla a to za tričko v oblasti hrudníka, avšak na rekonštrukcii uviedla, že si nevie k stiahnutiu obžalovaného za krk jej dcérou vyjadriť, pričom na rekonštrukcii o stiahnutí či kopnutí nič nespomínala. Čo sa týka snahy kopnúť ležiacu poškodenú, takého kopnutie by bolo závažným útokom, a je nepravdepodobné, ak by mal obžalovaný úmysle takto závažne konať, že by ho jeho stiahnutie na zem zastavilo od tohto konania, pravdepodobnejšie sa javí, že by napriek stiahnutiu na zem v útoku pokračoval, ak by mal úmysel poškodenú kopnúť. Nakoľko však, žiadne zranenia okrem ramena F. G. a pery C. G. spôsobené neboli, je nepravdepodobný aj úmysel obžalovaného chcieť ležiacu F. G. kopnúť. Teda verzia o absencii úmyslu kopnúť poškodenú vyplýva aj z toho, že im iné zranenia než aké vyplývajú z verzie obžalovaného spôsobené nebolo, teda je málo pravdepodobné, že ak by obžalovaný chcel kopnúť do tela poškodenej, že by potom, čo mal byť zvalený C. G. žiadny ďalší útok nevykonal a šiel bez útoku preč. Uvedenému zodpovedá aj to, že zranenie pery C. G., ktoré v zmysle jej výpovede malo nasledovať bezprostredne po pokuse kopnúť mamu, nebolo spôsobené cielene, ale nechtiac. Zároveň v prípravnom konaní svedkyňa F. G. uvádzala, že obžalovaný ostal stáť, teda že nepadol, pričom skutočnosť že padnúť mal uvádzala na pojednávaní, pričom rozpor neodstránila dôveryhodne, keď uviedla len, že na to zabudla. O zabudnutí možno hovoriť len v prípade, ak by svedkyňa o polohe obžalovaného neuvádzal vôbec nič, kdežto v danom prípade uviedla, že ostal stáť. Tieto skutočnosti znevieryhodňujú jej výpoveď, keď je v nich možné vidieť snahu vyviniť dcéru z jej pádu, keďže v zmysle jej výpovede malo dôjsť k pádu oboch naraz bez zásahu dcéry ako aj ju ochrániť od skutočnosti, že zranenia na krku obžalovaného a aj pád spôsobila rukami jej dcéra keď neadekvátne reagovala na chytenie svojej mamy obžalovaným, keď táto skutočnosť by sa mohla javiť tak, že osobou ktorej by mohla sankcia hroziť či už za poranenie obžalovaného alebo zranenie mamy by bola v tomto prípade C. G.. Verzia, že dcéra zasiahla až potom, čo mala reagovať na snahu kopnúť mamu, práve jej dcéru od nepriaznivých následkov ochraňuje tým, že sa jej konanie javí v lepšom svetle. Možnosť vidieť snahu vyviniť dcéru C. G. zo zranení na krku obžalovaného vyplýva aj z toho, že svedkyňa F. G. uviedla na pojednávaní, že dcéra jej spomínala, že ona má krátke ruky a že ho nepoškriabala na krku, lebo pán je vyšší, pričom z fotografií rekonštrukcie vyplýva, že i keď je obžalovaný vyšší, že by nemala problém ho uchopením za krk dosiahnuť, napr. ak by podišla bližšie k obžalovanému alebo ak by nebol vystretý, ale mierne predklonený k osobe F. G.. Nedôveryhodnosť vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku, že svedkyňa má snahu javiť sa v lepšom svetle. Zároveň uvedené poranenia krku resp. celého obžalovaného sú práve a len na mieste, ktorý zodpovedá úchopu jeho krku druhou osobou. Zároveň nedôveryhodnosť svedkyne F. G. vyplýva z rozpornosti jej výpovede, že raz v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný ostal stáť, a druhý krát v prípravnom konaní uvádzala, že keď padala sa ho zachytila a následne spoločne padli na zem, a takisto na pojednávaní neuvádzala, že keď padala sa
ho zachytila, uviedla, že sa ho vôbec nezachytila, pričom rozpor odstraňovala tak, že uviedla, že keď ju držal len mala jej ruky na jeho rukách, možno preto som sa tak vyjadrila, vôbec sa ho nedržala, pričom tento opis situácie nezodpovedá bežnému používaniu slov zachytiť, a preto rozpor nie je dôveryhodne odstránený.
Nedôveryhodná je výpoveď poškodenej C. G. ohľadne opisu skutku, ktorá okrem skutočnosti, že znalkyňa uviedla, že má snahu javiť sa v lepšom svetle, snahu nesklamať okolie –mamu vyplýva ja z toho, že svedkyňa nebola schopná odpovedať na otázku či mamu nejak bránila, keď stáli aj v tom keď najprv na pojednávaní hovorila, že obžalovaný chytil za rameno F. G. oboma rukami neskôr uviedla, že mamu chytil jednou rukou za rameno a pravou rukou za hrudník, pričom rozpor odstrániť nevedela. Ich výpovede sú vzájomne nedôveryhodné aj v časti príčiny pádu na zem, keď svedkyňa C. G. uvádza, že mamu obžalovaný stiahol, pričom tá stiahnutie vylúčila.
V danom prípade konanie obžalovaného, ktorý rukou chytil poškodenú F. G., za účelom si vyjasnenia príčin nadávok nemožno hodnotiť ako hrubú neslušnosť či výtržníctvo, lebo tak nekonal za účelom napadnutia či iného závažného konania, pričom tomuto konaniu nenasledovalo ďalšie konanie, ktoré by sa dalo ďalej označiť ako hrubá neslušnosť či výtržníctvo. To takisto platí aj o konaní obžalovaného, ktorý mal spôsobiť zranenie –poranenie pery C. G., keď tak reagoval iba na C. G. ktorá v úmysle nedať si mamu, tú brániť, ho chytila za krk a ťahala, pričom tohto úchopu sa chcel zbaviť, pričom rukami máchol a nechtiac poranil C. G. peru, načo šiel preč. Uvedené tak vylučuje naplnenie znakov skutkovej podstaty výtržníctva, pričom máchnutie rukou za predpokladu až strednej intenzity držania krku, čo uviedol znalec L. nemožno pokladať za neprimerané konanie.
Čo sa týka posúdenia konania obžalovaného ako trestného činu ublíženia na zdraví či už úmyselnou formou alebo nedbanlivostnou formou súd uvádza, že je pravda, že F. G. utrpela zranenie, ktoré na dĺžku liečenia a obmedzenie života zodpovedá ťažkej ujme na zdraví, avšak nebolo spôsobené zavinením obžalovaného či už v úmyselnej forme alebo nedbanlivostnej forme. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že obžalovaný poškodenú F. G. nestiahol, tá nepadla v dôsledku chytenia obžalovaným ale v dôsledku konania C. G. (resp. ak by súd vychádzal z výpovede F. G., tak len preto lebo stratila pri otočení rovnováhu), ktorá stiahla obžalovaného a ten nemal vedomú možnosť ju v danom časovom úseku pustiť a zabrániť jej stiahnutiu, ani zabrániť zachyteniu jeho nohy o nohu poškodenej F. G.. Teda obžalovaný nechcel, aby poškodená padla, keď k dosiahnutiu tohto následku absentuje akékoľvek jeho relevantné konanie, a ani i s tým nemohol byť uzrozumený, keď nebolo preukázané, že pri neočakávanom konaní C. G., čo i len mohol vedome a okamžite reagovať tak, že by poškodenú F. G. pustil, resp. či vôbec mohol pri ťahaní jeho osobe, zabrániť zrážke jeho nohy s poškodenou F. G.. Vzhľadom na nepreukázanie vôle stiahnuť a vôle zachytiť nohu obžalovanej, keďže tým smerom bol ťahaný súd vychádzal že jeho stiahnutie a zachytenie nohy bolo mimovoľné, čo vylučuje úmysel. Čo sa týka nedbanlivosti tá je vylúčená lebo u obžalovaného absentovala reálna možnosti pustiť pri sťahovaní svojej osoby poškodenú resp. sa jej vyhnúť svojou nohou, čo vylučuje nedbanlivosť, keď obžalovaný ani nemohol vedieť, aká bude reakcia dcéry poškodenej, ktorá ho ťahala tak, že zachytil o jej mamu, čo vyplýva z vyjadrenia znalca, že sa nedá vylúčiť nevedomé stiahnutie ako aj z jeho výpovede, že to bola to sekunda a objavili sa na zemi, neočakával stiahnutie. Inak povedané pre absenciu nedbanlivosti či úmyslu obžalovaného, pri spôsobení zranení F. G., je treba na pohyb obžalovaného nazerať tak, akoby ho obžalovaný ani nekonal, ale bol len prostriedkom prostredníctvom ktorého došlo k následku.
Z uvedeného dôvodu súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keďže ku skutku došlo, avšak ten nie je trestným činom, kvôli nenaplneniu znakov skutkovej podstaty, teda pre absenciu zavinenia, ako aj pre absenciu hrubej neslušnosti či výtržníctva.
Poučenie:
1
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.