Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-101-2024.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Subarea
15CoP/101/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov dieťa rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/X, XXX XX F. a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 85P/60/2024 - 126 zo dňa 22.04.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým chcela zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to na čas do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva matky a otca maloletého. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a ust. § 367 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a ods. 2 a § 329 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rovnako tak poukázal na čl. 5 písm. a), b) a c), § 24 ods. 3, § 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZoR). V odôvodnení uviedol, že v danom prípade matka vo svojom návrhu spoľahlivo neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, a síce, že by otec maloletého A. nahováral proti matke. Hoci matka v jej návrhu tvrdila, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť kvôli jeho psychickému vývoju, tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v súvisiacich listinných dôkazoch neosvedčila skutočnosť, že by mu súčasná situácia, teda jeho pobyt u otca v spoločnej domácnosti so starším bratom, spôsobovala akýkoľvek psychický diskomfort. Naopak, zo súvisiacej spisovej dokumentácie sa súdu prvej inštancie osvedčilo, že A. sa síce chce stretávať s matkou a má ju rád, ale väčšinu času chce tráviť s otcom v jeho domácnosti, kde je spokojný. Na základe vyššie uvedeného mal preto súd prvej inštancie za preukázané, že v súčasnej situácii a pri prevládajúcom konflikte rodičov, by nebolo zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, v najlepšom záujme maloletého. Najlepší záujem dieťaťa je pritom prvoradým hľadiskom pri posúdení možnosti zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletý je vo veku, kedy dokáže vyjadriť jeho pocity a túžby, ktorých prezentovanie bolo opakovane vykonané pri pohovoroch s pracovníkmi ÚPSVaR, kedy verbalizoval túžbu bývať s otcom a s mamou sa iba navštevovať. Súd podotýka, že v súčasnej dobe bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca na čas do rozvodu manželstva a matke bol stanovený rozsah styku s maloletým. Matkou spomínaná potreba úpravy jej styku s maloletým de facto odpadla spomínaným neodkladným opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu
matky tak neexistuje ani skutkový, ako ani právny základ, preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že otec jej neustále bránil a bráni mať kontakt so synom, syn už je dávno zmanipulovaný a začína matku odmietať. A. je malé dieťa, ktoré bolo na matku citovo naviazané, ale jej odchod zo spoločnej domácnosti v kombinácii s otcovým správaním voči matke doviedlo syna do dlhodobého stresu, zlého psychického rozpoloženia a negativizmu. Zámerné osočovanie zo strany otca, že matka má a mala mať hrubé správanie k deťom, nie je pravda. Uviedla, že napomínanie za hrubé správanie, prípadne facka staršiemu synovi bola z dôvodu, že napadol maloletého A.. Matka k tomuto obvineniu ešte dodala, že ju starší brat maloletého G. napadol na Vianoce 2023. Rovnako tak matka popiera otcove tvrdenia, že robí násilné činy proti deťom. Maloletý vždy so všetkým súhlasí a nevyvíja na neho žiadny nátlak, pokiaľ sa s ňou odmieta rozprávať cez telefón. Od matkinho odchodu sa otec zameral na klamstvo, ktoré denne podsúval maloletému, bránil jej stretávať sa s ním a starať sa o neho, pričom maloletý nepozná nič iné len otcov dvor a cestu do školy. Nakoľko ako rodina nikde nechodili, nie je vo väčšej miere socializovaný a otec ho nikdy nepustil na výlety s nocovaním, a z daného dôvodu má maloletý strach z nových vecí a upína sa na to, čo mal celý život doma - dom, zvieratá, role, sady. Zároveň matka chcela deklarovať, že sa otec maloletého o neho nie je schopný postarať lepšie ako matka. Z listu na ÚPSVaR doložila dôkaz, že otec je na starostlivosť o A. úplne sám. Jeho matka zomrela, jeho otec ušiel pred tyraniou od otca maloletého, nakoľko ho bil, keď prišiel domov opitý. Na pracovisku bol konfliktný a z tohto dôvodu ho museli preložiť na inú zmenu kvôli konfliktom s majstrom. Tvrdí, že otec má psychické problémy, pre ktoré sa dal preložiť zo štvorzmennej prevádzky na jednozmennú, čo súdu sám osvedčil. Na základe rozhodnutia súdu bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka má vymedzený presný čas na stretnutia so synom. Otec maloletého nahovára, že s matkou nemusí byť súdom stanovené dni, takže samotný otec ignoruje rozhodnutie súdu a maloletého riadne nepripraví na spoločný víkend s matkou, aby mal možnosť sa viac oboznámiť s jej novým domovom. Otcova manipulácia je teda úplne evidentná. Vďaka zlým rozhodnutiam súdu a nečinnosti ÚPSVaR sa maloletý odcudzuje matke prostredníctvom manipulácie otca a izolovaním syna od matky. Dieťa má predsa právo tráviť čas s matkou, ktorá mu celý život zabezpečovala starostlivosť. Na záver žiadala, aby bol A. vyšetrený psychiatrom, nakoľko sa jeho správanie k matke prostredníctvom manipulácie zo strany otca veľmi zmenilo, čo môže mať fatálne a trvalé následky na jeho duševnom zdraví a ďalšom vývine. Matka má za to, že ak by mala syna 14 dní v striedavej osobnej starostlivosti, tak by sa jeho stres zmenšil a naopak pripravovala by ho na to, že má byť u otca 14 dní v pohode, pretože to tak bude aj po rozvode a predsa má dvoch rodičov a nie len jedného. Na základe vyššie uvedeného preto žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že zverí maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca a to na čas do rozvodu manželstva.
3. Kolízny opatrovník, ani otec sa k matkinmu odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP uznesenie prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Neodkladné opatrenie umožňuje súdu rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný jeho okamžitý zásah. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde súd prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí ujma práve na ich strane. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na takejto dočasnej úprave pomerov. Pri posudzovaní sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, resp. ohrozenie jeho vývinu a pod.
6. Z preskúmavaného rozhodnutia, obsahu odvolania, ako aj spisového materiálu, mal odvolací súd za preukázané, že na súde prebieha konanie o rozvod manželstva. Na čas do rozvodu boli práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu upravené neodkladným opatrením a matka opakovane žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Matka dieťaťa podala dňa 31.05.2024 návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že otec má maloletým dieťaťom manipulovať, a preto nechce tráviť viac času v domácnosti, kde žije matka. V konaní o zverenie maloletého vedenom na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica pod sp. zn. 85P/21/2024 bolo matke zamietnuté zverenie dieťaťa do výchovy na čas do rozvodu manželstva, ktoré potvrdil aj Krajský súd v Žiline pre nedostatok dôvodov. Uznesením zo dňa 16.04.2024 č. k. 85P/59/2024 - 34 zo dňa 16.04.2024 Okresný súd Trenčín rozhodol o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré prebieha na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 85P/8/2024. Matka vo svojom odvolaní tvrdila, že otec maloletým manipuluje, nepripravuje ho v zmysle nariadeného neodkladného rozhodnutia na stretnutia s matkou a navyše nevytvára maloletému lepšie prostredie ako ona. V súvislosti s výchovou a prostredím, kde žijú maloleté deti, poukázala aj na psychické problémy, ktorými trpí otec maloletých a ktoré ovplyvnili aj jeho pracovný život. Podľa jej tvrdení otec žije v domácnosti s maloletými deťmi sám, pretože jeho matka zomrela a jeho otec sa mal údajne odsťahovať kvôli šikanovaniu zo strany jeho syna - otca maloletých detí. Otec maloletých je teda podľa názoru matky manipulátor s konfliktnou povahou, čo majú dokazovať vzťahy nie len v jeho domácnosti, ale aj na pracovisku.
7. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní o nariadenie neodkladného sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, stačí len tzv. osvedčovanie. Je zrejmé, že každý z rodičov má právo podieľať sa na výchove dieťaťa a povinnosťou rodiča, ktorému maloleté dieťa bolo zverené do dočasnej starostlivosti, je primeraným spôsobom vplývať na dieťa tak, aby nedošlo k narušeniu vzťahov k druhému rodičovi, resp. umožniť stretávanie sa, aby mohli byť zachované väzby medzi dieťaťom a druhým rodičom. V tomto prípade matka dieťaťa má zabezpečené stretávanie s maloletým prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia č. k. 85P/59/2024 - 34 zo dňa 16.04.2024. Inštitút nariadenia neodkladného opatrenia neslúži na situácie, kedy už existujúce, nariadené neodkladné opatrenie nie je dodržiavané zo strany niektorého z účastníkov konania. Pokiaľ otec nedodržiava jeho povinnosti stanovené vyššie citovaným neodkladným opatrením, môže matka po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, žiadať súd o výkon rozhodnutia. Otázka prípadného rozšírenia styku alebo úpravy styku na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ako to uviedol súd prvej inštancie, bude predmetom dokazovania v základnom konaní. Pokiaľ teda dospel súd prvej inštancie k záveru, že matka spoľahlivo neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, a síce, že by otec maloletého nahováral a ovplyvňoval v neprospech matky, prípade nedokázal zabezpečovať starostlivosť o maloletého, s týmto sa odvolací súd stotožnil. Po preskúmaní odvolania matky dospel odvolací súd k záveru, že matka síce namieta otcovu manipuláciu, sklony k agresivite, osočovanie jej osoby a celkovo zlý dopad na psychický stav a vývoj maloletého, avšak jej tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Matka v jej odvolaní často opisuje správanie otca voči nej. Je však potrebné nad rámec zdôrazniť, že záujem dieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vzájomné vzťahy rodičov nie sú pri zohľadňovaní najlepšieho záujmu dieťaťa najpodstatnejšie. Tak ako správne poukázal súd prvej inštancie, maloletý je vo veku, kedy vie jasne vyjadriť jeho túžby a opakovane vyjadril túžbu žiť v domácnosti jeho otca. Navyše návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol už v minulosti ako nedôvodný zamietnutý, pričom matka v opakovanom návrhu v podstate iné závažné dôvody (ktoré by mohli nastať od predchádzajúceho zamietavajúceho rozhodnutia) neuviedla.
8. Vzhľadom na to, že sa jedná len o úpravu dočasnú, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o zamietnutí nariadenia neodkladného opatrenia.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania nemá.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).