Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-82-2009.pdf
PDF · 120.76 KB
No categories available
12C/82/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci O. P. P. Ž. XXXX/XX, Y., štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpenej JC.. R. X., P. Š. XXXX/XX, Y., proti odporcom X/ D. F., P. Y. XXX/XX, Y., štátne občianstvo Slovenská republika, právne zastúpená J.. S. Č., D. T. T. K. XXX, Y., 2/ H. T., P. B. Y.V. XX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 10.534,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
odôvodnenie:
V pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX sa navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2009 a upresneným v písomnom podaní zo dňa 7.4.2009 domáhala, aby zaviazal odporcov zaplatiť jej istinu 13.986,95 eur s príslušenstvom a istinu 10.534,92 eur s príslušenstvom. V podaní zo dňa 9.4.2009 navrhovateľka upresnila žalovanú istinu vo výške 10.534,92 eur a príslušenstvo pohľadávky. Návrh odôvodnila tým, že vykonaním stavebných úprav zhodnotila garáž, ktorá sa následne rozsudkom Okresného súdu Poprad stala vlastníctvom odporcov. Zhodnotením nehnuteľnosti sa odporcovia bezdôvodne obohatili. Odporcovia po rozhodnutí súdu nerealizovali úhradu predstavujúcu prenájom stavebného pozemku pod garážou. Bežná cena za prenájom stavebného pozemku je v priemere 50 eur za meter štvorcový a rok. Pri rozlohe pozemku 76 m2 je ročné nájomné 3800,- eur. Odporcovia nadobudli garáž do vlastníctva dňa 17.6. 2006. Nájom za rok 2006 takto predstavuje 2061,18,- eur, rok 2007 3799,65,- eur, rok 2008 3810,- eur a rok 2009 za 83 dní do 24.3. 2009 864,03,- eur, čím na nájomnom dlhujú spolu sumu 10.534,92 eur. odporcovia nemali záujem o riešenie danej situácie, garáž navrhovateľka neužívala a stav stavby na cudzom pozemku zo strany odporcov nebol riešiteľný. Súd uznesením zo dňa 27.7.2009 návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 10.534,92 eur vylúčil na samostatné konanie.
Už v samostatnom konaní na pojednávaní ďalej uviedla, že rozsudkom OS Poprad sp. zn. XXC XXX/ XXXX bola zamietnutá žaloba odporkyne o určenie vlastníckeho práva k pozemkom a rodinnému domu. Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že vlastníčkou pozemku pod garážou je navrhovateľka. Pri vyčíslení nájmu za obdobie rokov 2007 - 2009, kedy odporkyňa fakticky garáž už vlastnila, navrhovateľ vychádzal zo zásad o prenájme pozemkov prijatých Mestom Poprad, účinných dňa 1.7.2012. Podľa týchto zásad v danej lokalite predstavovala výška nájmu 50,- eur /m2 a rok. Zásady nerozlišovali či sa jedná o pozemok stavebný, preto bolo vychádzané z tarify nájmu, ktorý je určený na umiestnenie predajného stánku. Celková plocha stavby garáže predstavuje 76 m2 za 4 garážové miesta. Celkom si uplatnený nárok vyčíslila v sume 7.588,89 eur ako bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku dva roky bez jedného dňa. V zostávajúcej časti zobrala svoj návrh späť. Podaním zo dňa 1.10.2014 navrhovateľka zobrala sčasti svoj návrh na začatie konania späť s tým, že výšku uplatnenej pohľadávky ustálila na sumu 6.883,74 eur s príslušenstvom. Pri výpočte neuhradeného nájmu vychádzala zo sumy 33,- eur /1 m2/rok s tým, že nájom za rok je 2.508,- eur a za deň 6,87 eur. Na pojednávaní dňa
5.11.2014 zobral návrh na začatie konania v časti späť s tým, že celkom si uplatňuje istinu 6.883,74 eur s upraveným príslušenstvom. Výšku uplatnenej istiny ustálil ako priemer prenájmu pozemkov v zmysle zásad stanovených Mestom Poprad, určenej pod odpredanými stánkami v zóne A 1.500,- Sk a v zóne B 750,- Sk, čo môže byť v priemere 1.000,- Sk/m2 a rok.
Odporkyňa v 1./rade v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2011 sp. zn. XCo XXX/XXXX, ktorým súd okrem iného nariadil navrhovateľke strpieť vstup odporkyne v 1./rade a ňou poverených osôb na pozemky parc. č. 794/1, 794/3 v k. ú. Veľká a odovzdať odporkyni v 1./rade diaľkové ovládanie od garážových brán na garáži č. 9790 ako aj ďalšie kľúče potrebné na výkon vlastníckeho práva ku garáži L. Q.. Ú.. L.. Týmto rozhodnutím súd upravil pomery účastníkov sporu z dôvodu, že odporkyňa nemala prístup ku garáži súp. č. XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2012. V období, za ktoré si navrhovateľka uplatňuje svoj nárok, teda od 17.6.2006 do 24.3.2009 navrhovateľka odporkyni neumožnila riadne užívanie garáže a ani pozemku pod garážou a z uvedeného dôvodu nemá nárok na žiadnu odplatu. Navrhovateľka si svoj nárok odôvodňuje nájmom za užívanie cudzieho pozemku. Ku dňu podania vyjadrenia 18.2.2014 účastníci neuzavreli žiadnu nájomnú zmluvu, a preto z tohto právneho dôvodu jej nárok neprislúcha. Za predpokladu, že by odporkyňa garáž na cudzom pozemku skutočne aj užívala, navrhovateľke by v tom prípade patril nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Ak žaloba bola podaná dňa 27.3.2009, nárok navrhovateľky do 26.3.2007 pokladá za premlčaný a ohľadom tejto časti nároku vzniesla námietku premlčania. Suma uplatneného nájomného 50,- eur za 1 m2 a rok je neprimeraná a nezodpovedá realite. Uvedená suma sa môže priblížiť skôr kúpnej cene za pozemok L. Q.. Ú.. L. a nie sume obvyklého nájmu. Uplatnená suma niekoľkonásobne prevyšujú kúpnu cenu za predmetný pozemok. Odporkyňa v 1./rade na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne poukázala na to, že návrh nepožíva právnu ochranu. Za rozhodné obdobie neužívala predmetnú garáž z dôvodov, ktoré sú bližšie definované v rozhodnutí Krajského súdu Prešov XCo XXX/XXXX. Dňa 2.12.2012 vyzvala navrhovateľku na odovzdanie technického zariadenia umožňujúceho ovládať garážovú bránu ako aj kľúč od bočnej bránky. Okolnosti užívania garáže sú predmetom preverovania orgánov činných v trestnom konaní. Garážovú bránu pokladá za vlastníctvo odporcu, pretože rozhodnutím súdu jej bola uložená povinnosť zaplatiť finančné prostriedky za zhodnotenie garáže.
Odporca v 2./rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.4.2014 uviedol, že v čase podania vyjadrenia už nie je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, pretože kúpnou zmluvou zo dňa 26.3.2010 svoj spoluvlastnícky podiel previedol na odporkyňu v 1./rade. Menovaná podľa článku 7 zmluvy prebrala na seba všetky práva a záväzky, ktoré môžu vyplynúť zo súdneho sporu navrhovateľky. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 14.5.2010.
Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov , vypočutím navrhovateľky, svedka K. M., oboznámením listinných dôkazov, a to rozhodnutí súdov XXC XX/XXXX, XXC XXX/ XXXX , XX A. XXX/XX, výzvy odporkyne v 1./rade, zásad prenájmu pozemkov vo vlastníctve Mesta Poprad účinných dňom 1.7.2012, účinných dňom 24.1.2008, dňom 21.4.2005, výzvy na vypratanie nehnuteľností, správ Okresného riaditeľstva PZ, uznesenia Krajskej prokuratúry Prešov, uznesení policajných orgánov, K. Č.. XXX Q..C.. L. zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. č. XX A. XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. XCo XXX/XX Y. 16.6.2006 súd určil , že odporcovia sú vlastníkmi garáže s.č. XXXX, stojacej na pozemku parc. číslo 794/3 v k.u. Veľká každý s podielom polovice k celku. Navrhovateľke uložil vypratať garáž a túto vydať vlastníkom do troch dní od právoplatnosti. Podľa výpisu z K. Č.. XXX Q..C.. L. navrhovateľka je vedená ako výlučná vlastníčka parcely 794/3 o výmere 76 m2.
Rozsudkom zo dňa 22.7.2010 sp. zn. XXC XX/XXXX - XXX súd zaviazal D. F. zaplatiť navrhovateľke O. P. sumu 6.246,21 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Uznesením zo dňa 25.8.2011 sp. zn. XXC XXX/XXXX - 399 súd zamietol návrh navrhovateľky D. F. Y. N. O. P. na nariadenie predbežného opatrenia. Predmetom návrhu bolo uloženie povinnosti odporkyni strpieť vstup navrhovateľky, prípadne ňou poverených osôb na parc. č. 794/1 k. ú. Veľká cez bočnú plotovú bránku vybudovanú pri garáži súp. č. XXXX, strpieť prechod navrhovateľky a ňou
poverených osôb cez časť parcely, ktorý je nevyhnutný pre vstup do garáže a ňou poverených osôb do vzdialenosti jeden meter od celej stavby garáže. V ďalšom sa domáha uloženia povinnosti odovzdať navrhovateľke diaľkové ovládanie od garážových brán a kľúč od veľkej plotovej brány, ktorým sa vstupuje na parc. 794/1. Podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľka nepreukázala naliehavosť dočasnej potreby úpravy pomerov.
Uznesením zo dňa 30.11.2011 Krajský súd v Prešove zmenil uznesenie I. stupňového súdu na základe odvolania tak, že prikázal odporkyni strpieť vstup navrhovateľky, prípadne ňou poverených osôb na pozemok č. XXX/X A. bočnú plotovú bránu a strpieť prechod navrhovateľky a ňou poverených osôb cez časť parcely, ktorý je nevyhnutný na vstup do garáže ako aj pohyb navrhovateľky vo vzdialenosti jedného metra od celej stavby garáže v prípade úprav na tejto stavbe. Zároveň uložil odporkyni odovzdať navrhovateľke diaľkové ovládanie od garážových brán na garáži č. XXXX D. aj kľúč od bočnej plotovej bránky a bočných vstupných dverí do garáže. V prevyšujúcej časti uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia z obsahu spisu nepochybne vyplýva, a že navrhovateľka v skutočnosti kľúče nemá a naviac nemá ani nové diaľkové ovládanie od rolovacích brán.
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XXX/XXXX zo dňa 24.5.2012 súd zamietol žalobu D. F. proti O. P. o určenie neplatnosti zmluvy uzavretej dňa 3.12.1999 o prevode rodinného domu súp. č. 2615 s príslušenstvom, pozemkov parc. č. 794/1, parc. č. 794/3 o výmere 76 m 2 a i. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2013.
Listom zo dňa 23.6.2008 odporkyňa v 1./rade prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala navrhovateľku a Y. P. na vypratanie nehnuteľnosti. Výzvu odôvodnila tým, že dňa 23.6.2008 umožnili D. F. užívanie nehnuteľnosti - garáže súp. č. XXXX L. Q.. Ú.. L.. Garáž však riadne nevypratali. V tejto sa nachádza kosačka, horský bicykel, lyže, vrecia, krabice. Zároveň boli adresáti požiadaní, aby termín riadneho vypratania garáže písomne oznámili.
Listom zo dňa 2.2.2012 bola navrhovateľka odporkyňou vyzvaná na vydanie diaľkového ovládania, kľúča, vyzvaná na strpenie vstupu žiadateľky na pozemok parc. č. 794/. Q.. Ú.. L., a to podľa výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2011. Z pripojeného spisu bývalého Obvodného úradu Poprad č. Y. XXXX/XXX/XLU vyplýva, že na základe trestného oznámenia K. M. zo dňa 22.8.2008, vykonaného objasňovania priestupku priestupkový orgán dňa 24.3.2009 vydal rozhodnutie, ktorým uznal obvineného Y. P. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.8.2008 vo večerných hodinách pred obytným domom č. 55 vo Vysokých Tatrách fyzicky napadol K. M. a spôsobil mu ľahšie zranenia. Na základe odvolania obvineného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 31.7.2009 zrušilo rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutím zo dňa 29.7.2010 správny orgán opätovne uznal obvineného vinným z priestupku a uložil mu pokutu 60,- eur. Ďalším rozhodnutím zo dňa 26.10.2010 správny orgán zrušil svoje pôvodné rozhodnutie a konanie vo veci priestupku zastavil z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2010. Z vyšetrovacieho spisu policajného orgánu vedeného pod číslom N. XXXX/XX - Y.-XXXX vyplýva, že dňa 28.6.2008 podal K. M. trestné oznámenie s obsahom, že v roku 2006 nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu ohľadom vypratania dvojgaráže súpisného čísla 9790 na ul. Železničnej v Poprade - Veľkej. Od Y.. P. žiadal o doplatenie nájmu za uvedenú garáž, pričom p. BF. mu vydal kľúče a uznal, že túto garáž neoprávnene užíval. Na garáži následne vymenil dva kusy mechanickej zámky s tým, že zároveň zrealizuje prekódovanie systému diaľkového ovládania. Aj keď p. P. súhlasil s vyprataním garáže do 23.6.2008, v dobe oznámenia sa nachádzajú v garáži motorové vozidlá, čím je dané podozrenie, že uvedenú dvojgaráž užíva neoprávnene. Policajný orgán začal vo veci trestné stíhanie. Mimo poškodeného vypočul Zdenku Bendíkovú, Petra Bendíka. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že po ukončení súdneho sporu o vlastníctvo garáže mal záujem od nových vlastníkov túto garáž odkúpiť za sumu 200.000,- Sk. P. T. s tým predbežne súhlasil, avšak následne sa odmlčal. Následne aktivitu vo veci vyvíjal p. M., z ktorého konania bolo zrejmé, že v prípade odkúpenia nehnuteľnosti má záujem o vyššiu kúpnu cenu. Garáž mu neponúkol priamo do nájmu .Až v mesiaci jún 2008 vlastníci garáže ho požiadali o úhradu sumy 816.000,- Sk za prenájom garáže. Garáž normálne užíval, parkoval tam autá a v mesiaci jún 2008 p. M. garáž odovzdal. Od uvedenej doby garáž nepoužíva ani v nej nebol. Dňa 9.3.2009 bola policajným orgánom vykonaná ohliadka miesta činu, z ktorej vyplýva, že po nahliadnutí dovnútra garáže, táto mala byť prázdna. Do garáže policajný orgán nevstúpil, pretože p. M. nemal od
garážových dverí kľúče. Dňa 9.3.2009 bol vykonaný úradný záznam, z obsahu ktorého vyplýva, že K. M. D. O. P. T. E., Ž. E.D. XX.X.XXXX I. P. C. Y.. M., D. vošiel na ich pozemok za účelom výmeny zámkov na dverách predmetnej garáže a zabezpečenia garáže pred neoprávneným vstupom cudzích osôb. Uznesením zo dňa 5.4.2009 policajný orgán trestné stíhanie zastavil s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Okresný prokurátor v Poprade uznesením zo dňa 4.9.2009 zamietol sťažnosť poškodenej. Dňa 5.6.2012 doručila odporkyňa v 1./rade Okresnej prokuratúre Poprad oznámenie o prečine neoprávneného zásahu do práva k domu na tom skutkovom základe, že napriek uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2011 O. P. nesplnila svoju povinnosť odovzdaniu diaľkového ovládania od garážových dverí na garáži č. 9790. Po postúpení veci policajnému orgánu na prešetrenie tento vypočul poškodenú O. P. a uznesením zo dňa 10.9.2012 začal trestné stíhanie. K veci bola vypočutá poškodená, K. M., O. P., Y. P., T. P. D. i.. Policajný orgán uznesením zo dňa 15.1.2013 trestné stíhanie zastavil s tým, že skutok, ktorý súvisel s nesplnením povinnosti odporcu v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2011 nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa správy OO PZ Poprad zo dňa 2.12.2014 uznesením policajného orgánu zo dňa 8.9.2013 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Policajný orgán dňa 1.10.20114 trestné stíhanie zastavil. Podľa uznesenia zo dňa 8.9.2013 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k bytu na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnený páchateľ od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 19C 229/03 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, právoplatného dňa 16.6.2006 neoprávnene bránil oprávneným osobám v súdom určeným spoluvlastníkom D. F. D. H. T. v prístupe a v užívaní garáže súp. č. XXXX T. na pozemku parc. č. XXX/X, Q.. Ú.. L. a túto bez súhlasu spoluvlastníkov a akéhokoľvek právneho titulu užíval a i keď dňa 23.6.2008 boli zástupcovi spoluvlastníkov garáže odovzdané dva kľúče od bočných diaľkových dverí od garáže a jedno diaľkové ovládanie a následne došlo zo strany spoluvlastníkov garáže k výmene zámku na bočných vchodových dverách a zablokovaní diaľkového ovládania rolovacích dverí z dôvodu zamedzenia vstupu neoprávneným osobám, naďalej dochádzalo k neoprávnenému užívaniu garáže nestotožneným páchateľom, pričom oprávneným osobám bol vstup ku garáži a tým aj jeho užívanie umožnené až dňa 23.10.2012. Uznesením zo dňa 1.10.2014 policajný orgán trestné stíhanie zastavil s tým, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia rozhodnutia z výpovede poškodeného je zrejmé, že k neoprávnenému užívaniu garáže malo dochádzať v období od júna 2008 po tom, čo poškodeným boli odovzdané kľúče od garáže zhruba do marca 2009, pričom uvedené obdobie nemožno považovať za dlhší čas z hľadiska právnej kvalifikácie skutku. Konaním manželov P. boli naplnené formálne znaky prečinu, avšak k vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu je závažnosť skutku nepatrná. Uznesením Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 17.12.2014 bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa policajného orgánu zo dňa 1.10.2014 a tomuto bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia pokiaľ ide o dobu, po ktorú bol skutok páchaný, je potrebné na vec nahliadať rozdielne od doby právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Prešov od 16.6.2006 do 23.6.2008 a po tejto lehote do vydania rozhodnutia. Námietka sťažovateľky týkajúca sa podozrenia z páchania trestného činu už od roku 2006, túto je potrebné ako nedôvodnú odmietnuť, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že splnomocnený zástupca vlastníkov garáže K. M. v roku 2006 a do roku 2008 bol za podozrivým viackrát a pýtal sa ho, či chce garáž kúpiť alebo si ju chce prenajať. Keď obe možnosti odmietol, vo veci nekonal až do doby, kedy sa obrátil na právničku a podali výzvu na vypratanie spornej garáže a to 23.6.2008. Poškodená nemala eminentný záujem v tejto dobe garáž držať a užívať pre svoje potreby, ale túto predať prípadne brať z nej úžitky. Pokiaľ ide o konanie od júna 2008, v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne. Z obsahu spisu nepochybne plynie, že síce došlo k odovzdaniu dvoch kľúčov a ovládača, avšak skôr, ako by mohla byť garáž užívaná vlastníkmi v celom rozsahu, páchateľ preinštaloval ovládanie rolovacích dverí garáže a vymenil minimálne jeden zámok na dverách garáže, ktoré predtým dal vymeniť zástupca poškodených a ktorému neskôr kľúč od uvedeného zámku už nepasoval. Túto skutočnosť potvrdil svedok, ktorý pre zavádzajúce vozidlá nemohol montovať novú konfiguráciu ovládačov. Súčasne je zrejmé, že podozrivý si ponechal pre svoju potrebu jeden z pôvodných ovládačov, ktorého existenciu sa snaží poprieť. V tomto smere poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu Prešov z 30.11.2011. Je nepochybné, že poškodená využila všetky právne inštitúty vrátane návrhu na vydanie predbežného opatrenia za účelom umožnenia vstupu do garáže. Uznesením policajného orgánu zo dňa 4.2.2015 tento začal stíhať ako obvinených pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru O. P. D. Y. P. V. B. T. O., Ž. N. E. XX.X.XXXX neoprávnene užívali garáž T.. Č.. XXXX L. Q.. Ú.. Y. - L. a v jej užívaní neoprávnene bránili poškodenej D. F. najmä tým, že jej nevydali všetky ovládače od brán,
ale preinštalovali ich ovládanie na základe držby jedného z ovládačov a vymenili jeden zo zámkov na dverách garáže, ktoré predtým dal vymeniť zástupca poškodenej.
Podľa zásad prenájmu pozemkov vo vlastníctve mesta účinných dňom 1.7.2012, obvyklé nájomné za pozemky sa stanovuje v závislosti od účelu nájmu vo výške ročnej sadzby za pozemky v oboch zónach, ktoré neslúžia na účely podnikania okrem pozemkov na záhradkárske účely 0,33 eur/m2. Za pozemky v zóne A s vyššou atraktivitou v centre mesta na účel umiestnenia predajného stánku bolo stanovené nájomné vo výške 50,- eur /m2 a i.. Podľa zásad prenájmu pozemkov vo vlastníctve Mesta Poprad účinných od 24.1.2008 výška minimálneho nájmu pre podnikateľskú činnosť predstavuje za pozemok pod predajným stánkom v zóne A 1.500 Sk/m2, pre ostatné pozemky 500,- Sk/m2 a i.. Za dočasné užívanie pozemkov vo vlastníctve mesta za účelom budovania verejnoprospešných stavieb a i. bola stanovená výška 3,50 Sk/m2. Náhrada za dočasné užívanie pozemkov neslúžiacich účelom podnikania je stanovená vo výške 10,- Sk /1 m2 a rok. Podľa zásad prenájmu pozemkov vo vlastníctve Mesta Poprad účinných od 21.4.2005 výška sadzieb ako náhrad za dočasné užívanie pozemkov pod predajnými stánkami v zóne A predstavovala 1.500,- Sk/m2. Náhrada za dočasné užívanie pozemkov za nepodnikateľské účely bola stanovená maximálne na 3,5 Sk/m2.
Svedok K. M. uviedol, že je synom odporkyne v 1./rade a odporca v 2./rade je jeho príbuzný. V mesiaci jún 2006 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu, podľa ktorého odporcovia sú spoluvlastníkmi garáže. Jeho matka čakala do vykonateľnosti rozhodnutia s tým, či jej bude garáž odovzdaná a keď sa tak nestalo, adresovala navrhovateľovi výzvu na vydanie garáže, no neúspešne. V čase, kedy dochádzalo k trestným oznámeniam, ho matka splnomocnila na zastupovanie v konaní. V predmete sporu bolo opakovane vedené trestné konanie bez toho, aby bolo ukončené. Do júna 2008 bol na tvári miesta a videl, že garáž je užívaná a parkujú v nej vozidlá. Spornú garáž mali záujem užívať. V mesiaci jún 2008 mu p. P. odkázal, že v sídle jeho spoločnosti má odložené kľúče od dverí a diaľkové ovládanie od garáže. Kľúče a zariadenie si prevzal, dostavil sa na miesto samé, avšak zistil, že v garáži sú umiestnené vrecia, záhradné náradie a i.. Materiál bol rozložený asi na 1-ine z polovice garáže. Garáž po ohliadke uzamkol a navrhovateľku vyzval prostredníctvom právnej zástupkyne na vypratanie garáže. Prostredníctvom pracovníkov zámočníckej služby a technika vymenil zámky na dverách. Pracovník realizujúci servis garážových brán sa dostavil na miesto za účelom prekódovania technického zariadenia. Úkon však vykonať nemohol, pretože v garáži parkovali motorové vozidlá. Preto ho požiadal, aby znemožnil funkčnosť garážových brán, teda zamedzil možnosti ich otvorenia. Zvnútra je však možné vždy dvere otvoriť. Do garáže zvonku sa týmito technickými opatreniami dostať nedalo. Na ďalší deň podal trestné oznámenie. Asi po roku mu navrhovateľka za účasti policajta umožnila vstup do garáže cez bočné dvere, pričom jeho kľúč od bočných dverí nepasoval. V tom čase bola garáž prázdna. V mesiaci august 2008 bol napadnutý manželom navrhovateľky a od uvedenej doby väčšiu aktivitu súvisiacu s garážou nevyvíjal.
Podľa § 3 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 451 o.z. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 OZ (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Podľa § 107 o.z. (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Podľa § 123 O.z., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Pri posudzovaní návrhu súd vychádzal zo skutkových okolností tvrdených navrhovateľkou. Súd nie je viazaný právnym posúdením veci. Odporcovia užívali predmetné pozemky bez právneho titulu, čo znamená, že majetkovým vyjadrením ich prospechu by mala byť peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie (nájom) obdobnej veci, ktorú využívateľ (nájomca) bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie vzniká už tým, že budovy vo vlastníctve odporcov stoja na pozemkoch navrhovateľa, pričom za bežného chodu veci sa výška bezdôvodného obohatenia odvíja od obvyklého nájomného za užívanie pozemku. Medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o nájme nehnuteľnosti - garáže súp. číslo 9790 postavenej na parcele č. 794/1 o výmere 76 m2 ani zmluva o nájme pozemku pod garážou. Garáž bola zrekonštruovaná navrhovateľkou, avšak v súdnom spore vedenom medzi účastníkmi konania právoplatne skončeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako vlastníci garáže boli určení odporcovia v 1. a v 2./rade každý v podiele 1-vica k celku. Týmto rozhodnutím došlo k rozdeleniu vlastníctva stavby a vlastníctva pozemku. Užívací stav za obdobie od 16.6.2006 do 24.3.2009, ktorého sa týka predmetná žaloba bol taký, že navrhovateľka spolu so svojim manželom do 23.6.2008 mala možnosť garáž užívať, pretože odporcom neodovzdala preukázatelne kľúče ani dialkové ovládanie na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Výstižne existujúci stav je popísaný v uznesení Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 17.12.2014. Navrhovateľka mienila nehnuteľnosť odkúpiť, avšak k dohode strán nedošlo. V ďalšom období od 23.6.2008 do 24.3.2009 odporcovia písomne vyzvali navrhovateľku na odovzdanie nehnuteľnosti. Vo veci podali trestné oznámenia. Aj keď im protistrana odovzdala kľúče a zariadenie slúžiace na otváranie garážových brán, odporcovia nehnuteľnosť užívať nemohli pre opätovné znefunkčnenie zámkov a garážovej brány, čo oznámili policajnému orgánu. Tento stav trval do roku 2011, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia Krajského súdu v Prešove o nariadení predbežného opatrenia. Odporcovia teda za celé žalované obdobie fakticky nehnuteľnosť užívať nemohli. Pretože medzi stranami nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy napriek faktickému užívaniu garáže a ani nájomnej zmluve o užívaní pozemku, prípadné vzájomné nároky strán je možné posudzovať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Odporcovia vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľky s poukazom na plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Navrhovateľka svoj nárok na peňažné plnenie uplatnila žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2009 a upresnenou dňa 9.4.2009. Inou formou uplatnenie nároku nebolo tvrdené. Žaloba bola doručená odporcom v 1. a v 2./rade dňa 15.5.2009. Odporcom by vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie s prihliadnutím k ust. § 563 OZ prvého dňa nasledujúceho po doručení výzvy súdom, teda dňa 16.5.2009. Odporcovia by sa dostali do omeškania s plnením dňa 17.5.2009. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pred dňom 17.5. 2007 je preto premlčaný a pri vznesení námietky premlčania ho súd nemôže priznať. Súd bol povinný preto k tejto námietke prihliadnuť. V danej veci preto nie je možné konštatovať bežný chod veci a obvyklé okolnosti, pretože rozsah vlastníckeho práva odporcov bol zásadne degradovaný tým, že k budovám vo svojom vlastníctve nemali prístup. Nemohli teda plnohodnotne svoje vlastnícke právo využívať. Táto skutočnosť sa nemôže neprejaviť v stanovenej výške bezdôvodného obohatenia, pretože pokiaľ je obmedzený obsah
vlastníckeho práva v rozsahu vec držať a užívať, musí byť nevyhnutne obmedzená aj výška prípadného bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa odporcovia ako užívatelia cudzích pozemkov mali obohatiť (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 415/14 zo dňa 24.3.2015). Odporcovia nehnuteľnosť a to dvojgaráž postavenú na pozemku navrhovateľky prakticky neužívali. Navrhovateľka im znemožnila jej užívanie a preto nemohli uplatniť jednu zo základných zásad vlastníctva a to predmet svojho vlastníctva užívať a nakladať s ním. Pri uplatnení peňažného nároku za ďalšie obdobie od 17.5. 2007 do 24.3. 2009 súd návrhu vzhľadom na vyššie uvedené nevyhovel s poukazom na ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Je potrebné uviesť, že nehnuteľnosť, na ktorej pozemok stojí, odporcovia fakticky neužívali, teda nehnuteľnosť nebola využívaná za účelom podnikateľskej činnosti, preto stanovovať výšku bezdôvodného obohatenia podľa tvrdení navrhovateľky nebolo odôvodneným. Vychádzajúc zo zásad prenájmu pozemkov prijatých Mestom Poprad, na ktoré sa v podstate odvoláva samotná navrhovateľka, odôvodneným sa javilo vychádzať z výšky bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie pri definícii dočasného užívania pozemkov na nepodnikateľské účely tak ako je to stanovené v § 1 zásad platných dňom 21.4.2005 a 24.1.2008, prípadne výšku bezdôvodného obohatenia deklarovať posudkom znalca.
Navrhovateľka teda neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o neužívaní garáže za celé žalované obdobie a jej odovzdania odporcom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu.
Súd neuznal dôvodnou obranu odporcu v druhom rade spočívajúcu v tom, že všetky potenciálne záväzky z predmetného sporu sa rozhodla niesť odporkyňa v prvom rade na základe zmluvy o darovaní z dôvodu, že v žalovanom období bol vedený ako spoluvlastník nehnuteľnosti - garáže a rovnako sám nepredložil dohodu s veriteľom uzavretú s poukazom na ust. § 531 a nasl. O.z. Navrhovateľka s prevzatím dlhu písomný súhlas neudelila.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Odporcom ako úspešným v konaní priznal náhradu trov predstavujúcu odmenu právnej zástupkyne vo vzťahu k odporkyni v 1./rade za 3 úkony po 270,54 eur (prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 16.4.2014), k tomu paušálna náhrada 1 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur. Tieto úkony boli vyčíslené vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 10.534,92 eur. Ďalšia odmena prislúcha právnemu zástupcovi za 2 úkony po 118,67 eur (účasť na pojednávaniach dňa 20.4.2015 a 15.6.2015), k tomu vyúčtovaná paušálna náhrada 1 x 8,39 eur. Pri týchto úkonoch súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 6.883,74 eur po čiastočnom späťvzatí návrhu a tarifnú odmenu znížil o 50 %. Súčet trov právneho zastúpenia vo vzťahu k odporkyni v 1./rade celkom predstavuje 1.359,82 eur. Vo vzťahu k odporcovi v 2./rade súd tomuto priznal trovy predstavujúce odmenu právneho zástupcu za 1 úkon po 237,34 eur (prevzatie zastúpenia), k tomu prislúchajúca paušálna náhrada 8,39 eur. Odmenu súd vyčíslil z tarifnej hodnoty veci 6.883,74 eur. Ďalej právnemu zástupcovi prislúcha odmena za 2 úkony po 118,67 eur (účasť na pojednávaniach dňa 20.4.2015 a 15.6.2015), k tomu prináležiaci 1 vyúčtovaný paušál po 8,39 eur. Odporcovi v 2./rade takto prislúcha náhrada trov vo výške 491,46 eur. Súd nepriznal právnej zástupkyni vyúčtovaný úkon právnej služby dňa 20.8.2014 a to štúdium spisu, pretože všetky listinné dôkazy boli súdom oboznámené na pojednávaní a nejedná sa teda o úkon potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa ust. § 1, 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia