Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/177/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. T., N. U.G. XXXX, XXX XX Bratislava V. X/ V. T., D. N. Š. XXXX/XX, Bratislava, zastúpená opatrovníčkou W. S., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava III proti odporcom: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 3/ Slovenská republika

- Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava a 4/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, so sídlom Mierová 19, 827 15 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom v 1/ až 4/ rade sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Právna predchodkyňa navrhovateľov v 1/ a 2/ rade sa návrhom doručeným súdu dňa 16.04.2004 (vylúčeným na samostatné konanie rozsudkom zo dňa 18.10.2007, č.k. -187) domáhala zaplatenia sumy 1 230 000,- Sk (40 828,52 Eur) odporcom v 1/ až 4/ rade z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe osobitných zmlúv investovala do spoločností HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. a B.M.G. INVEST, s.r.o. peňažnú istinu v celkovej výške 1 230 000,- Sk. Uvedené zmluvy uzavrel s dlžníkom okrem iného na základe verejnej výzvy šírenej prostredníctvom médií, pričom nadobudol presvedčenie, že investuje svoje prostriedky v súlade so zákonom č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, resp. že investuje do bankových subjektov. Je zrejmé, že dlžník, ktorý prijal vklad nielen od navrhovateľky, ale od niekoľko desaťtisíc ľudí, vykonával bankovú činnosť bez zákonom požadovanej licencie, ktorú udeľuje NBS po dohode s MF SR. NBS hoci bola do 10.10.2009 oprávnená zasiahnuť, nevyužila svoju právomoc a voči nebankovým subjektom nezasiahla. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany MF SR a MS SR malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery a bola realizovaná bez akéhokoľvek relevantného zásahu zo strany štátu. Konaním osôb oprávnených konať v mene dlžníka dochádzalo počas doby ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, a to aj v rozhodnom období v čase uzatvárania zmlúv, pričom orgány činné v trestnom konaní proti tomu adekvátne zasiahli až po uzavretí prevádzok nebankových subjektov. Navrhovateľka bola zároveň toho názoru, že nekonaním odporcu MH SR ako orgánu nadriadeného Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá mohla včas zakázať šírenie klamlivej reklamy, malo za následok, že navrhovateľka vložila finančné prostriedky do nebankových subjektov. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika v zastúpení MS SR, MV SR, MF SR a MH SR nesprávnym

úradným postupom a nečinnosťou spôsobila navrhovateľke škodu rovnajúcej sa investovanej sume do nebankových subjektov.

Po začatí konania dňa 25.08.2007 navrhovateľka zomrela, pričom podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 22.04.2008, č. vydanom notárkou JUDr. Katarínou Pohronskou, sa dedičmi po navrhovateľke stali Stanislav Fraczkiewicz a Alena Fraczkiewiczová (navrhovatelia v 1/ a 2/ rade), ktorí ako právni nástupcovia vstúpili do konania na miesto pôvodnej navrhovateľky, keďže ide o majetkové právo.

Keďže navrhovateľka v 2/ rade sa na adrese trvalého bydliska nezdržiavala a miesto jej pobytu sa nepodarilo overiť šetrením a to ani prostredníctvom Centrálnej evidencie pobytov obyvateľov SR v Banskej Bystrici podľa posledne známeho pobytu žalovaného. V zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia , môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo je doručenie písomností v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať.

Súd uznesením zo dňa 26.08.2014 ustanovil V. S.. zamestnankyňu tunajšieho súdu za opatrovníka navrhovateľke v 2/ rade, toho času na neznámom mieste a to pre celé konanie.

Odporca v 1/ rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.04.2005 (v pôvodnom konaní č.k. ), v ktorom uviedol, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody vo vzťahu k štátu, nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla navrhovateľke a postupom orgánov štátu, nakoľko navrhovateľka vstúpila do súkromnoprávnych vzťahov s nebankovým subjektom, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ktorého činnosť nepodliehala dohľadu štátu.

Odporca v 2/ rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.04.2005 žiadal návrh zamietnuť. V danom prípade nie je možné považovať postup útvarov Policajného zboru za nesprávny a zároveň chýba príčinná súvislosť medzi konaním týchto útvarov a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke. Navrhovateľka vložila finančné prostriedky do obchodných spoločností na základe uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve, pričom tak urobila na základe vlastného rozhodnutia.

Odporca v 3/ rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručenom súdu dňa 18.04.2005, v ktorom uviedol, že spoločnosti B.M.G. INVEST, s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p. nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, pričom svoju činnosť vykonávali na základe zmlúv o tichom spoločenstve, resp. zmlúv o pôžičke. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom , pričom škoda musí vzniknúť v rámci plnenia úloh štátnych orgánov. Na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke alebo o tichom spoločenstve nemožno preukázať nesprávny úradný postup a jedná sa o dobrovoľný záväzková vzťah a škoda, ktorá tým vznikla sa nemôže prenášať na štát. Žalobu z uvedených dôvodov považoval za neopodstatnenú.

Odporca v 4/ rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.04.2005 uviedol, že v danom prípade vôbec nie je jasné, či škoda vôbec vznikla a v akej výške, nakoľko až výsledok uplatnenia pohľadávky (konkurzné konania neboli ukončené) môže privodiť vznik prípadnej škody. Štát nenesie zodpovednosť za konanie občanov, ktorí sú oprávnení uzatvárať zmluvné vzťahy a disponovať so svojimi finančnými prostriedkami. Odporca namietal, že v danom prípade nebolo preukázané, že išlo o klamlivú reklamu, pričom v zmysle zákona č. 147/2001 Z.z. ani nešlo o reklamu, pretože uvedený právny predpis sa nevzťahuje na verejnú výzvu zhromažďovania peňažných prostriedkov. Zároveň argumentoval tým, že činnosť predmetných spoločností nebola činnosťou v zmysle zákona o kolektívnom investovaní, preto Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektmi vykonávať dohľad. V danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi postupom odporcu a vznikom škody, pričom navrhovateľka ani nekonkretizovala údajný nesprávny úradný postup, ktorého sa mal odporca dopustiť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.06.2015. Navrhovateľ v 1/ rade a opatrovník navrhovateľa v 2/ rade sa na pojednávanie nedostavili, bez ospravedlnenia, doručenie predvolania mali riadne vykázané. Odporca v 1/ rade a v 2/ rade ospravedlnili svoju neúčasť, odporcovia v 3/ a 4/ rade sa nedostavili bez ospravedlnenia. Súd na základe uvedeného, v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 11.04.2001, 22.11.2001, 11.05.2001 a príjmovými pokladničnými dokladmi, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z písomnej zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 11.04.2001 súd zistil, že navrhovateľka sa ako tichý spoločník zaviazala zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o. vkladom vo výške 230 000,- Sk s podielom 35 %.

Z písomnej zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 22.11.2001 súd zistil, že navrhovateľka sa ako tichý spoločník zaviazala zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. s vkladom vo výške 400 000,- Sk s podielom 37,50 % so súčasným vystavením vlastnej zmenky so splatnosťou 22.11.2002.

Z písomnej zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 11.05.2001 súd zistil, že navrhovateľka sa ako tichý spoločník zaviazala zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o. vkladom vo výške 600 000,- Sk s podielom 39,50 %.

Spoločnosti BMG Invest s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. si svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zmlúv nesplnili a navrhovateľke nevrátili finančné prostriedky v súlade s uzatvorenými zmluvami.

Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa § 2,3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

V danom prípade sa navrhovatelia domáhali plnenia titulom náhrady škody. Podmienkou uplatnenia nároku je preukázanie vzniku škody, nesprávneho úradného postupu odporcu a príčinnej súvislosti tohto postupu so vznikom škody, pričom štát v tomto prípade zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

V právnom štáte je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má ústavou alebo zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, pričom môže konať v zákonom dovolenom rozsahu. Kompetencie odporcu v rámci výkonu štátneho dozoru spočívali v zákaze neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa cit. zákona 248/1992 Zb. mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy. V danom prípade išlo o činnosť, pri ktorej osoby zhromažďovali peňažné prostriedky predajom podielových listov, upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany BMG Invest s.r.o. ako zmluvného účastníka zmluvy o pôžičke a HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. ako zmluvného účastníka zmluvy o tichom spoločenstve nešlo. Súd v zmysle uvedeného vyvodil, že v danom prípade nebolo v právomoci odporcu zakázať činnosť, ktorá spočívala v uzatváraní zmlúv o pôžičke, resp. o tichom spoločenstve, preto sa nemohol dopustiť ani nesprávneho úradného postupu.

V súlade s princípom zmluvnej voľnosti právna predchodkyňa navrhovateľov dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a prevzala tak zodpovednosť za svoje rozhodnutie, pričom štát sa má zásadne zdržať zásahov do slobodného rozhodovania fyzických a právnických osôb. V opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah štátneho orgánu do záväzkovo právneho vzťahu medzi subjektmi, ktorým by obmedzil alebo zmaril možnosť slobodného nakladania so svojím majetkom a možnosť nadobúdať majetkové hodnoty v zmysle zmluvných dojednaní.

Od účinnosti zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní prešli kompetencie v oblasti dozoru a dohľadu nad finančným trhom z odporcu na Úrad pre finančný trh. V zmysle § 59 až § 62 je stanovené, že úrad mohol ukladať sankcie len subjektom špecifikovaným v § 60 ods. 1, ktorí vykonávali činnosť podľa tohto zákona. Obchodná spoločnosť BMG Invest s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA, o.c.p., a.s. takýmto subjektom nebola, preto jej úrad sankcie ukladať nemohol. Z uvedeného dôvodu sa potom ani Úrad pre finančný trh nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu.

Vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní právna predchodkyňa navrhovateľov poukázala na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní mali postupovať z úradnej povinnosti, veci prejednať čo najrýchlejšie a zachovávať občianske práva zaručené ústavou, nakoľko mali dostatok informácií a nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti, pričom nekonali, príp. konali zdĺhavo, čím umožnili páchať trestnú činnosť. Z návrhu však nevyplýva, ktoré z viacerých orgánov mali začať konať, podľa ktorých konkrétnych ustanovení mali konať a akým spôsobom mali konať, aby ich nekonanie bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu nesprávny úradný postup, pričom v konaní nestačí len všeobecne poukázať na to, že štátny orgán nepostupoval v súlade so zákonom. Nesprávny úradný

postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Právna predchodkyňa navrhovateľov tak vo svojom návrhu na začatie konania ani neskôr v konaní neurobila, neoznačila konkrétne konania a neuviedla, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa mali uskutočniť, preto súd dospel k záveru, že nesprávny úradný postup nebol zo strany navrhovateľky a ani po vykonanom dokazovaní v konaní preukázaný. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že v danom prípade išlo o klamlivú reklamu, a teda príslušný orgán mal v tomto smere vyvinúť nejakú konkrétnu iniciatívu vyplývajúcu mu z právnych predpisov. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ani voči odporcovi v 1/ rade, keď neuviedli, akého konkrétneho nesprávneho úradného postupu sa mal dopustiť.

V danom prípade tiež absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a vznikom škody na strane navrhovateľky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že škoda na strane navrhovateľov vznikla v dôsledku platobnej neschopnosti nebankových subjektov splniť si svoje záväzky, ktoré vyústili do vyhlásenia konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti. Akýkoľvek iný postup ako ten, ktorý bol zvolený zo strany štátnych orgánov, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, nemohli ovplyvniť vznik škody a vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky ako poškodenej voči nebankovým subjektom.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver, keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany odporcov, a tiež príčinná súvislosť medzi týmto postupom a vznikom škody, súd návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným odporcom trovy konania nevznikli, preto im ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na podpísanom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.