Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-16-2015.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10P/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloletého Š. D., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX a otca Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T. H. C. XXX, o návrhu matky na zverenie mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu účastníkov v tomto znení:
Maloletý syn účastníkov Š. D., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Š. D., nar. XX.X.XXXX sumou 150,-€ mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletého.
Účastníci ako rodičia uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletým Š. D., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým synom jedenkrát do týždňa na jednu hodinu po predchádzajúcej dohode s matkou maloletého a s prihliadnutím na denný režim a záujmy maloletého dieťaťa.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 15.4.2015 sa matka mal. dieťaťa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti s tým, že súd zaviaže otca platiť na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 170,- €.
Následne dňa 5.5.2015 bola súdu doručená Dohoda účastníkov konania o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného a určení styku maloletého dieťaťa s otcom, ktorú žiadali účastníci konania schváliť (č.l. 13 spisu). Predmetná dohoda bola podpísaná oboma rodičmi maloletého Š.. Na základe súdu predloženej dohody žiadali účastníci konania, aby súd zveril maloletého Š., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Š. mesačne sumou 150,00 € vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky mal. Š. a aby upravil styk otca s mal. Š. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. Š. jedenkrát týždenne na dve hodiny, vždy v prítomnosti matky do doby dovŕšenia roka a pol maloletého Š. a po dovŕšení roka a pol maloletého Š. bude otec oprávnený brať si maloletého Š. domov na dve hodiny, ale vždy sa vopred dohodne s matkou maloletého a následne maloletého Š. osobne privezie späť domov k matke.
Vo svojom vyjadrení sa k návrhu, doručenom súdu dňa 13.5.2015 (na č.l. 16 spisu) otec maloletého Š. uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom matky maloletého, ale plne súhlasí s uzatvorenou Dohodou rodičov maloletého Š.P. doručenou súdu dňa 5.5.2015.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (ďalej len „ÚPSVaR CA“) z prešetrenia pomerov v rodine maloletého Š. zo dňa 2.6.2015 mal súd zistené, že Matka býva s maloletým Š. v spoločnej domácnosti v rodičovskom dome vo K.. S dieťaťom obývajú spoločne jednu izbu a ostatné miestnosti domu užívajú spoločne s rodičmi a bratom matky maloletého Š.. Hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni a tiež starostlivosť o dieťa zo strany matky je príkladná. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok vo výške 203,00 €, prídavok na dieťa vo výške 23,52 € a výživné na dieťa, ktoré platí otec maloletého Š. vo výške 150,00 € mesačne. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Otec maloletého býva v rodičovskom dome v T. H. C. spolu s rodičmi a súrodencami. Pracuje v P. E. a jeho príjem predstavuje suma v rozmedzí od 700,00 € do 800,00 €. Jeho výdavky sú: príspevok rodičom na domácnosť vo výške 250,00 € mesačne vrátane poplatkov, cestovné 80,00 €, poistka 22,00 €, telefón 30,00 € mesačne a výživné na mal. Š. vo výške 150,00 € mesačne.
Zároveň ÚPSVaR CA v uvedenej správe z prešetrenia pomerov uviedol, že nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého Š. zo strany matky, preto odporúča dieťa zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného vo výške 150,00 € mesačne a styk určiť v zmysle uzatvorenej dohody rodičov.
Na pojednávanie dňa 15.6.2015 sa dostavila matka a otec mal. Š.. Kolízny opatrovník sa nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil. Vyslovili súhlas s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine,
(3) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine,
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1, 2 Zákona o rodine,
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 prvá, druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1, 3 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade došlo medzi rodičmi maloletého dieťaťa k uzatvoreniu dohody ohľadom zverenia starostlivosti maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ohľadom výšky výživného a taktiež aj ohľadom úpravy styku. Túto dohodu súd vyhodnotil, čo sa týka zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku ako uzatvorenú v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko neboli zistené žiadne nedostatky zo strany ÚPSVaR Čadca ohľadom starostlivosti matky o maloleté dieťa. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom súd prihliadal aj na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi (§ 24 ods.4 Zákona o rodine). Súd zdôrazňuje, že rodičovská dohoda o styku otca s maloletým Š. sa uvedeným spôsobom doposiaľ praktizovala a zároveň je v záujme maloletého Š.. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloleté dieťa súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods.1 až 5 a taktiež aj na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a taktiež prihliadal na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Z predložených listinných dôkazov a zistených sociálnych a majetkových pomerov povinného - otca, mal súd zistené, že výška výživného dohodnutá rodičmi, v akej je otec povinný prispievať na výživu mal. Š. je v možnostiach a schopnostiach otca a predovšetkým v záujme mal. Š., preto aj v tejto časti súd dohodu rodičov schválil.
Podľa § 146 ods.1, písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože toto konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Vzhľadom k tomu, že otec a matka mal. Šimona po vyhlásení rozsudku uviedli, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči rozsudku, toto právo nemajú.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.