Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22CbZm-90-2013.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Area
Subarea
22CbZm/90/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:36864421, proti žalovanému: E. H., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XXX, XXX XX, o zaplatenie 180,- eur a prísl. takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 180,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 180,- eur od 16.08.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 180,- eur od 30.10.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,60 eur a náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 eur s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo VÚB, a.s. a v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Poštovej banke, a.s. a to všetko v mesačných splátkach 20,- eur počnúc dňom 01.08.2015 k rukám žalobcu vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca vopred podstatou výhody splátok.
odôvodnenie:
Návrhom na uplatnenie pohľadávky doručeným súdu dňa 28.03.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 180,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 180,- eur od 16.08.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 180,- eur od 30.10.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,60 eur a nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.04.2009 na zmenkovú sumu 180 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 16.08.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 16.08.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,- eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veci vydal rozsudok a žalovaného zároveň zaviazal na náhradu trov konania ako aj právneho zastúpenia.
Dňa 09.04.2014 vydal súd uznesenie č.k. 22CbZm/90/2013-19, ktorým zaviazal žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril v zmysle § 115a O.s.p. Súd vydal toto uznesenie majúc zato, že danú vec nemožno posúdiť ako vec podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 O.s.p., t.j. ako veci, v ktorých súd nemôže vydať uznesenie v zmysle §114 ods. 3 O.s.p. a teda vo všetkých ostatných veciach takéto uznesenie môže vydať. Uvedené uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami si žalovaný prevzal 06.05.2014.
Žalovaný sa k žalobe a prílohám nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
U žalovaného bolo doručenie predvolania vykázané podľa § 46 ods. 1 O.s.p., t. j. dňa 15.05.2015, ale tento sa na pojednávanie neustanovil a svoju neúčasť nijako neospravedlnil.
Podľa § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 4 O.s.p., uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak sa žalovaný k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 157 ods.4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V tomto konaní, ktorého predmetom je zaplatenie 180,- eur s príslušenstvom zo zmenky, súd rozhodoval na základe týchto ustanovení:
Podľa čl. I § 91 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.
Podľa čl. I § 92 ods. 1 ZZŠ forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.
Podľa čl. III § 1 ZZŠ zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.
Podľa čl. I § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I § 9 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa čl. I § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.
Podľa čl. I § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa čl. I § 44 ods. 1 ZZŠ odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).
Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
V danom prípade súd podľa tvrdení žalobcu a predložených listín nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a jeho nárok nebol zo strany žalovaného inak spochybnený, a preto posúdil súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako dôvodný. Keďže boli splnené aj všetky ostatné podmienky pre rozhodnutie, súd žalobe vyhovel rozsudkom pre zmeškanie tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a teda žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 74,84 eur, tak ako si ich uplatnil. Trovy konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 eur a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú: 2 úkony právnej služby po 18,26 eur (prevzatie a príprava zastúpenia; písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,81 eura a 20 % DPH.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd umožnil žalovanému pohľadávku vrátane trov konania splácať splátkami vo výške 20,- eur vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca v zmysle ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc dňom 01.08.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov len čo sa týka výroku o náhrade trov konania.
Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.
Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.