Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-374-2014.pdf
PDF · 122.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/374/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: H. J., Q.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1. Občianske združenie Združenie- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát, AK, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava o zaplatenie 621,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 621,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 621,50 eur od 11.069.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 medzi postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 26.06.2009 bola uzatvorená Zmluva č. 31664715. Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 635,90 eur. Položku poplatky postúpenej pohľadávky vo výške 14,40 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takom prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.06.2014 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Dlžná suma ku dňu spísania návrhu je vo výške 621,50 eur.
Žalovaný uviedol, že so žalobou súhlasí, ale nie je schopný vyplatiť sumu naraz a preto požiadal o splátky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty V., podmienkami k zmluve o pôžičke, výpisom z pôžičkovej karty V., zmluvou o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, výpoveďou žalovaného, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu s prílohou a to obchodnými podmienkami a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný na pojednávaní dňa 21.04.2015 uviedol, že pokiaľ on vie, tak cez V. kartu si bral len nejaký tovar a nemal vedomosť o nejakých výberoch cez kartu, no po konzultácii s manželkou potvrdil, že výbery touto kartou boli uskutočňované. V ďalšom uviedol, že toho času je nezamestnaný, s manželkou sú rozvedení, žijú však v spoločnej domácnosti. Majú spolu tri maloleté nezaopatrené deti vo veku 12,13,16 rokov. Nepoberá žiadne dávky, nakoľko je posudzovaný samostatne. Manželka poberá dávky, on ich nepoberá preto, že bol nezamestnaný a bol vyradený z Úradu práce. Privyrába si len brigádnicky, z čoho si plní vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom v minimálnom rozsahu po 27 eur. Toho času sa mu naskytuje príležitosť zamestnania, keby sa zamestnal, tak by bol schopný splácať dlh približne po 30 eur.
Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.05.2015 uviedol, že žalobca súhlasí s úhradou pohľadávky formou splátkového kalendára v pravidelných mesačných splátkach v minimálnej výške 30 eur mesačne vždy ku koncu mesiaca až do úplného splatenia, pod stratou výhody splátok.
Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty V., zo dňa 01.07.2009 žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o vydanie kreditnej platobnej karty T., G..Y.. s úverovým rámcom vo výške 900 eur pri mesačnej splátke 30 eur. Podľa čl. VI bod 2, 4 Vyhlásenia klienta žalovaný súhlasil so spracovaním osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto žiadosti bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných T. Ú. U., G..Y.., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Žalovaný podpisom tejto zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, s Cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V závere žiadosti bolo uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty T., G..Y.. vydanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. OP, Cenník a Potvrdzujúceho listu sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy.
Podľa preambuly Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ) tieto obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá sa uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom uvedeným v zmluve.
Podľa čl. II. Uzatvorenie zmluvy a podmienky pre vydanie karty bod 1. a 2. Podmienky Obchodných podmienok zmluva sa uzatvára na základe 6iadosti klienta. Žiadosť klienta poskytuje správcovi vo forme bankou podpísaného tlačiva, ktoré poskytuje, resp. sprístupňuje klientovi. Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty T., G..Y.. vydávanej v spolupráci so Správcom. Pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedené inak zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom podpísania zo strany banky.
Podľa čl. V. bod 36 Obchodných podmienok v prípade, že klient do dňa splatnosti neuhradí povinnú splátku, banka má právo a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj sankčnou úrokovou sadzbou,
b) úročiť dlžný zostatok zvýšenou úrokovou sadzbou, a to počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúcom po dni splatnosti, maximálne do 6 kalendárnych mesiacov od tohto dátumu.
Výpočet úrokov: a) Dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou , b) v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní aj sankčnou úrokovou sadzbou podľa bodu 36. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou. Úrokové sadzby podľa predchádzajúcej vety sú uvedené v cenníku ( čl. VI. Bod 38 Obchodných podmienok).
V zmysle čl. VI. bod 44. Obchodných podmienok klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov ( RPMN) spojenú s revolvingovým úverom.
Z výpisu z pôžičkovej karty V. súd zistil, že žalovaný vyčerpal po sčítaní všetkých položiek sumu 1027 eur a uhradil sumu 1183,78 eur. Z prehľadu je taktiež zrejmé, že právnym predchodcom žalobcu boli účtované žalovanému aj poplatky a úroky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky v zmysle zoznamu pohľadávok ku dňu účinnosti tejto zmluvy. Žalobca spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok predložil aj prílohu k tejto zmluve, z ktorej vyplýva, že výška úveru bola 900 eur, výška splátky 30 eur, dátum prvej úhrady 24.09.2011 a poslednej úhrady 24.04.2013 a dátum zosplatnenia 19.08.2011.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ) , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).
V zmysle §4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ďalej súd zistil, že podľa obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.07.2009 zmluvu o vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému v rámci úverového rámca, pričom v predmetnej zmluve bol dojednaný schválený úverový rámec a povinná mesačná splátka. Žalovaný finančné prostriedky čerpal prostredníctvom kreditnej karty.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná úverová zmluva, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy, neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Predmetná úverová zmluva úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch, obsahuje len údaj o výške povinnej mesačnej splátky 30 eur, teda neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák. a to najmä údaje o výške úroku, preto sa uvedený spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.
Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že zmluva o vydaní kreditnej karty neobsahovala podstatné náležitosti ako to vyžadoval v tom čase účinný zákon o spotrebiteľských úveroch a to úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá absencia je spojená so sankciou straty práva na úroky a poplatky, teda úver sa považuje a bezúročný a bez poplatkov.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o kreditnej platobnej karte poskytol žalovanému finančné prostriedky do výšky úverového limitu 900 eur, ktoré prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť pri mesačnej splátke 30 eur. Z výpisu z pôžičkovej karty je zrejmé, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 1027 eur a uhradil sumu 1183,78 eur. Nakoľko teda žalovaný zaplatil viac ako mal súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný mal vo veci plný úspech, nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu žiadne trovy konania nepriznal.
Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Súd vedľajším účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bral zreteľ na to, že mimo oznámenia o vstupe nevykonali vo veci žiadne iné úkony, nevyjadrili sa k veci ani po doručení žaloby a príloh do začatia pojednávania a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda možno konštatovať, že im ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.