Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-112-2015.pdf
PDF · 120.52 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/112/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Michal Karovič, Ružinov, 9012, Bratislava, nar. 28. 09. 1982, štátny občan SR, zastúpeného alianciaadvokátov ak, s. r. o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti odporcovi: Dopravný záchranný systém Prima-Taxi, s.r.o., Tbiliská 2, Bratislava, IČO: 35 933 186, o zaplatenie 697,73 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 697,73 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne takto:
- zo sumy 234,91 eura od 03. 03. 2014 až do zaplatenia,
- zo sumy 351,21 eura od 03. 04. 2014 až do zaplatenia,
- zo sumy 111,61 eura od 31. 05. 2014 až do zaplatenia,
všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 327,89 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 286,39 eura) na účet právneho zástupcu navrhovateľa alianciaadvokátov ak, s. r. o., IČO: 36 679 771, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 25. 06. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 697,73 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ ako poskytovateľ a odporca ako objednávateľ uzatvorili dňa 23. 12. 2013 zmluvu o spolupráci a partnerstve pri zabezpečení individuálnej prepravy cestujúcich č. 39/2013. Na základe oprávnenia o živnostenskom podnikaní bol navrhovateľ na základe predmetu činnosti oprávnený na vykonávanie neverejnej osobnej motorovej dopravy motorovými vozidlami, a to v rozsahu voľnej živnosti. Odporca sa v zmysle čl. IV bod 1 zmluvy o spolupráci a partnerstve zaviazal navrhovateľovi za riadne a včasné vykonanie činnosti zaplatiť odmenu. V zmysle čl. IV bod 10 zmluvy o spolupráci a partnerstve splatnosť jednotlivých faktúr nastala 30. deň odo dňa doručenia faktúry odporcovi. Navrhovateľ v súlade s vyššie uvedeným obchodno-právnym dojednaním vystavil odporcovi v zmysle čl. IV bod 9 zmluvy o spolupráci a partnerstve faktúry č. 01/2014 na sumu 284,91 eura a splatnú
dňa 02. 03. 2014, č. 02/2014 na sumu 351,21 eura a splatnú dňa 02. 04. 2014 a č. 03/2014 na sumu 111,61 eura a splatnú dňa 30. 04. 2014, ktoré odporca neuhradil v plnej výške ku dňu ich splatnosti. Zo strany odporcu prišlo dňa 05. 02. 2014 k čiastočnej úhrade faktúry č. 01/2014 zálohou platbou vo výške 50,- eura, v dôsledku čoho sa celková výška pohľadávky navrhovateľa vyplývajúca z faktúry č. 01/2014 znížila na sumu vo výške 234,91 eura. Celková výška neuhradených faktúr odporcu predstavuje sumu vo výške 697,73 eura. Na základe uvedeného je zrejmé, že zatiaľ čo navrhovateľ si svoju povinnosť podľa zmluvy o spolupráci a partnerstve splnil, tak odporca si svoju povinnosť uhradiť vystavené faktúry za dodanú službu nesplnil, čím vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie dlhu vo výške 697,73 eura. Navrhovateľ dňa 04. 03. 2014 vyzval odporcu na plnenie svojich záväzkov zo splatných faktúra. Odporca svojím vlastnoručným podpisom potvrdil prijatie predmetnej výzvy, avšak ani v dostatočne poskytnutej lehote, t.j. do dňa 10. 03. 2014 dobrovoľne nesplnil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 438/2014-30 zo dňa 12. 12. 2014, proti ktorému podal odporca v lehote odpor s odôvodnením, že odporca vystavené faktúry vrátil navrhovateľovi ešte pred podaním návrhu na začatie konania a žiadal ich opraviť tak, aby boli v súlade s dodanými službami a zároveň žiadal, aby navrhovateľ preukázal rozsah poskytnutých služieb v zmysle zmluvy o spolupráci. Navrhovateľ opravené faktúry odporcovi nedoručil, a preto sa odporca nemohol dostať s ich hradou do omeškania. Odporca si v konaní uplatnil proti navrhovateľovi protinávrhom úhradu pohľadávky vo výške 2 500,- eura z titulu poškodenia vozidla navrhovateľom, konkrétne predný nárazník a predná hmlovka vozidlo, pričom navrhovateľ mal vozidlo opraviť, čo sa nestalo. Odporca si v konaní tiež uplatnil proti navrhovateľovi protinávrhom úhradu pohľadávky vo výške 2 000,- eura titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvy.
Odporca svoj vzájomný návrh voči navrhovateľovi ešte upresnil tak, že navrhovateľom doložené stanovisko spoločnosti RECTE AUDÍT DAT k.s. k vystaveným faktúram je bezpredmetné. Faktúry boli navrhovateľovi vrátené nie z dôvodu rozporu so zákonom č. 222/2014 Z. z., ale z dôvodu, že neboli vystavené v súlade s rozsahom poskytnutých služieb v zmysle zmluvy, a preto ich odporca žiadal prerobiť podľa skutočného stavu rozsahu poskytnutých služieb, nakoľko navrhovateľ podľa čl. IV ods. 10 zmluvy musí predložiť ako podklad k vystaveniu faktúry kópie denných uzávierok taxametrov, z ktorých bude možné jednoznačne zistiť výšku celkového cestovného, za ktoré fakturačné obdobie k vystaveným faktúram č. 01/2014, č. 2/2014 a č. 03/2014 aj na zistenie nákladov na prepravu, nakoľko odmena nebola účastníkmi konania v zmluve dohodnutá paušálne. Túto špecifikáciu navrhovateľ nikdy odporcovi nedoručil, preto odporca túto skutočnosť namietal a vrátil faktúry navrhovateľovi, aby ich opravil v súlade s rozsahom vykonaného predmetu plnenia. Odporca teda navrhol, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže navrhovateľa uhradiť odporcovi sumu vo výške 3 591,02 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15. 04. 20415 do zaplatenia, pretože navrhovateľ svojím konaním spôsobil dňa 26. 01. 2014 navrhovateľovi škodu vo výške 1 591,02 eura v príčinnej súvislosti s plnením predmetu zmluvy o spolupráci zo dňa 23. 12. 2013. Navrhovateľ v uvedený deň poškodil motorové vozidlo odporcu tak, že ním nabúral do stĺpika, čím vznikla odporcovi škoda vo výške 1 591,02 eura. Odporca si tiež uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eura, a to podľa čl. IX ods. 2 zmluvy, pretože navrhovateľ v rozpore so zákonom (neplatné odstúpenie) a v rozpore so zmluvou ukončil spoluprácu s odporcom, čím vznikol odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 000,- eura podľa čl. XI ods. 2 zmluvy.
Podľa ust. § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa ust. § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Súd posúdil odporcove vyjadrenie ako vzájomný návrh voči navrhovateľovi v zmysle ust. § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p., nakoľko odporca v konaní navrhoval, aby mu bolo prisúdené viac, než čo a koľko si žalobným návrhom uplatnil navrhovateľ.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že v zmysle čl. II zmluvy o spolupráci a partnerstve sa odporca zaviazal, že počas platnosti tejto zmluvy o spolupráci a partnerstve
v mene a na účet odporcu bude na vozidle poskytnutom odporcom vykonávať prepravu klientov počas doby a v rozsahu uvedenom v písomnej objednávke a odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za riadne vykonanie prepravy klienta odplatu dojednanú v čl. IV zmluvy. Napriek tomu, že navrhovateľ si plnil svoje povinnosti a počas mesiacov január až marec 2014 v súlade s povinnosťami v zmysle zmluvy o spolupráci a partnerstve v mene a na účet odporcu vykonával prepravu klientov počas doby a v rozsahu uvedenom v písomnej objednávke, tak odporca si svoju povinnosť v zmysle čl. III zmluvy nesplnil. Podľa čl. IX ods. 10 zmluvy o spolupráci a partnerstve nastane splatnosť faktúry 30.dňom odo dňa doručenia faktúry. Keďže všetky navrhovateľom vystavené faktúry boli riadne doručené odporcovi niet pochýb, že odporca mal vedomosť o existencii takýchto faktúr a aj napriek týmto skutočnostiam ich neuhradil. Navrhovateľ požiadal spoločnosť RECTE AUDIT DAT, k.s., IČO: 35 681 705 o vypracovanie stanoviska k faktúre č. 01/14. Z vypracovaného stanoviska tejto spoločnosti vyplýva, že navrhovateľom vystavené doklady sú vystavené v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/20047 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z odporcovho správania teda jednoznačne vyplýva účelovosť jeho konania a úmysel vyhnúť sa úhrade splatných faktúr, t.j. navrhovateľom vystavených účtovných dokladov. Odporcove nároky na úhradu pohľadávky vo výške 2 500,- eura z titulu poškodenia vozidla a na zmluvnú pokutu o výške 2 000,- eura nie sú ničím podložené a sú účelové, pretože odporca nedoložil žiadne dokumenty preukazujúceho jeho nárok na náhradu škody.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd nariadil na deň 15. 06. 2015 pojednávanie, pričom odporca sa na toto pojednávanie neospravedlnil ani včas, ani z vážnych dôvodov. Súd preto pojednával v na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., a keďže právny zástupca navrhovateľa nemal na tomto pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci samej vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o spolupráci a partnerstve pri zabezpečení individuálnej prepravy cestujúcich č. 39/2013 zo dňa 23. 12. 2013, faktúrami navrhovateľa č. 01/2014, č. 02/2014 a č. 03/2014, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 05. 02. 2014, výzvou navrhovateľa na zaplatenie zo dňa 04. 03. 2014, stanoviskom spoločnosti RECTE AUDÍT DAT, k.s. navrhovateľovi zo dňa 24. 03. 2014, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015
Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Medzi navrhovateľom ako poskytovateľom služby a odporcom ako odjednávateľom služby (ako podnikateľmi, pretože navrhovateľ bol v čase uzavretia predmetnej zmluvy živnostníkom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka, i keď činnosť ukončil ku dňu 01. 04. 2014 a odporca bol v čase uzavretia predmetnej zmluvy právnickou osobou -obchodnou spoločnosťou podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka) bola v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ a b/, § 261 ods. 1 a 8 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzatvorená dňa 23. 12. 2013 zmluva o spolupráci a partnerstve pri zabezpečení individuálnej prepravy cestujúcich č. 39/2013, predmetom ktorej bola povinnosť navrhovateľa počas platnosti tejto zmluvy o spolupráci a partnerstve v mene a na účet odporcu na vozidle poskytnutom odporcom vykonávať prepravu klientov počas doby a v rozsahu uvedenom v písomnej objednávke a povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi za riadne vykonanie prepravy klienta odplatu dojednanú v čl. IV zmluvy. V danej veci vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo obchodný vzťah, ktorý súd posúdil v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako inominátnu zmluvu, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, pričom skutočnosť, že navrhovateľ ukončil medzičasom svoju činnosť (ku dňu 01. 04. 2014) nemá podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka na použitie Obchodného zákonníka vplyv, pretože pri použití tohto zákona je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, a táto ich povaha bola taká, že boli podnikateľmi, ako bolo vyššie uvedené.
Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ si splnil svoje povinnosti a počas mesiacov január až marec 2014 v súlade s povinnosťami v zmysle zmluvy o spolupráci a partnerstve v mene a na účet odporcu vykonával prepravu klientov počas doby a v rozsahu uvedenom v písomnej objednávke a odporca si svoju povinnosť v zmysle čl. III zmluvy zaplatiť navrhovateľovi za uvedené služby odmenu nesplnil. Navyše podľa stanoviska spoločnosti RECTE AUDIT DAT, k.s., IČO: 35 681 705 vyplývalo, že navrhovateľom vystavené faktúry boli vystavené v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/20047 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Naopak, súd nemal v konaní žiadnym relevantným dôkazom v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. preukázané tvrdenia odporcu, že „odporca vystavené faktúry vrátil navrhovateľovi a žiadal ich opraviť“, nakoľko odporca súdu v konaní o takomto svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, takže toto tvrdenie súd považoval za nedôvodné a nepreukázané.
Odporca navyše zaplatil navrhovateľovi z faktúry č. 1/2014 sumu 50,- eura (čo súdu osvedčil príjmový pokladničný doklad zo dňa 05. 02. 2014), čo súd považoval za uznanie zvyšku dlhu v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, i keď odporca v konaní namietal dôvodnosť zvyšku dlhu, avšak nedôvodne.
Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).
Súd obranu odporcu v časti jeho vzájomného návrhu považoval za absolútne nedôvodnú a nepreukázanú, nakoľko nebola zo strany odporcu podložená žiadnym relevantným dôkazom v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p., takže zamietol odporcov vzájomný návrh, pozostávajúci z nároku na náhradu škody vo výške 1 591,02 eura, ktorú údajne spôsobil navrhovateľ poškodením motorové vozidlo odporcu tak, že ním mal nabúrať do stĺpika, čo nebolo zo strany odporcu preukázané žiadnym dôkazom, čo platí aj o nároku odporcu na zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eura, pretože navrhovateľ mal v rozpore so zákonom a s zmluvou ukončiť spoluprácu s odporcom, pričom v tejto časti vzájomného návrhu navyše platí, že odporca nepreukázal žiadnym dôkazom, že navrhovateľove ukončenie spolupráce s odporcom bolo nezákonné, resp. v rozpore so zmluvou.
Keďže navrhovateľ si svoj nárok vyplývajúci z predmetných faktúr uplatnil na súde návrhom na začatie konania, a tento nárok predloženými listinnými dôkazmi aj jednoznačne preukázal, súd jeho návrhu na začatie konania ako dôvodnému vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 697,73 eura z titulu neuhradenia predmetnej sumy odporcom navrhovateľovi za služby poskytnuté odporcovi navrhovateľom.
Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko zmluvný vzťah účastníkov konania vznikol po 01. 02. 2013, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného po 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia úroku z omeškania navrhovateľom (t.j. ku dňu 03. 03. 2014) predstavovala výšku 0,25 % ročne, takže navrhovateľovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9,25 % ročne. Súd však priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm vo výške 5,25 % ročne, pretože navrhovateľ mal síce nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ale uplatnil si iba 5,25 % ročne a jeho návrh nemohol súd podľa ust. § 153 O.s.p. prekročiť. Súd zároveň priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm odporcom navrhovateľovi.
Nakoľko si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi žalovanú pohľadávku aj návrhom na začatie konania, podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. navrhovateľovi vznikol nárok na paušálnu náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eura, ktorú mu súd s ohľadom na uvedené zákonné ustanovenia priznal.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 41,50 eura podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 286,39 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby po 51,45 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k odporu zo dňa 09. 03. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 15. 06. 2015), 2 x režijný paušál po 8,04 eura, 2 x režijný paušál po 8,39 eura a náhradu za 20 % DPH.
Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa predložil v zákonnej lehote súdu podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že bol platcom DPH.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.