Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/1271/2008

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému X. S., K.. X.X.XXXX, Š. XXX/X, XXX XX W., o vymoženie 3 071,89 Eur (92 543,84 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. P o v o ľ u j e odklad exekúcie na dobu do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia čo do výroku o zastavení exekúcie.

III. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 30.7.2008, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi, Exekútorsky úrad Bratislava dňa 18.8.2008 sa začalo exekučné konanie. Ako exekučný titul bol súdnemu exekútorovi predložený právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok Mgr. Erika Končoka, rozhodcu, Koceľova 9, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. UD-431/07-EK zo dňa 30.10.2007, ktorým bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) istinu vo výške 92 543,84 Sk spolu so 6% ročným úrokom od 1.9.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 308.- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1 000.- Sk.

Okresný súd Trebišov Poverením č. 5811 036899 * zo dňa 21.8.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, Exekútorský úrad Bratislava.

Súdny exekútor predložil vec na posúdenie súdu na zastavenie z dôvodu, že po vykonanej právnej kvalifikácii rozhodujúcich skutočností vyplývajúcich z návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu (posúdenia procesnej povahy a posúdenia veci) v záujme odstránenia pochybností v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 zák. č. 144/2010 z marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Exekučného poriadku) a zásad sankčného mechanizmu, preto žiada exekučný súd o posúdenie otázky zákonnosti vykonávania exekúcie vo veci vymáhania dohodnutej zmluvnej pokuty a sankcii. Návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú obsahom súdneho spisu. - 33 EX 445/2008

- 2 -

Podľa ustanovenia § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), na exekučné konania začaté v súlade s

odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie.

Súd vzhľadom na podanie súdneho exekútora vyzval oprávneného a rozhodcu, aby súdu predložili Dohodu o pristúpení k záväzku č. 1119312055 zo dňa 23.2.2007, blankozmenku, ak aj Všeobecné zmluvné (obchodné) podmienky, prípadne úverové podmienky.

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky (odkaz na judikatúru Ústavného súdu napr. , , a iné). Vzhľadom na uvedené súd opätovne preskúmal žiadosť súdneho exekútora a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, 001, Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 20.3.2007, Zmluvné ustanovenia k Dohode, vlastnú zmenku, všetko predložené oprávneným a rozhodcom súdu v rovnopisoch.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťah, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.6.2010 (t.j. v znení účinnom v čase uzavretia dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 23.2.2007), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.6.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môž byť veriteľom aj predávajúci. - 34 EX 445/2008

- 3 -

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.6.2010, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 879m Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. júnom sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. mája, ak nie je ustanovené inak.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 23.2.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľským zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľ je osoba a v znení účinnom od 1.3.2010 fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní - 35 EX 445/2008

- 4 -

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení a v znení účinnom aj v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnými, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6. ods. 1. Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) Smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa č. 3. ods. 1. Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. - 36 EX 445/2008

- 5 -

Podľa č. 3. ods. 3. Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy Smernice, podmienky uvedené v článku 3, ods. 1 písm. q) prílohy, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, Aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veciC-248/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Čl. 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bol 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo (zo zákona) nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannom GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, ži možno zmuvnú podmienku kvalifikovať v zmysle čl. 3. ods. Smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia Smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosť vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami, potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Takým osobitným zákonom je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 prvá veta zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 aj (v znení účinnom v čase uzavretia dohody medzi oprávneným a povinnou - ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), rozhodcovská zmluva

- 37

EX 445/2008

- 6 -

môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Vzhľadom na vyššie uvedené je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok v rozsahu, v akom to umožňuje zákona. Súd zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla na základe Zmluvy o vydanie pôžičkovej karty č. 737 301, uzatvorenej medzi Správou kreditných kariet, a.s. a povinným Jaroslavom Kušnírom. Z karty klienta vyplýva, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, pričom aktuálna výška pohľadávky ku dňu podania návrhu na rozhodcovské konanie predstavovala sumu 92 543,84 Sk. Nový oprávnený uzatvoril s dlžníkom, ktorý je v tomto konaní povinný, Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 23.2.2007 (ďalej len Dohoda) na dlžnú sumu 57 814,56 Sk, ktorú sa povinný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 1 606.- Sk mesačne. V Dohode sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou tejto Dohody o pristúpení k záväzku tvoria Zmluvné ustanovenia na zadnej strane listu. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu (oprávneného) z dohody vystavil žalovaný (povinný) v deň uzavretia dohody vlastnú blankozmenku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný (povinný) neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z dohody a bola v omeškaní so splácaním dlhu, žalobca (oprávnený) vyplnil zmenku podľa zmluvných ustanovení dohody a dohodnutým obsahom a podmienkami vyplňovacieho prehlásenia.

Rozhodca v odôvodnení rozhodcovského rozsudku svoju právomoc odvodil na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 9 Riešenie sporov, bod 9.2 Rozhodcovská doložka.

Súd po preskúmaní pôvodnej zmluvy a dohody o pristúpení záväzku má za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a teda medzi oprávneným a povinnou ide o spotrebiteľský vzťah. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem zmluvných dojednaní, obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Právna úprava v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008, ktorá dostávala do pozície spotrebiteľských zmlúv iba taxatívne určené typy zmlúv, nebola v súlade so Smernicou, pretože podľa Smernice, každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Z vlastností právneho štátu, ktoré podliehajú ochrane podľa Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, možno podľa súdu odvodiť, že správnym úradným postupom orgánom verejnej moci zriadeným Slovenskou republikou môž byť iba taký postup, pri ktorom odmietne výklad práva porušujúci úpravu Európskeho spoločenstva, ktorým je Slovenská republika viazaná a uplatní výklad, ktorým sa vnútroštátna úprav interpretuje a aplikuje ta, aby nedošlo k porušeniu práv Európskeho spoločenstva/Európskej únie. Platná právna úprava ku dňu podpísania Dohody oprávneného s povinnou (dňa 23.2.2007) podlieha po 1.5.2004 povinnostiam určeným v smerniciach Európskeho spoločenstva a Európskej únie bez ohľadu na to, či bola prijatá pred 1. májom 2004 alebo po 1. máji 2004. Úprava ustanovenia § 52 ods. Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008 bráni orgánom súdnej moci - 38 EX 445/2008

- 7 -

v Slovenskej republike poskytnúť spotrebiteľom ochranu tých práv, ktoré sa im priznávajú podľa práva ES/EÚ, ako aj vo vnútroštátnom poriadku Slovenskej republiky zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka malo v čase uzatvorenia zmluvy s povinnými povahu obsolétnej právnej normy (formálne ďalej platnej právnej normy, ktorá sa prakticky nepoužíva), pretože toto ustanovenie nie je možné uplatniť v súlade s Čl. 15 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s Čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že aj tie typy zmlúv, ktoré Občiansky zákonník v znení do 31.12.2007 upravoval inde ako v ôsmej časti, prípadne v Obchodnom zákonníku, môžu mať povahu spotrebiteľských zmlúv.

Vo vzťahu k skutočnosti, že predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, vychádza podľa odôvodnenia zo zmenky, vyplnenej oprávneným, súd udáva, že zmenkový vzťah je akcesorickým právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje základný úverový vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. Preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočíva v preskúmaní právneho dôvodu vzniku záväzku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Existencia zabezpečujúcej zmenky, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, nie je podľa súdu právne významná v súvislosti s oprávnením súdu preskúmať zákonnosť rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k nekalým, neprijateľným zmluvným podmienkam obsiahnutým v hlavnom záväzkovom vzťahu medzi účastníkmi, t.j. zmluvou o úvere.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán.

Súd preskúmal rozhodcovskú doložku v Dohode zo dňa 23.2.2007, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založených inštitút neprijateľnej zmluvnej doložky, teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci zmluvných dojednaní štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Čl. 9. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka v Zmluvných ustanoveniach k Dohode o pristúpení k záväzku (dlhu) so splátkovým kalendárom spoločnosti Profidebt Slovakia s.r.o.. V bode 9.1. Zmluvných ustanoveniach k Dohode je ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9.2. tejto Dohody. Výber jednej - 39 EX 445/2008

- 8 -

z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi. V čl. 9., bod 9.2.1. je upravená rozhodcovská doložka v znení: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z troch rozhodcov, z ktorých dvaja majú jeden sídlo v Bratislave a jeden v Martine. V ďalších bodoch čl. 9 sú rozoberané podmienky spôsobu výberu rozhodcu, podmienky rozhodcovského konania, spôsob doručovania písomnosti a trov rozhodcovského konania.

Cieľom vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky v Zmluve je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu jediným rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany

delegovali túto právomoc. Táto rozhodcovská doložka je vyjadrená v podobe, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostanými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Nakoľko sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste.

Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. S účinnosťou od 1.1.2008 je vo výpočte uvedená ako neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia Dohody medzi oprávneným a povinným (ku dňu 23.2.2007) nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovský súdom, ale prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (v exekučnom konaní oprávneným) sa musí spotrebiteľ (povinný) podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľovi - 40 EX 445/2008

- 9 -

na území Slovenskej republiky, ako členskom štáte, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica 93/13/EHS.

Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci (v Dohode zo dňa 23.2.2007), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v tomto exekučnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ (oprávnený) ešte pred spotrebiteľom (povinnou) podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ (povinný) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ (oprávnený) musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Tak vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd poukazuje aj na ostatné podmienky, napr. na miesto rozhodcovského konania, ktoré ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti súdu (rozhodoval rozhodca v Bratislave, teda na druhom konci republiky) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym konaním niet ani zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská

doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní).

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prerokovať rozhodcovský súd, a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc.

Teda, ak neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie. - 41 EX 445/2008

- 10 -

Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 Exekučného poriadku).

Podľa ustanovenia § 56 ods. 7, ods. 8, ods. 9 Exekučného poriadku, odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane. Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonávaním exekúcie.

Jedným z inštitútov na ochranu povinného v exekučnom konaní je aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Konanie o povolenie odkladu sa začína na návrh, alebo aj bez návrhu, t. j. odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Pred povolením odkladu bez návrhu by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorým výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a výklady súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve (dohode) je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ (v tomto konaní povinný) ňou nie je viazaný. Preto súd rozhodol o zastavení exekúcie, nakoľko sú splnené podmienky na jej zastavenie a povolil odklad exekúcie na dobu do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia čo do výroku o zastavení exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi konania len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákona. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 prvá a druhá veta, ods. 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).