Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-45-2015.pdf
PDF · 120.44 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. K., L.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky S. K., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T. L. A. O.Í. Č.. XX, za účasti otca C. K., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho E. T. L. A. D. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C 3/07 zo dňa 17.4.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 177/2008 zo dňa 29.10.2008 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej S. K., L.. XX.X.XXXX, od 29.1.2015 do budúcna zo sumy 2.000 Sk, t. j. 66,40 € na sumu 200 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej S. za obdobie od 29.1.2015 do 30.6.2015 vo výške 814,50 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej S. doručila tunajšiemu súdu dňa 29.1.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletej S. zo sumy 2.000 Sk mesačne na sumu 200 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.4.2008 č.k. 39C 3/07 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.10.2008 č.k. 8CoP 177/2008 bolo rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti matky, o zaviazaní otca prispievať na jej výživu sumou 2.000 Sk mesačne; v júni 2012 došlo medzi matkou a otcom k mimosúdnej dohode o zvýšení výživného plateného otcom z pôvodných 67 € na 120 € mesačne; v čase vyhlásenia rozsudku o výživnom maloletá bola žiačkou 3. triedy základnej školy, otec dieťaťa bol v tom čase nezamestnaným; k dohode došlo z dôvodu snahy vyhnutia sa súdnemu konaniu, potreby dieťaťa sa odvtedy zmenili.
Maloletá toho času je študentkou 4. ročník osemročného gymnázia, cestovné mesačné pre ňu stojí 10 €, stravné okolo 20 €, pravidelne 2-krát do týždňa maloletá navštevuje hodiny zdravotného cvičenia pilates pre zlé držanie tela, kde hodina cvičenia stojí 3,50 €, v škole sú hradené povinné ročné školské poplatky, triedny fond 10 €, ZRPŠ 30 €, učebnica anglického jazyka 30 €, učebnica nemeckého jazyka 26 €, poplatky na školské akcie, s dieťaťom od roku 2013 sú zvýšené výdavky na zubný strojček,
ktoré do podania návrhu boli spolu cca 470 € a na ktoré v auguste 2013 otec prispel sumou 150 €, od augusta 2014 maloletá používa dioptrické okuliare, ktorých cena bola pôvodne 16 € a stúpli aj výdavky na osobné potreby maloletej, ako hygiena, strava, oblečenie, telefónny kredit, voľnočasové aktivity a podobne, otec okrem platenia výživného sa na výchove a potrebách maloletej iným spôsobom nepodieľa s výnimkou spomínaného príspevku na zubný strojček a príspevku na pobyt v škole v prírode v sume 58 € v septembri 2012, v roku 2014 maloletej kúpil ako odmenu za koncoročné vysvedčenie jazdecké nohavice; v čase rozhodovania súdu o výživnom otec dieťaťa bol nezamestnaným, v čase podania návrhu bol zamestnaný v spoločnosti A.. D.. D. T. a zároveň pracoval od októbra 2014 pre spoločnosť G. V. D..O..M.., matka maloletej bola naposledy zamestnaná v spoločnosti B. D..O..M.. ako administratívna pracovníčka s mesačným príjmom 350 €, v čase podania predmetného návrhu bola nezamestnanou, evidovanou na úrade práce, od decembra 2014 na základe dohody o vykonaní práce pracovala v spoločnosti R. D..O..M.. T.Š., ako administratívna pracovníčka s mesačným príjmom 120 €, snažila sa nájsť si zamestnanie na trvalý pracovný pomer, finančnú situáciu a podiel na výchove a potrebách maloletej jej pomáhal riešiť jej partner s ktorým žila a vychovávala dcéru v spoločnej domácnosti a tak isto babka (matka otca) pomáhala s finančnými potrebami spojenými so školskou dochádzkou maloletej; okrem maloletej S. žiaden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne cestou svojej právnej zástupkyne, ktoré vyjadrenie doručil súdu dňa 20.2.2015, v ktorom žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť, pričom potvrdil, že v roku 2012 sa s matkou dieťaťa dohodli a následne začal dobrovoľne prispievať na výživu maloletej sumou 120 € mesačne, ktoré výživné plnil aj v čase ním podaného písomného vyjadrenia vo veci, doplnil, že do septembra 2014 maloletej uhrádzal aj poplatky za školskú jedáleň 30 € a prispieval jej na MHD, s dcérou sa v čase podania vyjadrenia nestretával z dôvodu, že dieťa ho odmietalo a aj pre nezhody v širšej rodine; pracoval ako M. E. A.. D.. D. D..O..M.. T.W. s priemerným zárobkom okolo 1.100 €, zároveň od októbra 2014 pracoval aj pre spoločnosť G. V. D..O..M.. T. ako nezávislý finančný agent s mesačným zárobkom 350 - 400 €; býval v rodinnom dome v Košiciach-Barci, ktorý kúpil v septembri 2013 na hypotekárny úver v sume 83.000 €, ktorý úver splácal mesačne po 414 €, platil spotrebný úver vo výške 12.000 € v mesačných splátkach po 196 € a pôžičku od G. 1.200 € v splátkach po 148 € mesačne, hradil leasing na motorové vozidlo značky Ford S Max mesačne po 297 € od decembra 2013, uhrádzal náklady spojené s bývaním 170 € mesačne, za mobil 44 € mesačne, cestovné do zamestnania 50 € mesačne, stravné okolo 150 € mesačne, a výživné na S. 120 € mesačne, z čoho vyvodil svoje celkové náklady mesačne cca 1.590 € a uviedol, že finančne mu vypomáha jeho otec sumou 200 € mesačne, pričom žil v spoločnej domácnosti s partnerkou a jej 12-ročným dieťaťom, partnerka bola živnostníčkou, i keď živnosť nevykonávala. Poukázal okrem iného na to, že matka žila v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý sa podieľal na nákladoch spojených s užívaním bytu a vedením domácnosti, tvrdil, že výživné v sume 200 € nie je v jeho možnostiach, keďže bol nútený zabezpečiť si bývanie, lebo predtým žil v spoločnej domácnosti so svojim otcom a bol nútený zabezpečiť si aj bytové zariadenie, vybavenie domácnosti a podobne.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 6.3.2015 na základe zistení vyplývajúcich zo šetrení pomerov navrhoval upraviť vyživovaciu povinnosť na maloletú primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej S. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 39C 3/2007 zo dňa 17.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2008 čo do výroku o rozvode, trovách štátu a trovách konania a dňa 9.12.2008 o zverení a výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 177/2008 zo dňa 29.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2008, ktorými rozsudkami na čas po rozvode manželstva účastníkov, rodičov maloletej, bola maloletá S. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2.000 Sk mesačne a bol upravený styk otca s maloletou, pričom pri stanovení výšky výživného súdy vychádzali zo zistení, že otec dieťaťa bol v tom čase v súdnom spore o neplatnosť výpovede s pôvodným
zamestnávateľom A.. D.. D. T., mal krátkodobé pracovné pomery, v čase rozhodovania súdu pracoval brigádnicky a uvádzal, že bol schopný zabezpečiť dieťa a svoju obživu z týchto príjmov, pričom žil spolu so svojim otcom a na základe tejto jeho výpovede súd určil výživné a následne krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že matka bola zamestnaná v spoločnosti V. O. D..O..M.. a krajský súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol ak určil výživné zo strany otca za danej skutkovej situácie v rozsahu 2.000 Sk vychádzajúc iba z účastníckej výpovede otca, ktorý pred súdom prvého stupňa nepochybne žiadal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti s odôvodnením, že bol schopný zabezpečiť všetky odôvodnené potreby a z toho, že otec mal dostatok finančných prostriedkov, čo vyplývalo aj z jeho tvrdenia v odvolaní, že v prípade nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania bol ochotný nahradiť v plnom rozsahu s tým súvisiace výdavky.
Matka dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice od 17.7.2013, pričom úradom práce jej neboli a nie sú vyplácané žiadne dávky sociálnej pomoci, sú jej vyplácané rodinné prídavky vo výške po 23,52 € mesačne.
Na základe dohody o vykonaní práce matka pracuje v spoločnosti R. D..O..M.. od 17.12.2014, u ktorého zamestnávateľa dosahuje od uvedeného obdobia priemerný mesačný čistý príjem 60,45 €.
Matka spolu s maloletou býva v spoločnej domácnosti v 2-izbovom byte u svojho priateľa, ktorý je riadne zamestnaný a dosahuje príjem v priemere okolo 700 € mesačne, pôvodne tieto náklady hradili napoly, ale odkedy matka nemá dostatočný príjem tieto náklady súvisiace s bývaním v celom rozsahu znáša jej priateľ.
Matka vlastní auto značky Mercedens Benz, 16 ročné, iný majetok nevlastní.
Okrem maloletej S. matka naďalej nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.
Ako vyplynulo z výpovede matky, v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracovala v spoločnosti V. O. D..O..M.., ktorý pracovný pomer bol s ňou skončený v roku 2009 z dôvodu zániku spoločnosti, následne od roku 2009 do roku 2012 pracovala ako asistentka v advokátskej kancelárií s príjmom vo výške 415 € mesačne, ktorý pracovný pomer bol s ňou skončený z organizačných dôvodov, v roku 2012, od 10.3. do 8.10.2012, pracovala v rámci zastupovania kmeňovej zamestnankyne v spoločnosti B. D..O..M.., od skončenia tohto pracovného pomeru je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce doposiaľ; matka má ukončené SOU, je vyučená kaderníčka, v tomto odbore však nikdy nepracovala; matka zdôvodňovala, že dávky v hmotnej núdzi jej nie sú vyplácané údajne preto, že úradom práce bolo vyhodnotené, že príjem jej a dieťaťa, t.j. výživné na dieťa a rodinné prídavky, presahujú spolu stanovenú hranicu pre určenie dávky v hmotnej núdzi a zároveň úradom práce pri podaní žiadosti o jej priznanie jej bolo odporúčané žiadať od otca dieťaťa, ako bývalého manžela, príspevok na rozvedenú manželku, čo neurobila.
Maloletá je študentkou 4. ročníka osemročného gymnázia, matka jej uhrádza cestovné 10 € mesačne, stravné v školskej jedálni v priemere okolo 20 € mesačne, ročne jej hradí príspevok do triedneho fondu 10 € ročne, ZRPŠ 30 € ročne, za učebnice cudzích jazykov spolu 56 €, hradí výdavky na školou organizované aktivity, mimo školy maloletá sa venuje cvičeniu pilatesu zo zdravotných dôvodov a to v priemere 2-krát týždenne, kde poplatok za jednu hodinu je 3,50 €, naďalej používa zubný strojček, s čí súvisia naďalej zvýšené výdavky a užíva naďalej dioptrické okuliare, za ktoré pri ich poslednej výmene v tomto spornom období jej matka uhradila 37 €.
Otec sa s maloletou nekontaktuje, od decembra 2014 si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. žiadnym spôsobom s výnimkou marca 2015, kedy na výživu maloletej zaslal sumu 120 €, dieťa v spornom období k osobným sviatkom neobdaroval.
Otec maloletej je zamestnancom spoločnosti A.. D.. D. D..O..M.. T., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva zo zamestnávateľom doručeného opisu mzdových listov, od 1.1.2014 dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.203,76 €.
Okrem uvedeného príjmu má otec príjem z činnosti obchodného zástupcu spoločnosti G. V. D..O..M.., zo správy ktorej spoločnosti vyplýva, že od 1.12.2014 mu spoločnosťou boli vyplatené provízie v priemernej mesačnej výške 298 €.
Na pojednávaní vo veci konanom dňa 12.6.2015 otec tvrdil, že s touto spoločnosťou ukončil činnosť začiatkom júna 2015, čo zdôvodňoval tým, že „dostal na starosť zlý rajón a nespokojných klientov“, o čom ale súdu nepredložil hodnoverný doklad.
Otec je vlastníkom rodinného domu, ktorý nadobudol v roku 2013, kúpu ktorého financoval formou hypotekárneho úveru, ktorý naďalej spláca, tak ako je to uvedené vyššie, ako uviedol vo výpovedi na pojednávaní naďalej spláca i ďalšie dve pôžičky, rovnako spláca leasingové splátky za vyššie uvedené motorové vozidlo Ford S Max, okrem uvedeného rodinného domu a motorového vozidla ďalší majetok nevlastní.
Okrem maloletej S. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
V súvislosti s bývaním v uvedenom rodinnom dome uvádzal na pojednávaní výdavky na energie v priemere 160 € mesačne, naďalej počas celého sporného obdobia žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej maloletým dieťaťom, priateľka spätne po dobu pol roka vykonáva práce ako finančný agent pre spoločnosť G. V. D..O..M.., na výzvu súdu, aby dokladoval výšku príjmov svojej partnerky za posledných 12 mesiacov otec dokladoval len 2 týždenne správy vystavené spoločnosťou G. V., z ktorých vyplýva, že v 21. týždni roka 2015 jej bola vyplatená provízia 19,28 € a v 22. týždni roka 2015 provízia vo výške 32,76 €, iné príjmy partnerky súdu nezdokladoval napriek uvedenej výzve a vo výpovedi doplnil, že jeho priateľka má živnostenské oprávnenie, živnosť nevykonáva, ale od decembra 2013 zdroj svojich príjmov si dopĺňa brigádami, ako sú napr. aj upratovacie práce a podobne, z ktorých máva príjmy od 100 do 200 € mesačne.
Tvrdil, že náklady súvisiace s bývaním v jeho rodinnom dome hradí on sám, následne toto svoje tvrdenie zmenil a tvrdil, že partnerka mu prispieva na tieto náklady podľa svojej finančnej situácie, v rozpätí od 20 do 70 % uvedených nákladov. Na pojednávaní upresnil náklady na stravu v domácnosti na sumu okolo 100 € mesačne.
Pokiaľ ide o príspevky zo strany jeho otca uviedol, že tieto sa pohybujú v rozpätí od 50 do 200 €, ako dôvod týchto príspevkov udával nedostatočné finančné prostriedky na jeho strane na vyššie uvedené výdavky a uviedol, že otec mu vypomáha „každý týždeň, každý mesiac, kedykoľvek.“
Opakovane matkou podaný návrh označoval ako účelový, mal za to, že dôvodom matkou podaného návrhu sú jej dlhy voči zdravotnej poisťovni a ako ďalší dôvod matkou podaného návrhu udával jeho zlepšené majetkové pomery a rozpory v širšej rodine.
Namietal, že matka nenabáda dieťa, aby kontaktovalo otca, tvrdil, že jeho styk s dieťaťom sa prerušil potom, čo matka sa po rozvode spolu s maloletou presťahovali do Bratislavy, kontakt medzi ním a dieťaťom sa následne obnovil až po troch rokoch a telefonicky.
Pokiaľ ide o jeho príjmové pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec uviedol, že v tom čase bol nezamestnaným, zdroj svojich príjmov si zabezpečoval brigádami a takto v tom čase dosahoval príjmy okolo 200 € mesačne, v tom čase nevlastnil žiaden majetok, býval u svojich rodičov.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej S. od 29.1.2015, teda odo dňa, kedy matka doručila súdu návrh vo veci do budúcna, zo sumy 2.000 Sk, čo je v prepočte 66,40 € na sumu 200 € mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, ako na strane maloletej, tak i na stranách rodičov; predovšetkým nastali podstatné kvalifikované zmeny pomerov na strane maloletej S. a to už v súvislosti s uplynutím doby viac ako šiestich rokov od poslednej úpravy výživného, pričom na základe ustálenej súdnej praxe už uplynutie troch rokov býva dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže za uvedené časové obdobie jednoznačne dochádza k takému psychickému a fyzickému vývinu dieťaťa, ktoré podstatným spôsobom zvyšuje jeho odôvodnené potreby a s tým súvisiace výdavky, čiže na strane maloletej k takejto zmene došlo od posledného rozhodnutia súdu 2-krát, navyše na strane maloletej nastali podstatné zmeny pomerov odôvodňujúce rozhodnutie súdu o zvýšení výživného v súvislosti s tým, že došlo u nej k zmene navštevovaného stupňa školy, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola žiačkou 1. stupňa základnej školy a toho času je študentkou strednej školy, odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili i v súvislosti so zdravotnými problémami, tak ako sú uvedené vyššie, týkajúcimi sa problémov s držaním tela, riešením problémov s chrupom, ako i v dôsledku nosenia okuliarí, na takto zvýšených odôvodnených potrebách dieťaťa, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom pri stanovení výšky výživného súd prihliadol aj k rodinným prídavkom, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a ktoré sú vyplácané k rukám matky a prihliadol taktiež na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky voči maloletej formou osobnej starostlivosti o ňu; súd zároveň zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery na stranách obidvoch rodičov, u obidvoch prihliadol k tomu, že žijú v spoločnej domácnosti so svojimi partnermi, čím sa ich výdavky na domácnosti pomerne znižujú, pričom pre úplnosť súd poukazuje na to, že priateľka otca je povinná na nákladoch na domácnosť, predovšetkým pokiaľ ide o náklady na bývanie, sa podieľať 2/3, keďže je povinná rovnakým dielom na týchto nákladoch sa podieľať za seba a svoje maloleté dieťa, otec nemá voči priateľke, ani voči jej dieťaťu žiadnu vyživovaciu povinnosť a preto nemá prečo za tieto dve osoby hradiť uvedené výdavky, ak tak robí, tak finančné prostriedky na to použité má prednostne použiť na úhradu potrieb svojho vlastného jediného dieťaťa; ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že matka je dlhodobo evidovanou na úrade práce, pričom ale bolo jednoznačne preukázané, že matka má ukončené vzdelanie, má pracovné skúsenosti z minulosti, matka neuviedla žiaden zdravotný alebo iný dôvod, ktorý by jej bránil riadne sa zamestnať a preto súd na jej strane prihliadol aj k tzv. potencionalite jej príjmov, ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, to znamená k možnosti dosahovať vyšší príjem než je jej príjem dosahovaný u terajšieho zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce, pričom súd ale poznamenáva, že je nesporné, že matka hradí všetky potreby maloletej S. nad rámec príspevkov otca a to aj v období kedy otec, ako
vyplynulo z výpovedí účastníkov, na výživu maloletej dcéry prestal bezdôvodne prispievať, preto pokiaľ ide o pomery na strane matky súd upustil od ďalšieho dokazovania pokiaľ ide o jej zárobkové možnosti a schopností; na strane otca ako povinného rodiča súd vychádzal z podstatných kvalifikovaných zmien pomerov, ktoré spočívajú v tom, že príjem otca len pokiaľ ide o jeho hlavné zamestnanie v spoločnosti A.. D.. D. v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného, kedy, ako sám uviedol, dosahoval príjem 200 € sa podstatne zvýšil v priemere o cca 1.000 € a navyše v spornom období si otec dopĺňal zdroj svojich príjmov i prácou pre spoločnosť G. V. D..O..M.., čo spôsobilo jeho ďalšie zvýšenie príjmov v priemere o ďalších 298 € mesačne; podstatne sa zmenili aj majetkové pomery otca, ktorý sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu, získal taktiež motorové vozidlo a súd zároveň, opakovane, ako na pojednávaní, upozorňuje, že žiadne výdavky povinného rodiča nemajú prednosť pred výživným a že každý povinný rodič je povinný správať sa tak, aby na seba nebral zbytočné finančné riziká a záväzky a tak, aby ničím neohrozoval svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré svojou výživou je odkázané na svojich rodičov a z tohto dôvodu, ako vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe a z citovaných zákonných ustanovení, súd nemohol prihliadať na otcom platené platby pôžičiek, úverov, leasingov, naopak, ak otec má takéto ním vynakladané voľné finančné prostriedky, tieto bol a je povinný prednostne použiť na úhradu výživného maloletej dcéry. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že súdom určeným výživným otec mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej S. bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného zo strany otca voči maloletej S. za obdobie od 29.1.2015 do 30.6.2015 došlo k vzniku dlžného výživného vo výške 680,90 € (t.j. rozdiel medzi toho času súdom stanoveným výživným 200 € mesačne a pôvodne súdom určeným výživným v prepočte 66,40 €, čo je rozdiel 133,60 €, za 5 mesiacov sporného obdobia, t.j. za február až jún 2015, čo je spolu 668 € a za obdobie od 29.1. do 31.1.2015 pomerná časť tohto rozdielu je 12,90 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Pre úplnosť súd poznamenáva, že z takto vzniknutého dlžného výživného nebolo možné odpočítať žiadne plnenia, keďže z výpovedí rodičov jednoznačne vyplynulo, že otec maloletej v tomto spornom období neuhradil ani len pôvodne súdom stanovené výživné vyplývajúce mu z predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.
V prevyšujúcej časti návrh matky, pokiaľ žiadala o zvýšenie výživného od 1.1.2015, za obdobie od 1.1.2015 do 28.1.2015, súd zamietol, keďže, ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, výživné je možné upravovať od podania návrhu do budúcna a spätná úprava výživného je možná len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktoré v tomto konaní súdu preukázané neboli.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).