Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13C-62-2015.pdf
PDF · 95.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/62/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom Grösslingova č. 77, Bratislava, proti odporcom: 1) U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., E. č. X/XX, 2) P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., E. č. X/ XX, odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení advokátom JUDr. Marekom Valachovičom, PhD., so sídlom Bratislava, Františkánske námestie č. 3, o zaplatenie 6801,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia v sume 982,81 eura na účet právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.02.2015 doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 16.02.2015 domáhal proti odporcom v 1. a 2., aby ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 6801,33 eura, s úrokom 7,99% ročne zo sumy 6801,33 eura od 07.06.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6801,33 eura od 07.06.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril navrhovateľ s odporcami v 1. a 2. rade úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/XXXX a poskytol im medziúver vo výške 9958,18 eura s úrokovou sadzbou 7,99% ročne. Keďže odporcovia v 1. a 2. rade poskytnutý úver nesplatili, boli písomnou výzvou na túto skutočnosť navrhovateľom upozornení. Výzvou zo dňa 16.04.2010 vyzval navrhovateľ odporcov na úhradu celého zostatku úveru. Keďže odporcovia výzvu nerešpektovali požiadal navrhovateľ odporcov dňa 31.05.2010 o okamžité splatenie celého zostatku úveru v sume 7983,88 eura. Po termíne okamžitej splatnosti odporcovia v 1. a 2. rade uhradili navrhovateľovi dňa 22.06.2010 sumu 155,- eur, dňa 02.11.2010 sumu 1100,- eur, dňa 10.01.2011 sumu 155,- eur, dňa 15.02.2011 sumu 200,- eur, dňa 22.03.2011 sumu 200,- eur a dňa 06.06.2011 sumu 400,- eur.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu navrhovateľa vyjadrili písomným podaním zo dňa 13.04.2015, v ktorom žiadali konanie zastaviť pre prekážku rozsúdenej veci, resp. žiadali návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, keďže navrhovateľom uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. V námietke res iudicata poukázali na to, že navrhovateľ si svoje nároky vyplývajúce z toho istého právneho vzťahu voči ním protiprávne uplatnil v rozhodcovskom a následnom exekučnom konaní vedenom na OS Prievidza sp. zn. 16Er/1858/2011. Exekučný súd uznesením zo dňa 09.12.2014 č. k. 16Er/1858/2011-64, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2015 exekučné konanie zastavil. Vo svojom rozhodnutí exekučný súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou , pričom rozhodcovská doložka dojednaná v čl. VI bod 7 zmluvy bola súdom vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, keďže nebola pri uzatvorení úverovej zmluvy individuálne dojednaná, a preto je absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-4684 zo dňa 12.11.2010, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľným exekučným titulom. Námietku premlčania odôvodnili odporcovia tým, že pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z úverovej zmluvy sa stala splatnou dňa 31.05.2010. Navrhovateľ si uplatnil svoje právo na súde až dňa 16.02.2015. Teda urobil tak o 5 rokov neskôr, ako mohol svoje právo prvý krát uplatniť na súde, hoci v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka mal tak urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Vzhľadom na uvedené vzniesli námietku premlčania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä návrhom, úverovou zmluvou č. účtu XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.11.2006, výpisom z OR navrhovateľa, všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie FLEXIBIL, poverením, výzvou pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 16.04.2010 adresovaného odporcovi v 1. rade, výzvou pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 16.04.2010 adresovaného odporkyni v 2. rade, žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 31.05.2010 adresované odporcom v 1. a 2. rade, vyjadrením odporcov v 1. a 2. rade zo dňa 13.04.2015, uznesením OS Prievidza zo dňa 09.12.2014 č. k. 16Er/1858/2011-64, ospravedlnením a vyjadrením navrhovateľa zo dňa 07.05.2015, požiadavkou na čerpanie finančných prostriedkov, oznámením o výplate zo dňa 21.11.2006, začiatkom splácania úveru zo dňa 20.12.2006, výpisom z medziúverového účtu do 28.04.2015 zo dňa 29.04.2015, výpisom zo sporiteľského účtu odporcov za roky 2007-2014, výpisom z medziúverového účtu odporcov za rok 2007-2014, plnou mocou, žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 12.06.2015 a vyjadrenie vo veci zo dňa 08.06.2015 a ostatným obsahom spisu. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Dňa 02.11.2006 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporkyňou v 2. rade ako spoludlžníkom bola uzavretá Úverová zmluva č. účtu 25261653/7930, na základe ktorej navrhovateľ poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi medziúver vo výške 300.000,- Sk (9958,18 eura). Dlžník a spoludlžník sa zaviazali splácať istinu spolu s úrokom medziúveru 7,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4350,- Sk (144,39 eura) do 15. dňa v mesiaci do nasporenia 40% cieľovej sumy. Napriek písomným upomienkam zo strany veriteľa si dlžník a spoludlžník nesplnili svoje povinnosti, následkom čoho sa dostali do omeškania. Listom zo dňa 16.04.2010 vyzval navrhovateľ odporcov v 1. a 2. rade na úhradu celého zostatku úveru. Keďže odporcovia nerešpektovali ani túto výzvu, navrhovateľ vyzval odporcov výzvou zo dňa 31.05.2010 k okamžitému splateniu celého zostatku úveru v sume 7983,88 eura. Po zosplatnení úveru odporcovia navrhovateľovi celkom zaplatili sumu 2210,- eur (dňa 22.06.2010 sumu 155,- eur, dňa 02.11.2010 sumu 1100,- eur, dňa 10.01.2011 sumu 155,- eur, dňa 15.02.2011 sumu 200,- eur, dňa 22.03.2011 sumu 200,- eur a dňa 06.06.2011 sumu 400,- eur). Navrhovateľ dňa 26.05.2011 podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-4684, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2010 a vykonateľnosť dňa 26.12.2010. Predmetné exekučné konanie bolo uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.12.2014 č. k. 16Er/1858/2011-64 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2015. Navrhovateľ podal v predmetnej veci návrh na súd dňa 16.02.2015.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v stave účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ v stave účinnom v deň uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ v stave účinnom v deň uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20151015>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade dôvodne vzniesli námietku premlčania.
Dňa 02.11.2006 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, na základe Úverovej zmluvy č. účtu 25261653/7930 navrhovateľ poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi medziúver vo výške 300.000,- Sk (9958,18 eura). Dlžník a spoludlžník sa zaviazali splácať istinu a úroky medziúveru 7,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami do pridelenia cieľovej sumy vo výške 4350,- Sk (144,39 eura), po pridelení cieľovej sumy vo výške 3000,- Sk (99,58 eura). Do nasporenia 40% cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na sporiteľský účet zo splátky 4350,- Sk sumu 2340,- Sk (77,67 eura) do 15. dňa v mesiaci. Napriek písomným upomienkam zo strany veriteľa si dlžník a spoludlžník nesplnili svoje povinnosti, následkom čoho sa dostali do omeškania. Na základe porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku V. Zmluvy a § 11 ods. 2 VOP, navrhovateľ požadoval okamžité splatenie úveru ku dňu 31.05.2010 v celkovej výške 7983,88 eura. Po zosplatnení úveru odporcovia navrhovateľovi celkom zaplatili sumu 2210,- eur (dňa 22.06.2010 sumu 155,- eur, dňa 02.11.2010 sumu 1100,- eur, dňa 10.01.2011 sumu 155,- eur, dňa 15.02.2011 sumu 200,- eur, dňa 22.03.2011 sumu 200,- eur a dňa 06.06.2011 sumu 400,- eur).
Navrhovateľ dňa 26.05.2011 podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. G., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2010 a vykonateľnosť dňa 26.12.2010. Predmetné exekučné konanie sa viedlo na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/1858/2011 a bolo uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.12.2014 č. k. 16Er/1858/2011-64 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2015. Navrhovateľ podal v predmetnej veci návrh na súd dňa 16.02.2015.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Zmluva o úvere (medziúvere) je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku (tzv. absolútny obchod). Ustanovenie Obchodného zákonníka však v čase vzniku predmetného právneho vzťahu neobsahovali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 02.11.2006 je i spotrebiteľskou zmluvou (viď aj zákon o ochrane spotrebiteľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy). Súd nepopiera úver (medziúver) ako absolútny obchod. V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva, sa však na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky, by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave, zhoršilo. Podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie námietky premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá aj podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o úvere (medziúvere), ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6. 2013. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka aj ex offo (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa) a aj na námietku premlčania vznesenú odporcami v 1. a 2. rade v konaní (§ 100 OZ). Súd poukazuje na to, že navrhovateľ vyhlásil ku dňu 31.05.2010 okamžitú splatnosť úveru č. 2526653/7930 a k tomuto dňu ich vyzval na úhradu ich záväzku v sume 7983,88 eura. Avšak navrhovateľ podal riadny návrh na súd a riadne uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 6801,33 eura s príslušenstvom z predmetnej zmluvy na súde až dňa 16.02.2015, t. j. po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania a § 54 ods. 1, 2, § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak navrhovateľ dňa 31.05.2010 vyhlásil mimoriadnu splatnosť a uplatnil svoje právo z predmetnej zmluvy riadne na súde až dňa 16.02.2015, je jeho nárok na zaplatenie sumy 6801,33 eura s príslušenstvom premlčaný.
Na záver a pre úplnosť súd dodáva, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 12.11.2010 sp. zn. II/2010-4684, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2010 a vykonateľnosť dňa 26.12.2010, netvorí prekážku rozhodnutej veci (námietka res iudicata) k tomuto konaniu, keďže ide o nulitné rozhodnutie, ktoré ako keby nebolo vydané, nakoľko bolo vydané na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného dôvodu súd nemohol toto konanie podľa § 104 OSP pre prekážku res iudicata zastaviť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.12.2014 č. k. 16Er/1858/2011-64, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Podľa článku VI. bod 7 predmetnej úverovej zmluvy, navrhovateľ uzavretím úverovej zmluvy navrhol, že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu budú rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa zákona č. 510/2012 Z. z. o platobnom styku. Poberateľ úveru vyjadruje súhlas s návrhom stavebnej sporiteľne na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka nebola podľa súdu osobitne dojednaná, pretože bola inkorporovaná priamo do zmluvy a dlžník ju nemohol ovplyvniť. Musel ju akceptovať, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť. Súd z uvedeného dôvodu považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitné rozhodnutie (paakt). Nulitným rozhodnutím je teda rozhodnutie, vydané absolútne vecne (funkčne) nepríslušným orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky. Nie je možné naň vôbec prihliadať. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že svoje právo uplatnil v zmysle § 112 OZ riadne a včas, keďže premlčacia doba od uplatnenia práva na súde alebo u iného príslušného orgánu po dobu tohto konania neplynula, ak sa v začatom konaní riadne pokračovalo. Avšak súd je toho názoru, že v danom prípade nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty počas rozhodcovského konania a exekučného konania, ktoré vo veci navrhovateľ inicioval, keďže týmito konaniami nedošlo k riadnemu uplatneniu práva na súde či inom príslušnom orgáne. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej úverovej zmluve je absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu nedošlo ani k účinnému uplatneniu práva
navrhovateľa na rozhodcovskom súde na základe takejto absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke. Teda takýmto konaním nedošlo ani k prerušeniu plynutia premlčacej doby a premlčacia doba riadne, bez prerušenia plynula od 31.05.2010 a uplynula dňa 31.05.2013. Navrhovateľ podal návrh na súde až dňa 16.02.2015 a až vtedy si riadne uplatnil svoj nárok na súde, no už po márnom uplynutí premlčacej doby.
Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný z dôvodu jeho premlčania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v celom rozsahu neúspešného navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 982,81 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu. Súd navrhovateľovi uložil nahradiť odporcom trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 a), c), d) a § 15 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške 982,81 eura pričom vychádzal z hodnoty sporu v sume 6801,33 eura a priznal trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 08.04.2015 odmena 237,34 eura + režijný paušál 8,39 eura, 2. písomné vyjadrenie zo dňa 13.04.2015 odmena 237,34 eura + režijný paušál 8,39 eura, 3. účasť na pojednávaní dňa 12.06.2015 odmena 237,34 eura + režijný paušál 8,39 + náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,98 eura v sume 139,80 eura + cestovné v sume 105,82 eura (428 km x (5,4 l / 100 km x 1,19 eura/ l + 0,183 eura/ km)= 428 km x 0,2472 eura/ km= 105,82 eura), t. j. odmenu 712,02 eura + režijný paušál 25,17 eura + náhradu za stratu času 139,80 eura + cestovné 105,82 eura, spolu v sume 982,81 eura. Celkom trovy právneho zastúpenia odporcov v 1. a 2. rade predstavujú sumu 982,81 eura. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.