Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/251/2014

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľov: 1. C. B., 2. S. B., obaja bytom D. XXX/XX, XXX XX X. T., obaja zast.: Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, so sídlom Martina Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti odporcom: 1. VÁHOSTAV SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd konanie voči odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e.

Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Základ nároku navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy voči odporcovi v 2. rade j e d a n ý v c e l o m r o z s a h u.

O výške nároku a náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 12.09.2014 domáhali od odporcov v 1. a 2. rade zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. V návrhu uviedli, že si uplatňujú voči odporcom náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla z dôvodu, že pri dopravnej nehode dňa 07.09.2011 došlo k úmrtiu ich syna a týmto konaním vodiča odporcu v 1. rade bolo neoprávnene zasiahnuté do ich osobnostných práv. Keďže odporca v 1. rade má uzatvorené povinné zmluvné poistenie u odporcu v 2. rade, navrhovatelia majú za to, že povinnosť nahradiť im vzniknutú ujmu má aj odporca v 2. rade ako poisťovateľ. V tejto súvislosti navrhovatelia poukázali aj na rozsudok ESD vo veci Y., C22/2012.

V návrhu uviedli, že dňa 07.09.2011 v čase o 8.00 hod. viedol I. E. nákladné motorové vozidlo EČV: ZA XXXEV spolu s nákladným návesom EČV: ZA XXX H. po ceste II/510 smerom do obce X. T. na rovnom a priamom úseku cesty v križovatke s vedľajšou cestou, ktorá je riadne označená dopravnou značkou, pričom pri odbočovaní vľavo na poľnú cestu - účelovú komunikáciu, ohrozil vodiča idúceho za ním, tento vodič O. B. na motocykli zn. Honda CBR, EČ: K. XXX S., i napriek brzdeniu v ľavom jazdnom pruhu, počas predchádzania prednou časťou motocykla, narazil do stredu ľavej bočnej strany ťahača, pričom pri náraze telom do zadnej časti kabíny utrpel poranenie lebky, mozgu, chrbtice, pľúc a dňa 11.09.2011 podľahol následkom zranení. Ako vyplynulo z vyšetrovania, príčinou dopravnej nehody bolo závažné porušenie zákonných povinností zo strany vodiča ťahača I. E.Č., zamestnanca odporcu v 1. rade, pri vedení motorového vozidla a následkom tohto bola bezprostredná a náhla smrť syna navrhovateľov. V dôsledku náhlej smrti syna ako najbližšej osoby sa navrhovateľom navždy zmenil život. Konaním odporcov bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľov ako ich ustanovuje § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spôsobením smrti syna navrhovateľov bolo trvalo a neodstrániteľne zasiahnuté

do ich súkromného a rodinného života. Pozostalí citlivo vnímajú tento traumatizujúci dôsledok, za ktorý zodpovedá odporca v 1. rade. Navrhovatelia majú za to, že nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do ich osobnostných práv, je predmetom povinného zmluvného poistenia ako jeho rozsah ustanovuje § 4 ods. 2 zákona o PZP. Povinné zmluvné poistenie je nástrojom na ochranu oprávnených nárokov poškodených pred nežiaducimi následkami prevádzky motorových vozidiel a zároveň nástrojom na ochranu škodcov pred neprimeraným rizikom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Účel zákonných ustanovení o PZP je pritom vymedzený sekundárnym právom EÚ, najmä článkom 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972, článkom 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 a článkom 1 prvého odseku smernice Rady 90/232/EHS z 14.05.1990. Tieto smernice majú v zmysle rozhodovacej činnosti ESD tzv. „nepriamu záväznosť“, čo znamená, že súd je povinný pri uplatnení vnútroštátneho práva a najmä osobitnej právnej úpravy prijatej s cieľom vykonania požiadaviek smernice vykladať vnútroštátne právo v maximálnej možnej miere v zmysle znenia a účelu predmetnej smernice na dosiahnutie smernicou sledovaného cieľa (rozsudky ESD C-408/01, ). Výkladom citovaných smerníc o rozsahu PZP, aký má byť vnútroštátnou úpravou zabezpečený, sa pritom zaoberal ESD v rozsudku z 24.10.2013 vo veci Y. C22/12. Vo výroku rozsudku súd konštatoval, že vnútroštátna právna úprava má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy, ak vnútroštátny poriadok právo na náhradu tohto nároku z dopravnej nehody poskytuje poškodeným. ESD sa zároveň zaoberal tým, ako treba vykladať znenie uvedených smerníc a na ich základe prijatých vnútroštátnych predpisov pojem „škody na zdraví“. V zmysle uvedeného rozsudku, cit.: „Keďže rôzne jazykové verzie čl. 1 ods. 1 druhej smernice v podstate používajú pojem „ujma na zdraví“ ako aj pojem „osobná ujma“ treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“ a pripomenúť, že uvedené ustanovenia a smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad uvedených pojmov, ktorý je uvedený v bode 47 tohto rozsudku. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore (bod 49 a 50 rozsudku)“. Pokiaľ ide o okruh osôb, na ktorých ochranu má byť vnútroštátne právo zamerané, rozsudok v bode 54 a 55 uvádza, že ide o rodinných blízkych príslušníkov osôb, ktoré sa stali obeťami dopravne nehody.

Odporca v 2. rade v písomnom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.10.2014, namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko má za to, že z povinného zmluvného poistenia nemá poisťovňa povinnosť plniť v prípade práva na náhradu nemajetkovej ujmy. V súvislosti s rozsudkom ESD vo veci Y., Y. poukázal na to, že priznanie nemajetkovej ujmy je podmienené vnútroštátnou úpravou. Zákon č. 381/2001 Z.z. o PZP jednoznačne uvádza v ust. § 4, ktoré nároky sú z PZP za škodu kryté, pričom tieto sú zhodné s úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho ustanovenia zákona o PZP nevyplýva, že by ním mala byť pokrytá aj nemajetková ujma podľa § 10 až 13 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: a Krajského súdu Žilina sp. zn.: ako aj KS v Banskej Bystrici sp. zn.:13Co/39/2012.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 07.09.2011 v čase o 8.00 hod. viedol I. E. nákladné motorové vozidlo EČV: ZA XXXEV spolu s nákladným návesom EČV: ZA XXXYI po ceste II/510 smerom do obce X. T. na rovnom a priamom úseku cesty v križovatke s vedľajšou cestou, ktorá je riadne označená dopravnou značkou. Pri odbočovaní vľavo na poľnú cestu - účelovú komunikáciu, ohrozil vodiča idúceho za ním. Vodič O. B. (syn navrhovateľov) jazdiaci na motocykli zn. Honda CBR, EČ: K. XXX S. narazil do stredu ľavej bočnej strany ťahača, pričom pri náraze telom do zadnej časti kabíny utrpel poranenie lebky, mozgu, chrbtice, pľúc, ktorým dňa 11.09.2011 podľahol.

Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k.: XT/XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2013 vyplýva, že vodič I. E., zamestnanec odporcu v 1. rade, bol uznaný za vinného, že spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej utrpel O. B. zranenia, ktorým podľahol, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia. Za uvedené bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, so skúšobnou dobou 1 rok.

Poškodený bol odkázaný na náhradu škody v občiansko-súdnom konaní.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2014, sp. zn. - 926, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2014, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka VÁHOSTAV - SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25.03.2015, sp. zn.: - 1186, potvrdil reštrukturalizačný plán odporcu v 1. rade.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z.z. tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 318/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 152, ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súdu sa v tomto štádiu konania javilo ako účelné rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom o právnom základe žaloby navrhovateľov, čo korešpondovalo i s vôľou účastníkov konania.

Súd sa vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade musel zaoberať otázkou ich pasívnej vecnej legitimácie. Odporca je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa voči nemu navrhovateľ domáha, alebo ktorá má byť určená.

Pokiaľ ide o odporcu v 1. rade VÁHOSTAV SK, a.s. súd konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k.: - 1186 zo dňa 25.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.05.2015, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka (odporcu v 1. rade) v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza a súd ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

Podľa § 118 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 156 zák. č. 7/2005 Z. z. skončenie reštrukturalizácie zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a

zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

Podľa § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

Uverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k.: - 1186 zo dňa 25.03.2015 bol potvrdený reštrukturalizačný plán odporcu v 1. rade. Uverejnením tohto uznesenia v súlade s § 156 zák. č. 7/2005 Z. z. zanikli účinky začatia reštrukturalizačného konania a bola skončená reštrukturalizácia odporcu v 1. rade. Týmto zároveň došlo aj k zastaveniu tohto konania vedeného na tomto súde pod sp. zn.: voči odporcovi v 1. rade, preto súd voči odporcovi v 1. rade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže odporca v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade, teda či v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv spôsobený usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode, je daná pasívna legitimácia odporcu v 2. rade ako poisťovne poskytujúcej povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla odporcu v 1. rade.

V prejednávanej právnej veci súd rozhodol v súlade s § 152 ods. 2 O.s.p. medzitýmnym rozsudkom len o základe nároku navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy, teda o tom, že ich nárok voči odporcovi v 2. rade je daný, nakoľko takýto postup je v danej veci účelný a hospodárny, keďže rozhodnutie o základe žalobného návrhu je opodstatnené a je základným predpokladom na rozhodovanie súdu o ďalších nárokoch navrhovateľa - o výške náhrady nemajetkovej ujmy.

Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade je rozhodujúce, či pod pojem škoda v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je možné zahrnúť aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv spôsobený usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné tento pojem škoda vykladať extenzívne a teda, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Súd má za to, že pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, pričom platí, že súd sa od znenia zákona smie a musí odchýliť, ak to vyžaduje jeho účel.

Okrem toho pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Tento zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA).

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok súdneho dvora vo veci C-22/12 T. Y. proti O. G., podľa ktorého povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obete usmrtenej pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej (týmto je práve zákon č. 381/2001 Z.z.).

Vzhľadom na uvedené, je podľa názoru súdu do rozsahu krytia vymedzeného v § 4 ods. 2 zákona o PZP prostredníctvom extenzívneho výkladu potrebné zahrnúť aj nemajetkovú ujmu, nakoľko len tento výklad zodpovedá účelu a zneniu smernice č. 2009/103/ES a súd je povinný vykladať zákon o PZP (aj s poukazom na rozhodnutie ESD vo veci Y. C- 22/12) „eurokonformne“ v súlade rozhodnutiami ESD.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania o súd rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.