Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/8/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Q., zastúpeného Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17. 02. 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému s poukazom na (ďalej len "") dňa 22. 03. 2022, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17. 02. 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX. zo dňa 22. 10. 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

2. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101978081/2021 zo dňa 22. 10. 2021 (v rozhodnutí mylne uvedený dátum 19. 10. 2022), ktorým bola v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2018 určená daň podľa pomôcok v sume 2.312,- eur tak, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním v sume 508,47 eur bola zvýšená na sumu 2.820,47 eur.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby jej správny súd podľa priznal odkladný účinok, pretože právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná a hospodárska škoda, ktorá má s ohľadom na jeho majetkové ale aj ekonomické a hospodárske pomery likvidačný následok, ktorý by bol v budúcnosti nenapraviteľný. Nenapraviteľný následok výkonu rozhodnutia žalovaného spočíva už len v skutočnosti, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán môže pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia, čím by exekúciou došlo k postihnutiu jeho majetku nenapraviteľným spôsobom, nakoľko exekvovaný majetok nie je možné navrátiť po jeho speňažení späť. Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko úhrada dodatočne vyrubenej dane za rok 2018 a to až v roku 2022, nemá vplyv na verejný záujem, nakoľko z pohľadu verejného záujmu s ohľadom na značný časový odstup od zdaňovacieho obdobia až po dodatočné vyrubenie dane podľa pomôcok, neohrozuje verejný záujem.

4. Správny súd uznesením č. k. -59 zo dňa 29. 07. 2022 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 60 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a doručil súdu administratívny spis.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25. 10. 2022, pričom navrhol, aby súd predmetný návrh zamietol. Uviedol, že správca dane a žalovaný postupovali v procese určenia dane podľa pomôcok a odvolacieho konania v zmysle ustanovení daňového poriadku, zákona o dani z pridanej, a to v súlade s SR.

6. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom

Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku, nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

8. ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok.

9. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok. V prejednávanej veci žalobca navrhuje priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa .

10. Z ustanovenia možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

11. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.

12. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi aspoň osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere absolútne nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila žalobcovi konkrétna závažná ujma, značná škoda či iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

15. Žalobca navrhuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe v podstate s odôvodnením, že mu právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí značná finančná a hospodárska škoda, ktorá má s ohľadom na jeho majetkové ale aj ekonomické a hospodárske pomery likvidačný následok s tým, že nenapraviteľný následok výkonu rozhodnutia žalovaného spočíva už len v skutočnosti, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán môže pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia, čím by exekúciou došlo k postihnutiu jeho majetku nenapraviteľným spôsobom.

16. Správny súd primárne uvádza, že v prípade, ak by rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

17. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom nebolo zistené, že by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil žalobcovi právny následok uvedený v , ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, pokiaľ by žalovaným vyrubenú sumu v napadnutom rozhodnutí uhradil, respektíve žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali hrozbu jedného z ním uvedených právnych následkov.

18. Čo sa týka potenciálneho núteného výkonu rozhodnutia, tu súd uvádza, že v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca neuviedol, že by v danej veci bolo začaté daňové exekučné konanie a k návrhu ani nepriložil rozhodnutie správcu dane o začatí daňového exekučného konania na podklade exekučného titulu - prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému žalobca podal odvolanie a ktoré bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté. Teda, samotný žalobca nepreukázal, že by už bolo začaté v danej veci daňové exekučné konanie, ktoré by správcovi dane umožnilo voči nemu využiť inštitúty, ktoré sú prostriedkom vymoženia povinnosti uložených exekučným titulom. Ak preto žalobca

zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak žalovaný bude pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia (teda v daňovej exekúcii), no nepreukázal, že daňové exekučné konanie bolo vôbec začaté, nemôže ani z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Obiter dictum však správny súd uvádza, že samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v (príp. ), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

19. Správny súd z poukazom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia návrh žalobcu podľa zamietol.

20. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).