Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-188-2020.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14Csp/188/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: J. Z. O. S. A. V. Š. V. C. Á. , nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX D., o zaplatenie 247,67€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 247,67€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 69,98€ od 1.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 85,99€ od 30.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 38,-€ od 1.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 25,99€ od 2.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 26,-€ od 30.3.2018 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou elektronicky podanou na súd dňa 20.11.2020 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 247,67€ spolu s príslušenstvom
- 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 69,98€ od 1.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 85,99€ od 30.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 38,-€ od 1.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 25,99€ od 2.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 26,-€ od 30.3.2018 do zaplatenia a náhradu vzniknutých trov konania, titulom neuhradenia mesačných faktúr za používanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete, poskytnutých právnym predchodcom žalobcu, a to sumu 245,96€ za neuhradené hovorné a sumu 1,71€ ako dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2020, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej, vedenej pod referenčným číslom 3030154201. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností preložil listinné dôkazy procesného útoku: Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.8.2017; faktúru č. 5104217426, splatnú dňa 30.11.2017 na sumu 69,98€; faktúru č. 106136775, splatnú dňa 29.12.2017 na sumu 85,99€; faktúru č. 8201614773, splatnú dňa 31.1.2018 na sumu 38,-€; faktúru č. 8203478776, splatnú dňa 1.3.2018 na sumu 25,99€; faktúru č. 8205457994, splatnú dňa 29.3.2018 na sumu 26,- € (všetky sumy za hovorné boli uvedené ku dňu postúpenia pohľadávky, pôvodne sa na faktúrach nachádzala vyššia suma); faktúru č. 8217470221, splatnú dňa 1.10.2018 na sumu 1,71€ (zmluvná pokuta); Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2020; oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2020; predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 9.9.2020; Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 28.12.2015.
2. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a procesným poučením doručená podľa §116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli a zverejnením na web stránke tunajšieho súdu, žalovaná nepredložila v konaní súdu žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi procesného útoku. 3. Podľa §177 ods. 2, písm. c/, §219 ods. 3, §297 písm. b/ CSP súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. 4. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru: 5. V súčasnosti osobitný predpis upravujúci záväzkové vzťahy poskytovateľov služieb upravuje zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinný od 1.11.2011. Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa uvedeného zákona.
6. Podľa §44 ods. 1,4,8 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Zmluva o poskytovaní služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov, podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verených služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Podnik môže odstúpiť od zmluvy ak účastník a/opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b/ nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c/ pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov alebo používa zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d/ opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
7. Podľa §42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo a/ na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, d/ dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení alebo z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka.
8. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
9. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
10. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva beh ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12 Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
14. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.
17. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o pripojení. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. 18. Z predložených listinných dôkazov procesného útoku mal súd jednoznačne preukázané, že medzi procesnými stranami vznikol uzavretím spotrebiteľskej zmluvy o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. občianskoprávny vzťah. Právny predchodca žalobcu si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy plnil poskytovaním dohodnutých služieb, žalovaná si svoje záväzky nesplnila riadne a včas, za žalované obdobie nezaplatila za fakturované služby právnemu predchodcovi žalobcovi. V dôsledku porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovanej, vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu na základe riadneho poskytovania služieb žalovanej, právo na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, zo strany právneho predchodcu žalobcu riadne vyfakturované. Právny predchodca žalobcu ako vlastník pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok splatnú pohľadávku spolu s príslušenstvom voči žalovanej postúpil na žalobcu, ktorý dôvodne požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny spolu s príslušenstvom pohľadávky. Súd sa stotožnil s tvrdeniami procesného útoku žalobcu, žalovaná jednoznačne porušila písomne dohodnuté zmluvné podmienky, nesplácala poskytnuté a vyfakturované elektronické komunikačné služby riadne a včas, žalobca oprávnene požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej neuhradenú časť poskytnutých služieb právnemu predchodcovi žalobcu. 19. Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi procesnými stranami patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie §53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa §3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu.
20. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie procesnými stranami písomne dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 247,67€ podľa záverov súdu nemá povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §53 ods. 1 a 4 OZ, nakoľko žalobca v bode 3 dodatku k predmetnej zmluve stanovil podmienky, za naplnenia ktorých má nárok na zmluvnú pokutu, rovnako stanovil aj spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, pri ktorom jednoznačne zohľadnil časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a tiež zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť svoje zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. V prípade, ak by žalovaná plnila svoje povinnosti dlhší čas od uzavretia zmluvného vzťahu, na výšku zmluvnej pokuty by malo vplyv časové obdobie, kedy žalovaná by riadne a včas platila za poskytnuté služby zo strany žalobcu. Žalobca splnenie zmluvných povinností zabezpečil v predmetnej zmluve právnym inštitútom zmluvnej pokuty, predstavujúcej prijateľnú zmluvnú podmienku, nezakladajúca značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy. Zmluvná pokuta sa v zmysle zmluvných podmienok znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý by žalovaná dodržala dohodnuté zmluvné podmienky. Nakoľko žalovaná si svoje povinnosti neplnila riadne a včas, má žalobca oprávnený nárok na procesnými stranami dohodnutú zmluvnú pokutu, a to v nárokovanej výške 1,71€.
21. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013. 24. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný zákonný úrok z omeškania, určený z jednotlivých žalovaných faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry ako prvého dňa omeškania až do zaplatenia. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu. V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.