Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. E., F.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov C. T., F.. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, Q., práv. zast. JUDr. Zuzanou Gazdičovou, advokátkou, M.R. Štefánika 2393/29, Trebišov a IF.. E. E., F.. XX.X.XXXX, bytom E. XX, E., práv. zast. JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom, Š. Kukuru 14, Michalovce, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Mení právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. XP/XX/XXXX-20 zo dňa 11.5.XXXX v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že styk otca O.. E. E., F.. XX.X.XXXX s maloletým Q. E., nar. XX.X.XXXX, zakazuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Otec, O.. E. E., nar. XX.X.XXXX, je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 504,56 Eur na účet Okresného súdu Trebišov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Matka návrhom podaným na súde dňa 22.5.2013 žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým Q. E., F.. XX.X.XXXX dôvodiac, že otec maloletého má vážne psychické problémy, naviac po ukončení ich spolužitia prestal užívať lieky. Súčasný psychický stav otca môže vážne ohroziť maloleté dieťa, jeho život a zdravie. Aj keď matka nikdy nemala záujem poškodiť, alebo uprieť otcovi jeho rodičovské práva, vzhľadom na jeho zdravotný stav má však eminentný záujem na tom, aby bola zabezpečená ochrana záujmov dieťaťa, ktoré sú pre ňu prioritné. Otec dieťaťa sa odmieta liečiť. Vystriedal niekoľkých psychiatrov a po tom, čo mu lekári oznámili, že sa musí liečiť, zobral kartu a odišiel. Aj keď má otec s dieťaťom vybudovaný citový vzťah, jeho postoj a správanie nezodpovedá správaniu sa spôsobilého rodiča. O dieťa sa nevie zodpovedne postarať. Pokiaľ sa otec s dieťaťom stýkal, vždy bol pod kontrolou inej osoby - svojej sestry, prípadne matky dieťaťa, v jej domácnosti, kde mala matka pod dohľadom tak dieťa, ako aj otca, na ktorého musela dávať pozor, keďže jeho súčasné správanie je na mentálnej úrovni dieťaťa. Zákaz styku otca s maloletým je nevyhnutný v záujme fyzického a psychického zdravia dieťaťa. Z dôvodu zmeny pomerov matka podala i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, súd uznesením č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, predbežne zakázal styk otca s maloletým do ukončenia konania vo veci samej.

Dňa 4.6.2013 matka predložila súdu kópiu lekárskej správy E.. E. I., psychiatra, E., zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej súd zistil, že otec dieťaťa je evidovaný na psychiatrickej ambulancii pre duševnú poruchu. H. vyšetrení vo februári 2013 mu bolo vysvetlené, že jeho zdravotný stav sa zhoršil, je nutné užívať liečbu. Bol odoslaný na psychologické vyšetrenie, ktoré potvrdilo, že stav otca nie je dobrý. Napriek vysvetleniu

je otec k svojmu stavu nekritický, liečbu odmieta, lieky svojvoľne neužíva. Pri vyšetrení na ambulancii bol nervózny, strácal nad sebou kontrolu, prechádzal do konfliktného jednania. Stratil kritičnosť k svojmu správaniu, čo potvrdila aj matka dieťaťa, ktorá má o dieťa obavy. Po konzultácii so psychologičkou Mgr. P. ošetrujúca lekárka uviedla, že v takom stave by sa menovaný nemal stretávať s maloletým dieťaťom. Na účely súdneho rozhodnutia odporučila vyšetrenia menovaného súdnym znalcom z odboru psychiatria. Podľa vyjadrenia lekárky, ak by sa otec podrobil liečbe, jeho stav by mu umožňoval stretávať sa s dieťaťom.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedol, že maloletý Q. žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej synom mal. S. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý pochádza z predchádzajúceho manželstva matky a ktorý bol na čas po rozvode zverený do jej starostlivosti a matkiným priateľom. Matka má vyživovaciu povinnosť i k maloletému Q. T., ktorý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti svojho otca, D. T.. Bývajú v podnájme v 3-izbovom byte v J., v ktorom má matka vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. Dieťa je zdravé, navštevuje E. školu v J.. Styk otca s maloletým Q. prebiehal v zmysle právoplatného rozsudku jedenkrát v mesiaci, otec dieťa prevzal v sobotu o X.XX hod, a vrátil ho v nedeľu o XX.XX hod.. Počas šetrenia matka uviedla, že v poslednom čase spozorovala u otca zvláštne správanie. Zistila, že otec je vedený v psychiatrickej ambulancii E.. E. I.. Jeho zdravotný stav sa zhoršil, je nutné aby užíval medikamentóznu liečbu, ktorú odmieta. Podľa správy ošetrujúcej lekárky, ktorú matka predložila, kolízny opatrovník dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný a žiadal mu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom a písomnými vyjadreniami rodičov, kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkyne W. P., znaleckým posudkom E.. T. T., znalca v odbore psychológia, znaleckým posudkom E.. E. E., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, správou E. J., správou E. E., správami odborných lekárov - psychiatrov E.. E. I., E.. E. T., E.. E. P., E.. L. P., klinického psychológa, oboznámením so spismi tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX-XX, XXP/XX/XXXX, XXP/ XX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi. Z ich družného pomeru pochádza maloletý Q. E. XX.X.XXXX. Rodičovské práva k maloletému boli upravené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Q. č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý Q. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prespievať na maloletého sumou 100,-Eur mesačne. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec si prevezme dieťa 1-krát v mesiaci, po predchádzajúcej dohode s matkou a to v sobotu o X.XX hod. a vráti ho nasledujúci deň v nedeľu o XX.XX hod. matke. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Na základe návrhu matky bolo dňa 19.4.2013 Okresným súdom Q. č.k. XXP/XX/XXXX-X nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal otcovi styk s maloletým Q. E., nar. XX.X.XXXX. Uznesenie v spojená s Uznesením Krajského súdu v P. č.k. XCoP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Zo zhodných výpovedí rodičov súd zistil, že rodiča maloletého Q. nežijú v spoločnej domácnosti. E. s dieťaťom bývala v J., v domácnosti s nimi žije i jej syn z prvého manželstva maloletý S. T., nar. XX.X.XXXX a matkin priateľ. V priebehu konania došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa rozišla s priateľom, presťahovala do Q., kde býva sama s maloletými deťmi Q. E. a S. T.. Otec dieťaťa býva v E., vedie spoločnú domácnosť so svojim 75-ročným otcom, ktorý má vážne zdravotné problémy. Od apríla 2013, kedy bol nariadeným predbežným opatrením styk otca s maloletým zakázaný, sa otec s dieťaťom nestretáva, rešpektuje rozhodnutie súdu.

Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.6.2013 uviedla, že od prerušenia spolužitia rodičov, od roku XXXX až do doby nariadenia predbežného opatrenia sa otec s dieťaťom stretával prevažne v jej domácnosti, no brával si dieťa i k sebe domov, resp. ku svojej sestre. Počas realizácie styku pozorovala zvláštne správanie otca, čo u nej vzbudilo podozrenie, že je pre dieťa nebezpečný. V roku 2013 ho preto požiadala, aby navštívil lekára. Matka poukázala na to, že až v čase spolužitia s otcom dieťaťa od otcovej sestry zistila, že jej partner je nemocný. V roku 2007 mu diagnostikovali schizofréniu. Sestra jej túto informáciu poskytla až po tom, čo sama zistila, že so správaním jej partnera nie je niečo v

poriadku. Vypínal rádio v aute tvrdiac, že tam rozprávajú hlúposti, aj keď počúvali piesne. Do rodinného domu, v ktorom spolu žili chcel zavolať políciu tvrdiac, že sú tam odpočúvacie zariadenia, preto nemôže rozprávať. V roku 2008, na jej naliehanie preto spolu s otcom dieťaťa vyhľadali E.. T., psychiatra, ktorý otcovi dieťaťa vysvetlil, že je nemocný; ak bude brať pravidelne lieky, môže viesť plnohodnotný život. Na vyšetrenia chodila matka spolu s otcom maloletého, keďže on sám lekára navštíviť odmietal. Po tom, čo bola otcovi nasadená medikamentózna liečba, sa zdravotný stav otca dieťaťa zlepšil, správal sa normálne. Počas tejto doby matka otcovi nebránila v styku s maloletým. Otec brával dieťa k sebe domov, i ku svojej sestre. Koncom roku 2011 matka zistila, že otec sa prestal liečiť dôvodiac, že po liekoch cíti útlm, pribral, chce viesť riadny plnohodnotný život a preto lieky brať nebude. Matka vyhľadala otcovu sestru, ktorá potvrdila jej obavy, že otec sa prestal liečiť a uviedla, že s otcom maloletého si ani jeho príbuzní nevedia poradiť. Zistila, že otec ukončil dohodu o zdravotnej starostlivosti s E.. T., prešiel k E.. I., ktorý z dôvodu odchodu do cudziny svoju prax ukončil. Jeho pacientov prebrala E.. I.. V roku 2013 matka, v záujme dieťaťa, spolu s otcom dieťaťa navštívili E.. I., psychiatričku v E., ktorá otcovi dieťaťa vysvetlila, že jeho choroba pokročila, k schizofrénii sa pridružila depresia, preto je jeho liečba nevyhnutná. Počas vyšetrenia sa otec celý triasol, čo ospravedlňoval tým, že je do matky maloletého zaľúbený, dlho ju nevidel. Na odporúčanie lekárky navštívili spoločne psychologičku E.. P. v E.. Obe odborníčky sa zhodli, že otec je pre dieťa nebezpečný. Keď lekárka otcovi oznámila záver vyšetrení a vysvetlila mu, že je nevyhnutné, aby bral lieky, otec sa začal správať neprimerane, hneď požiadal o vydanie zdravotnej karty, chcel odísť. Matka potvrdila, že otec má s dieťaťom dobrý vzťah, hrajú sa spolu, matka ich musí krotiť. Otec pri bláznení s dieťaťom nepozná mieru. Pri hrách ich matka musela dokonca oddeliť, dieťaťu vysvetľovať pravidlá správania sa k rodičom, nakoľko otec mu dovolil všetko, dokonca aj to, aby ho dieťa bilo s kladivom po hlave. Otec podrýva autoritu matky, pri upozorneniach sa len smeje. Matka má podozrenie, že otec sa s dieťaťom stretáva, aby mohol byť v jej prítomnosti. Pri stretnutiach vyhľadáva jej spoločnosť, pýta sa čo mu navarí, kúpi k narodeninám. Tvári sa, ako keby ich spolužitie pokračovalo. Dáva jej darčeky, aby ju mohol pobozkať, potom sa smeje. Posielal jej nezmyselné SMS- správy, aj v noci. Po tom, čo mu bol predbežným opatrením zakázaný styk s dieťaťom, vyhľadával starú matku dieťaťa v práci, aby mohol maloletému poslať chrumky. Obťažoval cudzieho chlapca, ktorého požiadal, aby maloletému doniesol chrumky do bytu. Pri jednej z návštev, keď otec doniesol dieťa domov, matka zbadala, že otec 2,5 ročné dieťa nechal voľne stáť na vozovke, bez dozoru, sám niečo hľadal v kufri auta. Na pojednávaní dňa 12.6.2015 matka uviedla, že zo J. sa odsťahovala, zmenila bydlisko i číslo telefónu, otcovi ich neoznámila, aby ju neobťažoval. Hanbila sa pred susedmi, ktorých otec žiadal, aby balíčky, ktoré nosil, odovzdali matke. Teraz otec navštívil jej kamarátku, ktorú žiadal, aby dieťaťu doručila narodeninovú tortu. Keď ho vyhodila, otec vyhľadal matkinu sestru, ktorej tortu odovzdal. Poukázala na to, že otec dieťaťu nosí hlúposti, ktoré dieťa nepotrebuje. Matka jednoznačne odmietla možnosť stretávania sa otca s dieťaťom za jej prítomnosti, poukazujúc na to, že kvôli nemu zmenila bydlisko, telefónne číslo, nakoľko ju obťažoval, teraz obťažuje jej príbuzných a známych. Dieťa potrebuje pravidlá, ktoré otec nemá, podrýva jej autoritu, navyše je pre dieťa nebezpečný.

Otec dieťaťa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní 10.6.2013 uviedol, že maloletého má veľmi rád, chce sa s ním stretávať, túži mu odovzdávať svoje životné skúsenosti. S dieťaťom sa do roku 2013 stretával, rešpektoval podmienky, ktoré matka určila pre jeho styk s dieťaťom, nenaliehal, nechcel vyvolávať konflikt. S dieťaťom má dobrý vzťah, aj keď ho dieťa volá „E.“ vie, že je jeho otcom. Maloletého brával aj ku svojej sestre, ktorá ho nikdy nenútila navštevovať lekárov, sama ho požiadala, aby ju nezaťahoval do sporu o dieťa. Po konzultáciách s lekármi E.. I. a E.. P. v U., má za to, že aj keď mu bola diagnostikovaná schizofrénia, pokiaľ sa cíti dobre, liečba nie je nutná. Počas stretnutí sa o dieťa vzorne stará. Len raz sa stalo, že nechal chlapca na ceste, keď musel z kufra auta vybrať tašky, darčeky, videla to matka dieťa, čo mu vyčítala. Žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý je nemocný. Na pojednávaní dňa 12.6.2015 otec potvrdil, že sa liečil u viacerých psychiatrov, no nikdy to nebolo jeho slobodné rozhodnutie. Stále ho k tomu niekto nútil. Lieky, ktoré mu predpísal E.. T. užíval len na nátlak matky dieťaťa. Rovnako to bolo i v čase, kedy už s matkou dieťaťa nebýval. Matka mu dala podmienku, že s dieťaťom sa môže stretávať, len ak bude užívať lieky. Otec je presvedčený, že lekára nepotrebuje. Je slušný a seriózny človek. Lieky, ktoré užíval, mali halucinogénne účinky, kvôli ich užívaniu ho prepustili z práce, nemohol podávať dobrý výkon. Od roku 2012 je bez práce, lieky neužíva, cíti sa lepšie po fyzickej aj psychickej stránke. Poukázal na to, že zdravotný stav jeho 75- ročného otca sa veľmi zhoršil, starostlivosť o domácnosť zabezpečuje sám, nakoľko jeho súrodenci sa v E. nedržiavajú. Pomáha kamarátom i p. P., ktorá má veľké hospodárstvo. Umýva jej bazén, stará sa o stromy, o hospodárstvo, sušičku, opravuje techniku. Pomáha jej aj s deťmi, ktoré ho majú radi.

Zo svedeckej výpovede W. P., súd zistil, že otec dieťaťa je priateľom jej brata, ktorý je J.. Otec dieťaťa mu vypomáha, rovnako ako aj svedkyni. Svedkyňa mu za pomoc neplatí, dá mu ovocie, niečo z domácnosti. Svedkyňa nemá vedomosti ako otca dieťaťa za vykonanú prácu odmeňuje jej brat. Zo správania sa otca dieťaťa svedkyňa usúdila, že odporca je pozorný otec. Sama má dve deti vo veku 4 a 2,5 roka, ku ktorým má odporca dobrý vzťah, urobil im E.. Keď boli jej deti na dvore a bola otvorená brána, odporca ju prvý bežal zatvoriť, aby sa deťom niečo nestalo. Správal sa pozorne i keď niektoré z detí spadlo, zobral ho na ruky, doniesol svedkyni. Keď bola svedkyňa v práci a starej matke, ktorá sa o jej deti starala prišlo nevoľno, odporca sa o deti postaral. Staršia dcéra s jej súhlasom dokonca bola raz s odporcom v dedine na nákup v obchode.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaným znalcom E.. T. T., znalcom v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, dňa X.X.XXXX súd zistil, že osobnosť otca je výrazne introvertná so schzoidným utiahnutím sa s výrazným obranným, vzťahovačným a paranoidným spracúvaním reality, súvisiacim so schizofrénnym ochorením v anamnéze za súčasného neužívania liekov - možnosť relapsu ochorenia. Posudzovaného stojí veľkú námahu udržiavať „regulovaný“ kontakt s realitou, je pohlcovaný vnútornými procesmi, myšlienkami, ktoré majú pre neho vyššiu valenciu ako realita sama. V štruktúre osobnosti je zvýšená hladina neurolability, emočná oploštenosť, oslabený spoločenský takt, egocentrická, pudová orientácia, znížená odolnosť na interpesonálnu záťaž a frustráciu, emočná labilita. Boli u neho zistené markery psychotického ochorenia, ktoré dokáže v obmedzenej miere korigovať, avšak bez kritického náhľadu na svoju chorobnosť. Psychologicky nie je schopný systematicky zastávať rolu otca. V aktuálnom období neliečeného závažného psychického ochorenia nie je schopný zabezpečiť dlhodobejšiu, systematickú starostlivosť, opateru a výchovné pôsobenie maloletému synovi. V osobnostnej štruktúre otca boli zistené anomálie, ktoré by mohli byť pri realizácii styku s maloletým v rozpore so záujmami dieťaťa, resp. môžu mať negatívny vplyv na jeho psychický vývin. Správanie sa otca voči okoliu, teda aj voči synovi je ťažko predvídateľne a môže byť pre dieťa potencionálne nebezpečné, napriek tomu, že otec má voči dieťaťu vypestovaný pozitívny vzťah a má ho rád. Prospešnosť výchovného pôsobenia otca na dieťa je v rozhodujúcej miere závislá na prítomnosti psychotického ochorenia u otca, ktorého priebeh je v súčasnosti kolísavý pre nespoluprácu otca so psychiatrom a pre neužívanie predpísanej medikamentóznej liečby. Dieťa má s otcom rozvinutý pozitívny vzťah, vníma otca ako osobu, s ktorou sa hráva a „šalí“. V prípade kompenzácie psychického stavu u otca, bez výskytu markerov psychotického ochorenia môže byť jeho výchovné pôsobenie na syna prospešné, v opačnom prípade je riziko negatívneho formovania osobnosti dieťaťa otcom väčšie ako praktické zisky mal. dieťaťa z interakcie s otcom. Znalec odporučil v prípade remisie ochorenia (zmiernenie resp. neprítomnosť symtómov ochorenia) styk dieťaťa s otcom každý druhý víkend počas troch hodín, v druhej etape (po dostatočnej adaptácii) každá druhý víkend od X.XX hod. do XX. XX hod. za prítomnosti člena rodiny otca, ktorá by zabezpečovala externú kontrolu nad priebehom styku. Situáciu v rodine odporúčal priebežne monitorovať a zaviazať otca maloletého dieťaťa podrobiť sa psychiatrickej liečbe a dlhodobému dohľadu psychiatra.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa E.. E. E., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria dňa XX.X.XXXX súd zistil, otec trpí psychickým ochorením. Ide o schizoafektívnu poruchu, v štádiu neliečenia, kde sú prítomné poruchy nálady a schizofrénne príznaky. Ide o ochorenie závažné, posudzovaný nemá pocit chorobnosti, nie je kritický k svojmu stavu, nemá potrebu liečiť sa. U otca je nutné pravidelné užívanie liekov. Ak otec nebude užívať lieky, môže postupne dôjsť k zmenám, kde sa poruchy vnímania (halucinácie) a myslenia (bludy) stanú súčasťou jeho správania. Pri neliečení v emocionálnej zložke môže dôjsť k prejavom depresií až ťažkého, závažného charakteru, beznádejí, bezradnosti, alebo naopak k euforickej, expanzívnej nálade, dráždivosti. V súčasnosti sa otec nelieči, je duševne chorý, z psychiatrického hľadiska môže byť pre dieťa nebezpečný. Aj keď má otec k synovi vypestovaný pozitívny vzťah, nie je možné predvídať jeho správanie v prípade záťaže. Ak sa otec nebude liečiť, môže to mať negatívny dopad na zdravotný (psychický) stav dieťaťa. Poruchy vnímania a myslenia, ako aj afektívny zložka u otca, môžu ovplyvňovať duševný vývoj dieťaťa. W. v závere posudku uviedla, že je vhodné, aby bol otec dieťaťa k liečbe motivovaný. Aj napriek tomu, že duševné ochorenie otca je závažné, pri správnej a dodržiavajúcej liečbe sa môže podieľať na výchove syna s podporou rodiny.

Matka i kolízny opatrovník so závermi znaleckého posudku súhlasili, nemali voči nemu žiadne výhrady a žiadali vyhovieť návrhu v celom rozsahu.

Otec dôrazne odmietol vyjadrenia znalcov, že trpí psychickým ochorením. Namietal, že v súčasnosti je samostatne fungujúci človek, ktorý zabezpečuje chod domácnosti, v ktorej žije so svojim otcom, o ktorého sa stará, nakoľko jeho otec trpí vážnym ochorením. Nesúhlasil s vyjadrením znalca, že t.č. je nutné aby užíval lieky, v súčasnosti sa cíti podstatne lepšie a zdravšie, ako v období spred X rokov, kedy lieky užíval. Nedochádza u neho k žiadnym halucináciám, ani depresiám, necíti potrebu vyhľadania lekárskej pomoci. Má za to, že pokiaľ sa cíti človek zdravotne v poriadku, nie je potrebné, aby užíval akékoľvek lieky. Konštatovanie znalca, že otec môže byť pre dieťa nebezpečný, je len jeho odhadom. Maloletý nebol nikdy v ohrození života v prítomnosti svojho otca, je rozumnejší, v septembri 2015 nastúpi na povinnú školskú dochádzku. Otec si svoje záväzky voči synovi plní, má záujem byť súčasťou života svojho syna a pomáhať matke s jeho výchovou. Nesúhlasil s vyjadrením znalca, že poruchy vnímania a myslenia a afektívna zložka u otca môžu ovplyvniť vývoj dieťa, nakoľko otec opatruje maloleté deti svojich priateľov. Návrh žiadal zamietnuť.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo XX.X.XXXX otec doplnil, že celý záver znaleckého posudku E.. T. považuje za klamstvo a rovnako tak hodnotil i znalecký posudok E.. E.. Aj napriek tomu, že D.. T., jeho právny zástupca, mu odporučil navštíviť psychiatra E.. P., toho nanavštevuje, nie je jeho pacientom.

Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči poukázala na pretrvávajúci nekritický stav otca k svojmu ochoreniu, čím odôvodnila opodstatnenosť podaného návrhu. Ak by si otec uvedomil svoju situáciu, začal sa liečiť, mohol by byť prínosom pre starostlivosť o maloletého.

Právna zástupkyňa otca v záverečnej reči poukázala na závery znaleckých posudkov E.. T., kde bol konštatovaný silný citový vzťah otca s maloletým. Dieťa otca neodmieta, za prítomnosti otca nikdy nebolo v ohrození života. Otec maloletého žije spoločenským životom, aktívne si hľadá zamestnanie, stará sa o svojho ťažko chorého otca a o maloleté deti svojich známych. Tvrdila, že ak by rodina otca spozorovala u neho psychické zmeny, ak by bol nebezpečný pre svoje okolie, riešili by takú situáciu návrhom na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, čo sa nestalo. Poukázala na to, že otec nikdy nebol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto právnemu záveru: Podľa ust. § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 26 Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine súd styk maloletého dieťaťa s otcom zakázal. Jedným zo základných práv rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti je právo stretávať sa s dieťaťom. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Len v prípade, ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho zakáže. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie sa s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,

ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvolávajú potrebu obmedziť prirodzený kontakt s rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zo zhodných výpovedí oboch rodičov jednoznačne vyplýva, že styk otca s maloletým Q. sa realizoval aj v dobe od ukončenia spolužitia rodičov, t.j. od roku XXXX až do roku XXXX. Nie je sporným, že otcovi bolo už v roku XXXX diagnostikované psychické ochorenie, o ktorom sa matka maloletého dozvedela v roku XXXX, kedy spozorovala zmenu v správaní sa otca (počul nezmysly z rádia, domnieval sa že dom je odpočúvaný). Bola to práve matka maloletého, ktorá spolu s otcom dieťaťa, aj napriek jeho nesúhlasu, vyhľadala odbornú pomoc a dokázala ho primäť k tomu, že navštevoval lekára a pravidelne užíval lieky. Aj po ukončení spolužitia rodičov práve z podnetu matky otec navštívil psychiatrickú ambulanciu (XXXX, XXXX); obával sa, že mu matka neumožní stretnutie s dieťaťom. Pokiaľ matka v roku XXXX spozorovala zmenu v správaní sa otca pri styku s dieťaťom, pričom sám otec potvrdil, že prestal brať lieky, lebo sa cíti dobre, niet dôvodu spochybňovať jej úsudok, ktorý je navyše potvrdený predloženými lekárskymi správami i znaleckými posudkami, že správanie otca sa následkom neliečenia zhoršil. Je nesporné, že matka v záujme dieťaťa opätovne v roku XXXX vyhľadala spolu s otcom odbornú pomoc, kedy navštívili E.. I., ktorá konštatovala zlý zdravotný stav menovaného, nutnosť jeho liečby, ktorú otec odmieta. Súd poukazuje na to, že nie je v reálnych možnostiach matky donútiť otca, aby sa podrobil potrebnej liečbe a pravidelne užíval lieky. V týchto súvislostiach preto súd hodnotil aj výnimočnosť návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým. Samotné subjektívne pocity otca, že sa cíti dobre, nepotrebuje lekára, ani žiadne lieky, že toho času sa cíti lepšie ako pred troma rokmi, kedy užíval medikamentóznu liečbu nič nemenia na záveroch znaleckého posudku E.. E., ktorá u otca zistila schizoafektívnu poruchu v štádiu neliečenia. Samotná znalkyňa konštatovala, že ide o ochorenie závažné, pričom posudzovaný nemá pocit chorobnosti, nie je kritický k svojmu stavu a nemá potrebu sa liečiť. V tejto súvislosti samotné vyjadrenie otca, ktorý svojimi subjektívnymi pocitmi (bez akéhokoľvek odborného stanoviska, vyšetrenia lekára) namietal nesprávnosť záverov znaleckého posudku (nazval ich klamstvom), len potvrdzujú správnosť zistení, ku ktorým znalkyňa dospela. Súd pri rozhodovaní o zákaze styku mal na zreteli v prvom rade záujem dieťaťa. Otec pre dieťa v súčasnosti, kedy odmieta liečbu, predstavuje potencionálne nebezpečenstvo a riziko negatívneho formovania osobnosti dieťaťa. Pokiaľ ide o negatívny vplyv otca na maloleté dieťa, tu súd poukazuje na závery znaleckého posudku E.. T., ktorý uvádza, že v osobnostnej štruktúre otca boli zistené anomálie, ktoré by mohli byť pri realizácii styku s maloletým v rozpore so záujmami dieťaťa, resp. môžu mať negatívny vplyv na jeho psychický vývin. Jeho správanie voči okoliu, teda aj voči synovi je ťažko predvídateľne a môže byť pre dieťa potencionálne nebezpečné, a to aj napriek tomu, že otec má k dieťaťu vypestovaný pozitívny vzťah a má ho rád. K rovnakému záveru dospela aj súdna znalkyňa E.. E., ktorá konštatovala, že v súčasnosti sa otec, ktorý je duševne chorý, nelieči. Z psychiatrického hľadiska môže byť pre dieťa nebezpečný. Aj keď má otec k synovi vypestovaný pozitívny vzťah, nie je možné predvídať jeho správanie v prípade záťaže. Ak sa otec nebude liečiť, môže to mať negatívny dopad na zdravotný (psychický) stav dieťaťa. Neobstojí vyjadrenie otca, ktorým prejavil svoj nesúhlas s tou časťou posudku, kde znalkyňa dospela k záveru, že poruchy vnímania a myslenia, afektívna zložka u otca, môžu ovplyvniť duševný vývoj dieťaťa, čo otec odôvodňoval tým, že v súčasnosti opatruje deti svojich známych. Aj v prípade, že by otec skutočne deti svojich známych opatroval, nevylučuje to, že by jeho zdravotný stav nemohol ovplyvniť duševný vývoj maloletého v negatívnom zmysle. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sám otec vo svojej výpovedi uviedol, že o jeho zdravotných problémoch okolie nie je informované, v záujme dieťaťa to tají. Výpoveďou svedkyne Zuzany P., o ktorej deti sa má otec starať, bolo preukázané, že otec maloletého síce je na dvore, kde sa nachádzajú deti svedkyne, prevažne sa venuje inej činnosti

- koseniu, čisteniu bazéna, oprave techniky. Svedkyňa potvrdila, že odporca sa hráva s jej deťmi (za prítomnosti iných osôb), robil im Mikuláša, postrážil ich v čase nevoľnosti starej matky, staršia dcéra s ním bola v obchode na nákup, ide však o výnimočné situácie, ku ktorým odchádza ojedinele (nevoľnosť, nákup). Už samotná skutočnosť, že svedkyňa svoj postoj k otcovi dieťaťa jednoznačne vyjadrila, keď pred súdom uviedla, že otcovi fandí, že bojuje o svoje dieťa, stavia výpoveď svedkyne do pozície, keď ju nemožno vyhodnotiť ako nestrannú. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa ale aj ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita, čo je dobre preukázateľná lekárskym vyšetrením a

obhliadkou tela. Preukázateľnosť ohrozenia psychického zdravia dieťaťa sa oproti ohrozeniu fyzického zdravia sťažuje. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov E.. E. a E.. T., však súd dospel k záveru, že neliečená duševná porucha otca, jeho pretrvávajúci odmietavý postoj k odbornej pomoci a k užívaniu liekov, nekritičnosť voči svojmu zdravotnému stavu, sú v súčasnosti dôvodom, pre ktorý je otec pre dieťa nebezpečný a predstavuje riziko negatívneho formovania osobnosti dieťaťa. I. v osobnostnej štruktúre otca, ktoré konštatoval znalec E.. T., sú pri realizácii styku s maloletým v rozpore so záujmami dieťaťa, môžu mať negatívny vplyv na psychický vývin maloletého. Správanie otca voči okoliu, aj voči synovi je ťažko predvídateľne a pre dieťa predstavuje potencionálne nebezpečenstvo, aj napriek pozitívnemu vzťahu otca k dieťaťu. Poruchy vnímania a myslenia, ako aj afektívny zložka u otca, môžu ovplyvňovať duševný vývoj dieťaťa. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré súd hodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, poukazujúc na závery znaleckých posudkov, súd dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletého dieťaťa jeho styk s otcom zakázať a z dôvodu preukázanej zmeny pomerov na strane otca (neliečené duševné ochorenie), zmeniť i rozsudok Z. súdu Q. č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Súdny znalec E.. T. v závere svojho posudku odporučil v prípade remisie ochorenia upraviť styk otca s dieťaťom v X etapách. Z toho dôvodu navrhol súdu uložiť otcovi dieťaťa povinnosť podrobiť sa psychiatrickej liečbe a dlhodobému dohľadu psychiatra. Súd v tejto súvislosti uvádza, že súčasná platná právna úprava neumožňuje súdu pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností uložiť otcovi povinnosť podrobiť sa psychiatrickej liečbe, ani dlhodobému dohľadu psychiatra. Je len na otcovi, aby si pod váhou argumentácie oboch znalcov uvedomil závažnosť svojho ochorenia a podrobil sa liečeniu. V závere súd uvádza, že do budúcna nie je vylúčené, aby po stabilizácii zdravotného stavu otca, za účelom vývinových potrieb maloletého dieťa, bol upravený styk otca s maloletým tak, aby umožnil otcovi podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa aj osobnými stretnutiami. Bude však nevyhnutné, aby sa otec podrobil pravidelnej liečbe a tak navodil stav, ktorý by viedol k zmene rozhodnutia v tejto časti rodičovských práv. Podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Právna zástupkyňa matky si uplatnila náhradu trov konania. Súd o trovách konania v zmysle citovaného ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. Matka, ktorej bol v konaní priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím B. právnej pomoci, kancelária P. zo dňa X.X.XXXX sp. zn. XXXX/XXXX, bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená. J. preto otcovi, ktorý v konaní úspech nemal, uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 504,56 L., ktorá suma predstavuje rozdiel medzi odmenou vyplatenou znalcovi, E.. E. - znalečné XXX,XX Eur, ktorá bola v sume XXX,- Eur vyplatená zo zálohy na znalecké dokazovanie zloženou otcom a sumou XXX,XX Eur vyplatenou z rozpočtových prostriedkov štátu (Uznesenie Okresného súdu Q. č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX) a odmenou vyplatenou znalcovi E.. T. - znalečné XXX,XX L. vyplatenou z rozpočtových prostriedkov štátu (Uznesenie Okresného súdu Trebišov č.k. -85 zo dňa 14.7.2014), t.j. 139,36 L. + 365,20 Eur =504,56 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1). Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.