Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/208/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľa: I. G., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Y. XX, právne zastúpený Mgr. Aleš Zoller, advokát so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Považská 4, proti odporcovi. C. J., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Y. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 03.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu vypratať miestnosť kuchyňu v rodinnom dome súpisné číslo XX postavenom na parcele č. XXX, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. Y. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu súpisné číslo XX. Odporca bol druhom navrhovateľovej nebohej sestry I. G., ktorá zomrela v decembri 2012, s ktorou má syna N. J.. V predmetnej nehnuteľnosti žije viac ako 20 rokov. Odporca podľa listu vlastníctva nie je vlastníkom, ani podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Odporca nebola ani s navrhovateľovou nebohou sestrou I. G. zosobášený, ani po jej smrti neuzatvoril s navrhovateľom ani s iným spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žiadnu nájomnú zmluvu, preto podľa navrhovateľa užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho titulu. Predmetná nehnuteľnosť pozostáva z troch miestností

- izby, kuchyne a komory. Odporca užíva kuchyňu, jeho syn N. J. izbu, pričom navrhovateľ užíva iba komoru. Odporca spolu so synom N. J. mesačne prispievajú navrhovateľovi na elektrinu. Navrhovateľ viackrát ústne vyzval odporcu na vypratanie a sprístupnenie kuchyne. Tento však odmietol miestnosť vypratať s odôvodnením, že má právny nárok miestnosť i nehnuteľnosť užívať. Syn odporcu užíva nehnuteľnosť rovnako bez preukázateľného právneho titulu, avšak keď ide o synovca navrhovateľa po jeho nebohej sestre a svedčí mu časť podielu k predmetnej nehnuteľnosti po nebohej sestre navrhovateľa. Dedičské konania podľa navrhovateľa neprebehlo. Navrhovateľ má preto záujem na vyprataní iba časti nehnuteľnosti - kuchyne, ktorú neoprávnene užíva odporca a ktorý navrhovateľovi výslovne bezdôvodne bráni v jeho užívaní. Navrhovateľ viackrát pri riešení uvedenej situácia požiadal o pomoc aj obec Y., avšak obec bola nečinná. Navrhovateľovi v tomto spore svedčí jednoznačne jeho spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti a keďže aktuálny stav spôsobuje medzi účastníkmi nezhody a hádky, a preto navrhovateľ trvá na podanom návrhu.

Odporca s návrhom na vypratanie nehnuteľnosti nesúhlasil, pretože od roku 1981 dom užíva a je prihlásený k trvalému pobytu v predmetnej nehnuteľnosti. Právny vzťah k parcele č. XXX o výmere 691 m2, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na LV a LV k danej nehnuteľnosti nie je založený. Predmetnú nehnuteľnosť začal odporca užívať spolu so svojím synom N. J., svojou družkou a matkou

N. I. G. (sestrou navrhovateľa), ktorá nehnuteľnosť nadobudla na základe dedenia po svojom otcovi. Ostatné podiely k nehnuteľnosti zdedili súrodenci I. G.Č.. Rodinný dom od doby, kedy ho zdedila I. G. so svojimi súrodencami do roku 1981 nikto neobýval, pretože nebol v stave spôsobilom na riadne užívanie a bývanie. Strecha bola vo veľmi zlom stave, hrozilo jej spadnutie a následne narušenie statiky domu. Nebola zavedená elektrina, voda, bolo treba zrekonštruovať omietky a podlahu. Na základe písomného súhlasu súrodencov I. G. spolu so svojou rodinou (druhom-odporcom a synom) zrekonštruovala predmetný dom a v roku 1981 sa do domu nasťahovali. Do roku 2014 odporca spolu so svojim synom neustále investovali do domu a zrekonštruovali dom na riadne užívanie. Je pravdou, že odporca ako aj jeho syn užívali dom do 01.10.2014 bez právneho titulu, nakoľko dedičské konanie po zomrelej matke I. G., ktorá zomrela v roku 2012 bolo ukončené až v roku 2014. Na základe dedenia sa syn odporcu stal podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej sa podielovými spoluvlastníkmi stali ďalšie dve deti odporcu C. D. a S. J., ktorí po zápise v katastri nehnuteľnosti prevedú svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu darovacou zmluvou. Odporca v dome býva so súhlasom svojho syna. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu odporca podá na príslušný súd návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odo dňa nadobudnutia dedičského podielu až do roku 2012, kedy zomrela odporcova družka a spoluvlastníčka nehnuteľnosti, sa žiadny zo spoluvlastníkov nedomáhal svojho podielu, a to spôsobom užívania nehnuteľnosti alebo vypratania. Až keď odporcova družka v roku 2012 zomrela, po kompletnom zrekonštruovaní domu sa spoluvlastníci začali domáhať svojich práv. Od januára 2014 navrhovateľ začal užívať časť zrekonštruovaného domu - komoru, ktorá je spôsobilá na bývanie ako izba, a to bez súhlasu odporcu a bez súhlasu odporcovho syna N.. Navrhovateľ na rekonštrukciu nehnuteľnosti a komory od roku 1981 až do dnešného dňa neprispel. Navrhovateľ v roku 2014 si svojvoľne prepísal odber elektriny na seba, aj keď do roku 2014 nebýval. Navrhovateľ využil tú skutočnosť, že odporca ani jeho syn neboli evidovaní na LV. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca žiada, aby návrh navrhovateľa o vypratanie odporcu z komory predmetnej nehnuteľnosti.

Vo veci súd rozhodol za účasti oboch účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov W. T., N. J., Š. G., O. Y., G. G., X. D., oboznámením písomných vyjadrení navrhovateľa odporcu, výpisu z LV č. XXX, čestného prehlásenia starostu obce Y., darovacej zmluvy, prehlásenia zo dňa 11.09.1986 a prihlasovacieho lístka na trvalý pobyt, týkajúci sa odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. Y. vyplýva, že navrhovateľ je vedený ako podielový spoluvlastník k domu súpisné číslo XX postavený na parcele XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/26. Ďalej ako spoluvlastníci sú vedení S. D., C. Q., Š. G., I. G. (dedičia C. D.Á., S. J. a N. J., každý vo veľkosti 1/78), S. G., každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/26, Ľ. G. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/26, I. G. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/13, M. Y. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/13 a I. J. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/13.

Z čestného prehlásenia starostu obce Y. C.. I. T. (v rokoch 1981 - 2010) vyplynulo, že v roku 1981 bol zo strany susedov rodinného domu, ktorý bol v tom čase neobývaný, podaný podnet na bývalé ONV, odbor výstavby na vydanie búracieho povolenia na túto stavbu. Predmetný dom mal v tom čase strechu vo veľmi zlom stave a hrozilo jej spadnutie a následné narušenie statiky stavby. Po prešetrení pracovníkmi nebolo doporučené stavbu zbúrať, pretože sa podľa ich názoru mohla zachovať. V nasledujúcom období sa k predmetnému domu prihlásila neb. I. G. so svojim druhom C. J. s tým, že dom opravia a chcú sa doň nasťahovať. I. G.W. priniesla na obecný úrad písomný súhlas svojich súrodencov, že sa do domu môže nasťahovať a obecný úrad ich môže prihlásiť na trvalý pobyt. C. J. so svojim synom vykonali na vlastné náklady celkovú opravu strechy, taktiež na vlastné náklady opravili omietky, podlahy, k domu zaviedli vodovodnú prípojku a tiež elektrinu s príslušnými rozvodmi po dome. Po niekoľkých rokoch tak isto vyrovnali pozemok okolo domu. Uvedené skutočnosti si ako bývalý starosta pamätá, aj keď presné dátumy a roky už nevie s istotou uviesť.

Z prehlásenia zo dňa 11.09.1986 vyplýva, že spoludedičia vyjadrili vôľu neuplatňovať si nároky na dedičský podiel z nehnuteľnosti po rodičoch Š. a S. G., ktorí vlastnili rodinný dom, pričom dom prevezmú súrodenci I. a I. G., ktorí za rodinný dom zaplatili S. G. čiastku 4.600,- Kčs a do opráv domu investovali z vlastných prostriedkov. Podpísaní sú C. Q., S. D., C. G., E. Y., Š. G., S. G., E. G., K. G., W. J., Ľ. G., S. G..

Z prihlasovacieho lístka na trvalý pobyt vyplýva, že odporca C. J. je prihlásený k trvalému pobytu v predmetnej nehnuteľnosti od 21.04.1987. Navrhovateľ I. G. je prihlásený k trvalému pobytu v predmetnej nehnuteľnosti od 24.07.2013.

Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darcami N. J. a C. D. a obdarovaným C. J. vyplýva, že darcovia darujú každý svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu odporcovi.

Z výpovede svedka W. T. vyplynulo, že v roku 1987 pracoval v JRD Y. v zámočníckej prevádzke. Má vedomosť o tom, že v roku 1987 sa predával rodinný dom, ktorý je predmetom sporu. V čase predaja bola z rodinného domu ruina. K cene predávanej nehnuteľnosti sa nevedel vyjadriť. V tom čase bol aktívnym poľovníkom a do revíru chodieval okolo tohto domu. Videl odporcu, ako pracuje na oprave domu a že mu pri oprave pomáha aj jeho syn. Potom asi na 20 rokov z obce odišiel, takže k tomuto obdobiu sa vyjadriť nevie. Môže uviesť len toľko, že s odporcom sa sporadicky stretol v obci v obchode, takže mal vedomosť, že odporca sa v obci nachádza. V súčasnosti je druhé volebné obdobie starostom a medzi navrhovateľom a odporcom vznikol spor asi rok dozadu. K osobe Š. G. uviedol, že ho nepozná a nevedel presne uviesť, ktoré osoby pracovali na stavbe, pretože dolinou len prechádzal, a keď ho niekto pozdravil, tak odzdravil. Odporcu a jeho syna vídaval na stavbe najčastejšie. Odporca býval so svojou partnerkou v predmetnom dome a keď sa v tom čase prihlásil k trvalému pobytu, bolo mu priznané aj občianstvo v obci. V tom čase sa k tomu nevyžadovalo žiadne vyhlásenie, ani stanovisko vlastníka nehnuteľnosti, ako je to v súčasnosti.

Z výpovede svedka N. J. vyplynulo, že navrhovateľ je jeho strýko a odporca je jeho otcom. Potvrdil, že v dome býval asi 5 rokov. Uviedol, že v dome jeho mama s otcom začali bývať asi v osemdesiatych rokoch. Keď dom preberali, bol v takom stave, že tam boli holé múry a strecha, dom bol celkovo v dezolátnom stave, teda bol neobývateľný a užíval sa v tom čase iba pozemok. Do domu sa investovalo a opravoval sa do podoby, v akej sa nachádza v súčasnosti. Nebola tam zavedená voda, on sám svojej mame pomáhal so zavedením vody do domu. Jeho rodičia dom obývajú od osemdesiatych rokov, býval tam nepravidelne aj strýko, niekedy rok, niekedy dva, a keď sa pohádali, z domu odišiel a potom sa znovu vrátil. Poukázal na prehlásenie zo dňa 11.09.1986, z ktorého vyplýva, že jeho mama je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pričom v súčasnosti sa riešia vlastnícke vzťahy k tejto predmetnej nehnuteľnosti.

Z výpovede svedka Š. G. vyplynulo, že nehnuteľnosť sa opravovala tak, že si pomáhali vzájomne v rámci rodiny. K opravám došlo v roku 1986, a to v takom rozsahu, že sa opravilo vnútro stavby tak, aby sa tam dalo bývať. Potom prišiel odporca a začali pracovať na oprave strechy. Potom už ďalej na stavbe nebol, potvrdil, že odporca v nehnuteľnosti býval a v určitom čase tam býval aj navrhovateľ, ale nevedel uviesť presne kedy. Navrhovateľ tiež pri niečom pomáhal, asi pri oprave vody, ale to presne uviesť nevedel. Na stavbe pracovali ešte jeho strýkovia E. G. a K. G. a aj jeho otec, ktorý však už zomrel. Potvrdil, že do domu sa I. G. prisťahovala asi v roku 1987. Otec svedka Š. G. je tiež podielovým spoluvlastníkom, avšak sa nevedel presne vyjadriť k výsledku dedičského konania po svojom otcovi. Potvrdil, že jeho otec dal ústny súhlas navrhovateľovi a jeho súhlas, aby nehnuteľnosť užívali a vykonávali opravy. Keďže odporca bol partnerom sestry jeho otca, tak tento súhlas sa vzťahoval aj na neho. Súhlas dali aj ostatní spoluvlastníci, no súhlas bol daný len ústne. Od tej doby neboli žiadne problémy v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti až do súčasnosti. Potvrdil, že jeho otec podpísal prehlásenie, v zmysle ktorého sa dohodli súrodenci na užívaní rodinného domu.

Z výpovede svedkyne O. Y. vyplynulo, že je tiež podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že v dome bývajú osoby, ktoré by v nej bývať nemali. Tiež by si mohla nárokovať to, aby v dome bývala, pretože jej sestry z otcovej strany jej udelili súhlas. Uviedla, že nikdy nikomu z tých, ktorí v dome bývajú nedávala súhlas, aby tam bývali, pretože jej to bolo jedno a nijakým spôsobom to neriešila. Podľa nej po správnosti by nehnuteľnosť mala patriť jej strýkovi, teda navrhovateľovi, keďže má väčšinový podiel. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto a akou mierou sa pričinil o rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti. Potvrdila, že na origináli potvrdenia zo dňa 11.09.1986 je podpis jej otca S. G.. Nemala však vedomosť o existencii danej listiny.

Z výpovede svedka G. G. vyplynulo, že navrhovateľ je jeho strýkom a v podstate aj odporca, pretože družka odporcu bola jeho teta. Potvrdil, že odporca býval v dome aj spolu so synmi a k problémom začalo dochádzať, keď sa navrhovateľ chcel do domu nasťahovať. Nevedel sa vyjadriť k dôvodu, prečo nastali nezhody. Navrhovateľa navštevuje a pri návštevách vníma, že vzťahy sú medzi navrhovateľom a odporcom napäté. Nevedel sa vyjadriť k tomu, na základe akého práva má odporca nárok užívať nehnuteľnosť, ale čo počúva od strýka, má väčšie právo užívať nehnuteľnosť on. Potvrdil, že jeho otec

Š. G., ktorý je bratom navrhovateľa, je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Dedičské konanie po jeho otcovi už prebehlo, no netýkalo sa tohto domu. Uviedol, že nikdy neudeľoval súhlas s užívaním nehnuteľnosti. Nikto si od neho súhlas nepýtal a keďže bol mladý, nevedel, že niečo také je potrebné. Záverom uviedol, že v súčasnosti nesúhlasí s užívaním nehnuteľnosti odporcom, a to preto, že navrhovateľ je vo vzťahu k nemu bližšou rodinou. Zo strany navrhovateľa a jeho rodiny, čo vie a aj z počutia, viac sa pomáhalo pri rekonštrukcii predmetného domu, a to zo strany odporcovej rodiny. Odporca si väčšinou pomáhal sám. Potvrdil, že na listine - Prehlásenie zo dňa 11.09.1986 je podpis jeho otca Š. G..

Z výpovede svedka X. D. vyplynulo, že navrhovateľ je jeho strýko a odporca je tiež jeho príbuzný, pretože družka odporcu bola jeho teta. Potvrdil, že jeho nebohá mama darovala časť domu navrhovateľovi, ako aj to, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného domu. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či súhlasí alebo nesúhlasí, aby odporca býval v predmetnom dome. Do vzájomných vzťahov sa nestará, má len vedomosť o tom, že odporca to kedysi kupoval od neb. S. G., O.. G., ktorá nie je s nimi príbuzenskom vzťahu.

Podľa 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany objektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (§ 1, 3 O. s. p.). Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje). Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Pod pojmom splnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť sa rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľností a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ je podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, pričom spoluvlastnícky podiel nadobudol v časti dedením - K. XX/XX/XX -E. XX/XX a v časti na základe darovacej zmluvy E. XXX/XXXX zo dňa 14.05.2013. Odporca nie je vedený ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, avšak spoluvlastníkmi N. J. a C. D. bola prejavená vôľa darovať svoj spoluvlastnícky podiel odporcovi, pričom súhlasia s tým, aby odporca užíval predmetnú nehnuteľnosť, v ktorej býva už od 21.04.1987. V predmetnom dome býval spolu so svojou družkou I. G., no vzhľadom na skutočnosť, že vzťah druha a družky nepožíva takú právnu ochranu ako manželský zväzok, nebol ani účastníkom dedičského konania po I. G.. I. G. nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel dedením. Na základe prehlásenia sa ostatní dedičia vzdali svojich nárokov v jej prospech a v prospech navrhovateľa. Na základe predmetnej listiny neboli vykonané následné úkony v tom smere, aby bola vôľa dedičov premietnutá do zápisu v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno konštatovať, že odporca neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobný návrh na vypratanie časti nehnuteľnosti - kuchyne v celom rozsahu zamietol. Považoval uloženie povinnosti vypratať časť nehnuteľnosti za situácie, kedy sa medzi spoluvlastníkmi rieši otázka vzájomného užívania a nakladania s rodinným domom, kedy niektorí spoluvlastníci ani nenamietajú proti užívaniu nehnuteľnosti odporcom, rešpektujú vôľu právnych predchodcov a mieru akou sa odporca pričinil k rekonštrukcii domu v rozpore s ustanovením s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je upravená zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovaného práva. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam.

Vzhľadom na to, že súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu, mal odporca v konaní plný úspech, a teda mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania, pretože si odporca návrhom neuplatnil náhradu trov konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.