Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_7C-68-2014.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/68/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Š. H., T.. XX.XX.XXXX, T. G.Y. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 135,49 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Michalovce dňa 23.09.2013 domáhala vydania platobného rozkazu, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 135,49 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.07.2010 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku.
Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 25.09.2009 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia 25.09.2009. V podaní doručenom súdu 20.04.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila, že poistná zmluva zanikla dňa 26.07.2010 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného, pričom v konaní si uplatňuje sumu 135,49 €, a to za obdobie od 25.12.2009 do 26.07.2010. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Zároveň uviedla, že žalovaný bol podľa zmluvy povinný platiť štvrťročné poistné v sume 58 €, čo predstavuje sumu 232 € ročne. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením 214 dní.
Tunajší súd dňa 12.05.2014 uznesením č. k. 7C 68/2014-32 konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ale na základe odvolania žalobkyne a zaplatenia súdneho poplatku, uznesením z 15.07.2014 zrušil uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo konanie zastavené.
Súd vykonal úkony spojené s prípravou pojednávania. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 135,49 € s prísl., a teda ide o drobný spor podľa § 200 ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). S poukazom k uvedenému súd dňa 15.06.2015 v súlade s § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 09.06.2015.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania, súd tak učinil, pričom rozhodol na základe oboznámenia sa s obsahom návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu, splnomocnenia pre právneho zástupcu, jeho osvedčenia o registrácii pre DPH, poistnej zmluvy z 25.09.2009, protokolu o poistnom poradenstve výlučných sprostredkovateľov, oznámenia o zániku poistnej zmluvy, inkasného účtu č. 8260019054, výpisu z OR SR žalobcu, podaní žalobcu, ako aj ďalších s vecou súvisiacich listinných dôkazov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V danom prípade niet pochýb, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľský charakter, pretože aj poistnú zmluvu je potrebné vnímať ako zmluvu spotrebiteľskú.
Totiž poistná zmluva bola uzavretá medzi žalobkyňou, ktorá je podnikateľom a ktorej predmetom podnikateľskej činnosti je okrem iného aj poisťovacia činnosť, a žalovaným ako fyzickou osobou, čo vyplýva aj z údajov uvedených na poistnej zmluve č. 8260019054, keď žalovaný ako držiteľ motorového vozidla bol označený ako fyzická osoba.
Súd nespochybňuje vznik právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Pre celkové posúdenie právneho vzťahu je potrebné zohľadniť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ.
Premlčaciu dobu je potrebné v danom prípade s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu posudzovať v zmysle § 101 OZ ako trojročnú premlčaciu dobu, v rámci ktorej mala žalobkyňa možnosť svoje právo uplatniť na súde. Mohla tak učiniť do júla 2013, keďže k 26.07.2010 poistná zmluva zanikla. Žaloba však bola súdu doručená až 23.09.2013, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Aj keď inštitút premlčania má vo všeobecnosti v civilnom práve svoje miesto (pri splnení iných zákonných predpokladov) len v prípade, ak to namietne dlžník (v tomto prípade žalovaný), čo sa síce v priebehu tohto konania nestalo, vzhľadom na to, že ide o uplatňovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je s účinnosťou od 01.05.2014, v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný na premlčanie prihliadať z úradnej povinnosti. Súd konštatuje, že z § 29b zákona o ochrane spotrebiteľa upravujúceho prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.05.2014 nevyplývajú žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by riešili otázku aplikácie § 5b aj na konania, ktoré sa pred kompetentnými orgánmi verejnej moci začali pred 01.05.2014. Z uvedeného vyplýva, že toto zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať na každé prebiehajúce konanie tohto druhu, ktoré sa začalo hoc aj pred 01.05.2014 a ktorého predmetom je spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol aj pred účinnosťou § 5b citovaného zákona. Povinnosť, ktorá pre súd v prípade rozhodovania o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv vyplýva z § 5b citovaného zákona, slúži podľa názoru súdu na ochranu slabšieho účastníka konania, ktorým je spotrebiteľ (žalovaný). Ustanovenie § 5b citovaného zákona má procesnú povahu a prikazuje prihliadať na moment premlčania práva aj bez toho, aby sa ho spotrebiteľ dovolal. V danom prípade žalobkyňa podala žalobu po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby. Inštitút premlčania teda v tomto súdnom konaní „akoby spal“ a čakal na moment, kým sa ho oprávnený účastník dovolá. Aj keď sa tak nestalo, nastúpila úloha a zároveň povinnosť súdu poskytnúť účastníkovi konania súdnu ochranu ex officio, ktorá vyplýva z už citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP a skutočnosti, že v celom rozsahu úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru súdu žalovanému ani žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.