Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/219/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. N. nar. X.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov matky G. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. Č..X.. XXX zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom na Mäsiarskej ulici č. 4 v Košiciach a V. Š.Á. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na K. U. Č.. XX v W. I. Z. zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgóm advokátom so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach v konaní o zmenu vo výchove maloletej o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 8.12.2014 č.k. - 79 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť mu maloletú Y. do jeho osobnej starostlivosti až do skončenia konania o zmenu vo výchove maloletej a nariadiť matke odovzdať mu maloletú. Návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia súdu bol jeho styk s maloletou upravený, ale matka maloletej od júna 2014 rozhodnutie o úprave styku nerešpektuje, následkom čoho do 4.8.2014 nevidel maloletú deväť krát. Konštatoval, že o pomoc požiadal aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež podal na matku trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Zdôraznil, že podal aj návrh na výkon rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletou. Vyjadril názor, že nakoľko vo veci samej doposiaľ rozhodnuté nebolo, rovnako ako o jeho návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia podľa jeho návrhu. Súd prvého stupňa z návrhu tiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo 14.8.2013 sp. zn. bol naposledy upravený styk otca s maloletou na základe dohody rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., každú druhú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 10:00 hod. do 18:00 hod., počas Vianoc 26.12 od 10:00 hod. do 18:00 hod., 6.12. od 16:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že si dieťa prevezme pred bydliskom matky v určený čas, kde ho aj matke v určený čas odovzdá. Zo správy kolízneho opatrovníka z 30.11.2014 zistil, že na konajúcom súde je evidovaný aj návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia rozsudku o úprave styku otca s maloletou pod č. , pretože styk otca s maloletou sa od 18.5.2014 riadne nerealizuje, maloletá v dôsledku psychických problémov bola vyšetrená psychiatričkou a bola u nej diagnostikovaná úzkostná porucha a reakcia na stres. Súd prvého stupňa na základe uvedeného rozhodol podľa §-u 102 ods. 1 a §-u 76 ods. 1 písm. b/ a rozhodnutie odôvodnil tak, že otec neosvedčil bezprostredné ohrozenie života a zdravia maloletej alebo iný závažný dôvod, pre ktorý by bolo namieste rozhodnúť predbežným opatrením pred rozhodnutím vo veci samej. Zdôraznil, že konanie o nariadení výkonu rozhodnutia na návrh otca doposiaľ nebolo skončené.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec maloletej podľa §-u 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/, v ktorom zdôraznil, že už v začatom konaní oznámil súdu svoju pochybnosť, že sa maloletá nachádza v mieste jej obvyklého pobytu. O pomoc pri zisťovaní

aktuálneho pobytu maloletej požiadal aj kolízneho opatrovníka a napriek tomu, že podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia úradného rozhodnutia matkou a tiež návrh na výkon rozhodnutia právoplatne upraveného jeho styku s maloletou, v žiadnom z týchto konaní sa aktuálny pobyt maloletej na území SR nezisťoval. Vytkol súdu a tiež kolíznemu opatrovníkovi, že napriek tomu, že nemajú vedomosť o skutočnej prítomnosti, resp. neprítomnosti maloletej na území SR a zmyslom ním navrhovaného predbežného opatrenia bolo získať maloletú predbežne do svojej osobnej starostlivosti, čoho predpokladom je jej prítomnosť na území SR, aktuálny pobyt maloletej nezisťovali. Na základe vlastného šetrenia v Materskej škôlke v W. I. Z., pri náhodných stretnutiach starej matky maloletej, si potvrdil podozrenie, že maloletá sa v súčasnosti nenachádza na území SR. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní jeho návrh posudzoval stroho, formálne, majúc zato, že nedošlo k bezprostrednému ohrozeniu dieťaťa. Zdôraznil, že je iného názoru, nakoľko maloletá Y. je bezprostredne ohrozená, čoho výsledkom je aj skutočnosť, že vývojom zaostáva za svojimi rovesníkmi tak, ako to vyplýva zo správy centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Bránením mu v styku s maloletou dochádza k spôsobovaniu mu citovej ujmy a tiež dieťaťu. Pokiaľ došlo k zmene obvyklého pobytu maloletej Y., stalo sa tak bez jeho súhlasu, resp. bez súhlasu súdu a zmenou obvyklého pobytu maloletej došlo k ďalšiemu zhoršeniu už existujúceho stavu, v dôsledku čoho príprava dieťaťa sa nedeje ani čiastočne v slovenskom prostredí, napriek tomu, že dieťa bolo zapísané do školy s vyučujúcim jazykom slovenským. Stav neumožnenia mu styku s maloletou mu bráni v pôsobení na maloletú a napriek tomu, že o ňu dlhodobo prejavuje záujem, konajúci súd nevidí v strate vzájomnej citovej väzby bezprostredné ohrozenie. Pretože matka nerešpektuje právoplatné rozhodnutie o úprave styku, ani návrh na výkon rozhodnutia už upraveného styku, podľa jeho názoru je návrh na vydanie predbežného opatrenia jediným procesným prostriedkom, prostredníctvom ktorého môže dosiahnuť zmenu existujúceho stavu. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že otcovi maloletej oznámila diagnostikovanú chorobu maloletej a napriek tomu požiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie súčinnosti, podal na ňu trestné oznámenie za marenie výkonu úradného rozhodnutia a tiež návrh na výkon rozhodnutia a požiadal aj o striedavú starostlivosť. Od narodenia maloletej je neustále iniciátorom súdnych konaní, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že podal dokonca aj návrh na určenie otcovstva. Poukázala na znalecký posudok PhDr. Ľ. H. č. 5/2011, z ktorého vyplynulo, že vzájomný vzťah matky a otca maloletej je napätý, nedokážu spolu komunikovať, nevedia racionálne pristúpiť k riešeniu úpravy styku maloletej s otcom, vzájomne sa obviňujú, robia si prieky, reagujú maximálne nevhodne. Maloletá Y. sa znalkyni javila ako nesamostatná, vyžadovala si prítomnosť matky, ale bola stotožnená so situáciou v rodine, kde v súčasnosti býva. Znalkyňa skonštatovala, že intenzívne prežívanie situácií spojené s návštevami jej otca, na ktoré nie je primerane pripravená, sú pre ňu stresujúce. Obvinila obidvoch rodičov zo spôsobovania stresu, s rizikom dopadu na emotívne prežívanie a psychický vývin maloletej. Potvrdila, že otec počas realizácie styku s maloletou pristupoval k tejto nedočkavo, dieťa má preto k nemu negatívny vzťah, a pretože má určité povahové preddispozície, je ustráchaná a citovo naviazaná na matku, ktorej sa kŕčovito drží, je v útlom veku, otca sa bojí z dôvodu, že zažíva, keď sú rodičia spolu, nepríjemnú situáciu. Znalkyňa zdôraznila, že dieťa reagovalo plačom a dožadovaním sa matky aj pri znaleckom úkone matka vo vyjadrení tiež uviedla, že styk otca s maloletou bol upravený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. z 10.2.2012 každú párnu nedeľu od 13:00 hod. do 15:00 hod.. Začiatkom roka si ona našla zamestnanie v Spolkovej republike Nemecko, kde pracovala v turnusoch a otec sa pod sp. zn. , evidovanou tiež na konajúcom súde, domáhal rozšírenia styku a obratom novým návrhom na začatie konania podaným 18.11.2013 žiadal o zmenu rozhodnutia o úprave jeho styku z dôvodu, že sa jeho styk v deň 8.9.2013 a ani náhradné stretnutie 15.9.2013 nerealizovalo s odôvodnením, že matka pracuje v zahraničí, stará matka je chorá a liečená a nie je spôsobilá o dieťa sa postarať. Navrhol zveriť dieťa do svojej starostlivosti, v čase keď matka nebude prítomná na území SR. Konštatovala, že jej snaha zabezpečiť maloletej vyšší štandard, v dôsledku čoho odišla pracovať do zahraničia, sa nestretla s pochopením otca, ktorý jej mal pomáhať a podporovať ju. Ani ona nemala počas turnusov výkonu práce v Nemecku iný kontakt s maloletou, ako telefonický. Otec maloletej zneužil túto situáciu a návrhom na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti spochybnil spôsobilosť starej matky starať sa o maloletú. Vyjadrila názor, že po zosumarizovaní súdnych konaní je toho názoru, že práve neustále spory o právo na výchovu dieťaťa majú na maloletú negatívny vplyv, pretože nie je možné, aby maloletá či už priamo alebo nepriamo nebola vťahovaná do sporov, aby si nevšimla, že pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny chodia na podnet otca preverovať starostlivosť o ňu.

Otec síce prezentuje záujem o výchovu maloletej, o jej zdravý budúci vývin, ale v reálnom živote si neuvedomuje, že jeho snaha má zničujúce následky na psychiku maloletej, a že v posudzovaní toho, čo je v najlepšom záujme maloletej, nie je prioritou jeho právo na ňu, ale práve to, čo je pre ňu najlepšie a najvhodnejšie, primerane jej veku, zdravotnému stavu, potrebám, fyzickej vyspelosti, duševnému stavu a miere jej psychickej zrelosti. Vyhovenie návrhu otca, ktorým by sa maloletá úplne vytrhla z doterajšieho výchovného prostredia, v ktorom ona za pomoci starých rodičov zabezpečovala všestranne starostlivosť o maloletú, v ktorom mala maloletá zaužívané denné rituály, svoje hračky, vytvorené vzťahové väzby k blízkym osobám, rozhodne nie je v jej záujme a priorizovalo by práva otca. Zdôraznila, že maloletá sa s otcom necíti dobre, nechce k nemu chodiť napriek jej snahe pripraviť ju na stretnutia s ním. Podľa jej názoru nemožno bagatelizovať psychický stav dieťaťa podporený nálezom pedopsychiatričky nota bene, že nebolo vyšetrené súdnym znalcom. Tiež uviedla, že nedočkavosť, s akou otec pristúpil k úprave podľa svojich predstáv, celkom korešponduje so závermi znaleckého posudku PhDr. Ľ. H., pričom si vôbec neuvedomil, že maloletá Y. je vnímavé dieťa, počuje a pozoruje, čo sa deje okolo nej a vnímané môže prežívať celkom inak, než si jej otec predstavuje. Aj v závere vyjadrenia žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa neboli bezprostredne ohrozené a nebola preukázaná naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov. Odvolací súd dodáva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, pričom posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou. Rodičovské práva sú podľa Zákona o rodine, ale aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa koncipované na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Argumentácia otca v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a tiež v odvolaní môže byť relevantná v konaní o jeho návrhu na zmenu výchovného prostredia, a pretože otec neosvedčil žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nevyhnutnosti ním navrhovaného dočasného opatrenia a tiež preto, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, toto podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a v zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia dodáva, že nezhody a subjektívne názory rodičov na výchovu a najlepší záujem dieťaťa nemôžu byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré nie je prostriedkom na zabezpečenie výkonu a realizáciu súdneho rozhodnutia, ktorým bol už doposiaľ styk otca s maloletou upravený. Odvolací súd tiež konštatuje, že v tomto prípade bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia súčasťou návrhu vo veci samej, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo, preto všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa, sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej a ich opodstatnenosťou sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o veci samej.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.