Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2015 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :

rozhodol:

T. Q.,

nar. XX. XX. XXXX V. B. B., trvale bytom V. XX, B. B., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

u z n á v a sa v i n n ý m

zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona, p r e t o ž e

dňa 19. 10. 2014 v čase okolo 01.15 hodine na ul. Na úbočí, Banská Bystrici - Skubín, po tom, čo V. X. vystúpila z jeho OMV Škoda Favorit, ev. č. I. XXX T., obžalovaný vystúpil za ňou, chytil ju za plecia, na čo mu povedala, aby ju pustil, že bude kričať o pomoc, na čo obžalovaný nereagoval, tak začala kričať o pomoc, na to jej stiahol rifľové šortky s čiernymi legínami a nohavičky po kolená, chytil ju rukou v oblasti chrbta a násilím ju vtlačil do auta na sedadlo spolujazdca, zavrel dvere, prešiel na miesto vodiča a bezpečnostným pásom spolujazdca sa ju snažil pripútať, pričom poškodená ho kopala, opakovane kričala, aby ju pustil, na to ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti nosa a úst, podarilo sa mu ju pripútať o sedadlo tak, že sa nemohla hýbať, následne proti jej vôli, spútanú bezpečnostným pásom ju vozil po rôznych miestach v Banskej Bystrici, dal jej na hlavu červený uterák, aby nevidela kam ju vezie, nakoniec ju zaviezol do bývalého objektu ranča CHIVAS v Hornej Mičinej, Kopa 198, kde ju zaviedol proti jej vôli do jednej miestnosti s troma poschodovými posteľami, ustlal na jednej z nich, ľahol si vedľa nej a držal ju v náručí, pritom jej spôsobil povrchové poranenia, pomliaždenie časti hlavy, pomliaždenie hrdla, pomliaždenie driekovo krížnej oblasti panvy, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní do 6 dní,

t e d a - inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., k trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného T. Q. bola obžaloba okresnej prokurátorky Banská Bystrica sp. zn. č. k. XPv XXX/XX zo dňa 2.3.2015 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 19.10.2014 v čase okolo 01.15 hodine na ul. Na úbočí, Banská Bystrica-Skubín, po tom čo V. X. vystúpila z jeho OMV Škoda Favorit ev. č. I. XXX T., obvinený vystúpil za ňou, chytil ju za plecia, načo mu povedala, aby ju pustil, že bude kričať o pomoc, na čo obvinený nereagoval, tak začala kričať o pomoc, nato jej stiahol rifľové šortky s čiernymi legínami a nohavičkami po kolená, chytil ju rukou v oblasti chrbta a násilím ju vtlačil do auta na sedadlo spolujazdca, zavrel dvere, prešiel na miesto vodiča a bezpečnostným pásom spolujazdca sa ju snažil pripútať, pričom poškodená ho kopala, opakovane kričala, aby ju pustil, na to ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti nosa a úst, podarilo sa mu ju pripútať o sedadlo tak, že sa nemohla hýbať, následne proti jej vôli, spútanú bezpečnostným pásom ju vozil po rôznych miestach v Banskej Bystrici, dal jej na hlavu červený uterák, aby nevidela, kam ju vezie, nakoniec ju zaviezol do bývalého objektu ranča CHIVAS v Hornej Mičinej, Kopa 198, kde ju zaviedol proti jej vôli, do jednej miestnosti s troma poschodovými posteľami, ustlal na jednej z nich, ľahol si vedľa nej a držal ju v náručí, čím jej spôsobil povrchové poranenia, pomliaždenie časti hlavy, pomliaždenie hrdla, pomliaždenie driekovo krížovej oblasti panvy, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní do 6 dní.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní boli zistené nasledujúce skutočnosti.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že to čo sa mu kladie za vinu nie je pravda, skutku sa nedopustil. Poškodenú nenútil nikam ísť nasilu. Počas celého času sa jej nedotkol, čo sa týka zranení stalo sa jej to vtedy, keď išla cikať v prírode, nakoľko bola opitá šmyklo sa jej a spadla na konáre. Po páde jej pomohol vstať a utieral jej tvár vreckovkami a uterákom. Čo sa týka bezpečnostného pásu, tak sa poškodená mohla sama odopnúť, nebol nijako zadrôtovaný, vždy sa mohla odopnúť, nemala ho pritiahnutý násilím. Taktiež jej nedával žiadny uterák na hlavu. Uterákom jej akurát utieral špinu z tváre. Ďalej poukázal, že poškodená išla dobrovoľne vybrať peniaze a po ich vybratí mu ich chcela vrátiť, nakoľko za ňu zaplatil škôlku pre jej syna. Peniaze od nej nezobral. Taktiež poukázal na kamerový záznam z čerpacej stanice Tesco, ktoré podľa neho dokazuje, že poškodenú nijakým spôsobom neobmedzoval. Poškodená s ním, išla dobrovoľne na ranč CHIVAS, kde si ľahli a zaspali, odkiaľ kedykoľvek mohla odísť. Ďalej uviedol, že ju nechcel znásilniť, a nebral ju nikde proti jej vôli. Poukázal, že poškodená v ten večer vypila väčšie množstvo alkoholu a preto si nepamätala čo robila, vymýšľa si a týmto spôsobom sa ho chcela zbaviť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný navrhol vypočuť ako svedka V. H., ktorý mu do väzby napísal list kde uviedol, že sa s poškodenou stretol a poškodená sa vyjadrovala takým spôsobom, že sa ho chcela zbaviť.

Poškodená V. X. uviedla, že s obžalovaným bola v minulosti zasnúbená, avšak sa rozišli nakoľko bol strašne žiarlivý, kontroloval ju, a ak mu nezodvihla telefón, tak už bolo zle. Aj po rozchode ju kontaktoval, odviezol ju do školy a vyznával jej lásku. Dňa 18.10.2014 s ním bola aj v mieste svojho trvalého bydliska kde sa s ním rozprávala a v poobedných hodinách bola s obžalovaným a so svojím synom na prechádzke. Následne večer v ten istý deň, boli v bare na námestí v Banskej Bystrici aj spolu s jej kamarátkou X., kde vypila väčšie množstvo alkoholu, avšak opitá nebola. Okolo 00:30 h. dňa 19.10.2014 odviezli spolu s obžalovaným kamarátku X. do Sásovej a následne chcela ísť domov. Obžalovaný ju nechcel pustiť, držal ju za plecia, nakoľko ju nepustil, tak začala kričať o pomoc. Vtedy jej stiahol legíny s nohavičkami na kolená, asi tak pod zadok. Potom ju zdrapil tak, že ju násilím chytil za chrbát a natlačil ju do auta na predné sedadlo spolujazdca. Zabuchol dvere a nasadol do auta. Potom chytil bezpečnostný pás, ktorý sa snažil zapnúť, bránila sa a kopala ho nohami, pričom bola nohami k nemu a hlavou k dverám. Keďže obžalovaný šoféroval a ona ho kopala, reagoval tak, že ju udieral do ľavej strany hlavy, pritom ju dlaňou zasiahol do tváre a do oka. Stále ho kopala a kričala, pričom sa s autom pohol a počas jazdy jej zdrapil líca a začal jej triasť sánkou, aby bola ticho. Neskôr zastal, aby sa ukľudnila. Poškodená mala z neho strach. Potrebovala ísť na toaletu, preto zastal, odopol bezpečnostný pás a vyšiel s ňou

von. Potom ju opäť pripútal bezpečnostným pásom, pričom sa nemohla pohnúť a dal jej červený froté uterák na hlavu. Položil jej ho na tvár, aby nevedela kam idú. Obžalovaný s vozidlom išiel na Uhlisko, kde býval, pritiahol jej bezpečnostný pás, vzal jej mobil a povedal, že nemá kričať a vymýšľať sprostosti lebo to zle dopadne. Nemohla sa hýbať ani odopnúť bezpečnostný pás, keďže bol tento previazaný drôtmi a čiernou páskou. Obžalovaný vzal z domu paplón, vankúš, sestrine oblečenie pre ňu a nejaké jedlo. Potom išli spolu vybrať peniaze z bankomatu pričom jej kázal vybrať 250,-Eur. Prebehlo to tak, že ju odopol, chytil ju za ruku a celý čas ju na ulici za ruku držal, akoby spolu chodili. Povedala mu, aby si vzal kartu a ju nechal ísť. Následne šli na pumpu pri Tescu, kde natankoval, nakúpil cigarety a pitie. Keď vyšiel z auta, zobral obidva telefóny, jej aj svoj. Keď mala v rukách telefón, hrala sa s ním z toho dôvodu, že si ho prepne na správy a dá vedieť niekomu čo sa deje. Telefón mala pri sebe iba v prítomnosti obžalovaného. Vždy keď odišiel z auta, vzal si obidva telefóny. Vtedy ju nenapadlo, že je tam kamera. Z auta sa nesnažila vystúpiť, nakoľko to nebolo možné, bola silno pripútaná. Poukázala, že ak by s ním išla dobrovoľne, tak by s ním na pumpe vystúpila z auta. Obžalovaný sa ešte raz vrátil domov, že niečo zabudol a ona bola v aute pripútaná, obžalovaný opäť vzal obidva mobily so sebou. Potom prišli k opustenému objektu. Boli tam tri poschodové postele. Obžalovaný zavrel dvere, dal tam aj stoličku, aby sa nedalo otvoriť, resp. aby počul keby sa pokúsila ujsť. Potom si ľahli do postele. Následne od nej požadoval sex, avšak ona povedala, že nie, že mu nedá dobrovoľne. Keď sa zobudila, pričom keď otvorila dvere, zistila, že je už deň. Keď našla dvere s kľúčom vrátila sa do izby po svoje veci, obžalovaný stále spal a išla k najbližšiemu domu. Ďalej uviedla, že pán v susednom dome zavolal sanitku a políciu.

Svedok D.. L. A. uviedol, že dňa 19.10.2014 okolo 09:55 h. prišla k preskleným dverám na terase jeho bytu poškodená s tým, že od neho žiadala pomoc. Povedala, že nevie kde je, že ju tam zavliekol bývalý priateľ a že ju zbil. Všimol si, že bola roztrasená a rozprávala nesúvisle, bola v šoku. Nad oboma očami pod obočím mala červené podliatiny a na ľavej strane sánky mala odtlačok, ako keby prsta, ako obrys po údere. Na ľavej strane tváre mala aj opuchlinu líca. Preto zavolal políciu. Povedala, že ju bývalý priateľ naložil do auta, priviazal o sedačku a spomenula aj, že vyberali peniaze v bankomate. Mal jej dať niečo na hlavu a preto nevedela kde sa nachádzali. Následne prišla rýchla zdravotná služba a policajti.

Svedkyňa X. A. uviedla, že dňa 18.10.2014 bola s poškodenou a obžalovaným v meste oslavovať narodeniny pričom boli v bare Sherwood v Banskej Bystrici. Obžalovaný alkohol nepil, pil kolu a oni dve pili vodku. Po polnoci ju zaviezli domov. Na druhý deň sa dozvedela od poškodenej, že ju obžalovaný dal nasilu do auta, že jej stiahol gate, dal uterák na hlavu a odviezol proti jej vôli. Asi dva týždne po skutku prišiel za poškodenou obžalovaný, pričom ich videla a preto sa jej opýtala, či sú opäť spolu. Poškodená jej vravela, že nie, že sa ho bojí a že sa bojí o svoje zdravie.

Svedok J. Z., príslušník OO PZ Banská Bystrica- východ uviedol, že dňa 19.10.2014 boli vyslaní spolu s F. Ž. stálou službou na Hornú Mičinú, kde sa mala nachádzať dezorientovaná žena. Po príchode na miesto, kde prišli spolu so záchrankou, ich čakala poškodená s tým, že ju obžalovaný dal nasilu do auta ona sa bránila tak, že ho kopala a následne ju zviazal bezpečnostným pásom, aby sa nemohla hýbať. Tiež im uviedla, že obžalovaný sa s ňou presunul na Viestovú ulicu, poškodenú zamkol v aute a išiel domov po veci. Potom jej kázal vybrať peniaze z bankomatu a to 250,-Eur. Keďže bolo na čerpacej stanici Shell veľa ľudí, išli na pumpu do Tesca. Tam obžalovaný nakúpil cigarety a niečo na pitie. Potom šli do Chivas Ranča pričom jej mal dať na hlavu uterák. Poškodená sa bránila a on ju udrel do tváre. Obžalovaný mal kľúče od objektu a prešli spolu do nejakej izby, kde zaspali, keď sa zobudila našla východ a dostala sa von. Následne zavolali druhú hliadku, nakoľko im povedala, že bol v minulosti trestaný a že je veľký chlap. Do objektu vošli dverami, ktorými poškodená vyšla a prehľadávali objekt. Obžalovaného našli a zobudili ho. Bol prekvapený a po poučení spolupracoval. Povedali mu, čo mal spraviť pričom uviedol, že to nie je pravda, a bránil sa, že by jej to nespravil.

Na návrh obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok V. H., ktorý uviedol, že obžalovaného pozná už dlhšiu dobu. S obžalovaným sa naposledy stretol, keď bol u neho na návšteve vo väzbe. Na návšteve bol len tak, nakoľko jeho mama mu povedala, že môže ísť na návštevu. Rozprávali sa čo je vonku nového a čo sa stalo. S poškodenou sa stretol pred troma mesiacmi pri Tescu Expres na Striebornom námestí, vtedy sa jej pýtal, že čo je s T., ona mu povedala, že sa nemá do toho starať a ešte mu povedala, že sa ho potrebovala zbaviť. Obžalovanému nepísal v tejto súvislosti žiadny list, hovoril mu to na návšteve vo väzbe.

Na základe skutočností uvádzaných svedkom V. H., bola na hlavnom pojednávaní vykonaná konfrontácia medzi svedkom V. H. a poškodenou V. X.. Svedok V. H. počas konfrontácie zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Poškodená V. X. uviedla, že sa so svedkom nestretla. Nie je to pravda čo uvádza, svedok je pre ňu cudzí človek. Určite by ho nevyhľadala a ani by sa mu nepozdravila, lebo ho predtým videla z diaľky alebo pár minút. So svedkom sa nerozprávala o predmetnej udalosti.

V prípravnom konaní bola vykonaná aj konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou, pričom obaja zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach.

K duševnému stavu obžalovaného sa vyjadrili znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatrie MUDr. P. V. a MUDr. F. Q., ktorí vo veci vypracovali znalecký posudok. Zo záverov posudku vyplýva, že u obžalovaného znalci nezistili duševnú poruchu v pravom zmysle, čiže psychózu. Jedná sa u neho o abnormálne štrukturovanú osobnosť s rysmi impulzivity a nezdržanlivosti, čo sa pokladá za trvalú poruchu, ktorá existovala v dobe pred vyšetrovanou udalosťou, počas nej a pretrváva aj v súčasnosti. Znalci konštatujú, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti posudzovaného boli v dobe spáchania trestnej činnosti zachované. Osobnostná štruktúra obžalovaného zvyšuje pravdepodobnosť nezdržanlivého a impulzívneho konania, čo sa prejavilo počas páchania trestnej činnosti. U obžalovaného konštatujú symptomatický abúzus (zneužívanie) psychoaktívnych látok, predovšetkým kanabinoidov (marihuany), ktorý však v súčasnosti nemá charakter aktívnej závislosti. Závislosť na psychoaktívnych látkach, pre ktoré bol v minulosti liečený je t.č. v remisii. U obžalovaného nezistili závažné psychické a somatické zmeny spôsobené užívaním drog, alebo iných návykových látok a nezistili ani prejavy agresivity v dôsledku užitia návykových látok. Tiež nezistili degradáciu osobnosti v dôsledku užívania drog, alkoholu, ktorá by znižovala alebo potláčala jeho schopnosť zdržať sa svojho konania. Obžalovaný je plne schopný účasti na trestnom konaní a plne schopný chápať zmysel trestného konania a eventuálne zmysel udeleného trestu. Znalci nepovažujú jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska za nebezpečný a nenavrhujú ochranné opatrenie. Motivácia inkriminovaného činu nie je podmienená duševnou chorobou či poruchou, ale podieľali sa na nej impulzívne a nezdržanlivé rysy osobnostnej štruktúry obžalovaného.

Z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva vypracovaného MUDr. B. Ť. vyplýva, že poškodená utrpela pomliaždenie tváre v oblasti ľavej strany sánky s opuchom a odreninou, pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavej okoloočnicovej krajiny s krvným výronom periokulárne, pomliaždenie krku obojstranne, prejavujúce sa krvnými podliatinami a odreniny v driekovo-krížovej krajine obojstranne. Poranenia mohli vzniknúť tak, ako uvádza poškodená. Pádový mechanizmus je nepravdepodobný. Ide o povrchové poranenia, intenzita pôsobiaceho vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru bola pomerne nízka. Uvedené poškodenie zdravia neobmedzovalo poškodenú v schopnosti myslieť, konať ani pohybovať sa. Doba liečenia poranení vrátane dočasnej pracovnej neschopnosti neprekračuje 6 dní. Nie je predpoklad zanechania trvalých následkov.

Súd sa na hlavnom pojednávaní podľa § 270 ods. 2 Tr. por. oboznámil prehratím obrazového záznamu z čerpacej stanice Tesco Banská Bystrica.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicou o vydaní veci lekárskymi správami k poraneniam poškodenej, fotodokumentáciu ku zraneniu poškodenej, evidenčnou kartou vozidla.

Žalovaného trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, a to závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Podľa § 122 ods. 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Objektom tohto trestného činu ochrana osobnej slobody človeka, pokiaľ ide o jeho voľný pohyb. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Dĺžka doby, počas ktorej sa obmedzuje sloboda, nie je rozhodujúca, môže ísť aj o obmedzovanie počas krátkej doby (napr. uzavretie v miestnosti alebo

v budove, znemožnenie pohybu zviazaním končatín, zvieraním v náručí, bránenie poškodenému vo vystúpení z dopravného prostriedku a pod.). Ide o úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Tr. zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ, a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a že ho spáchal obžalovaný T. Q.. Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej V. X. a nepriamo výpoveďou svedka L. A.. Svedok A. o ktorej vierohodnosti výpovede súd nemá pochybnosti, nakoľko sa jedná o nezaujatého a nestranného svedka, uviedol, že poškodená bola roztrasená a rozprávala nesúvisle, bola v šoku. Nad oboma očami pod obočím mala červené podliatiny a na ľavej strane sánky mala odtlačok, ako keby prsta, ako obrys po údere. Na ľavej strane tváre mala aj opuchlinu líca. K zraneniam poškodenej sa vyjadril znalec MUDr. B. Ť., ktorý uviedol, že poškodená utrpela pomliaždenie tváre v oblasti ľavej strany sánky s opuchom a odreninou, pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavej okoloočnicovej krajiny s krvným výronom periokulárne, pomliaždenie krku obojstranne, prejavujúce sa krvnými podliatinami a odreniny v driekovo-krížovej krajine obojstranne. Poranenia mohli vzniknúť tak, ako uvádza poškodená, nakoľko údery smerovali na ľavú stranu tváre poškodenej, keď vo vozidle sedela na strane spolujazdca a útočník ju udieral z miesta vodiča. Pádový mechanizmus vzniku zranení u poškodenej je podľa znalca nepravdepodobný. Výpoveď svedka L. A. a vyjadrenie znalca MUDr. B. Ť. podporujú verziu skutkového deja podľa poškodenej. Z týchto dôvodov súd neuveril ani tvrdeniam svedka V. H., ktorému poškodená mala uviesť, že týmto spôsobom sa obžalovaného potrebovala zbaviť.

Skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal na svoju obhajobu súd vyhodnotil ako účelové, so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Okolnosť, že poškodená bez prekonania odporu obžalovaného, za situácie keď tento spal, opustila miestnosť ranča CHIVAS v Hornej Mičinej, nemá vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného. Taktiež nie je rozhodujúce, že poškodená počas zastavenia na čerpacej stanici TESCO nedávala najavo, že je tam proti svojej vôli, nesnažila sa vystúpiť z vozidla, ako na to poukazoval obžalovaný po prehratí kamerového záznamu, čo poškodená vysvetlila, že ju nenapadlo, že je tam kamera, z auta sa nesnažila vystúpiť, nakoľko to nebolo možné, bola silno pripútaná. Ako už bolo citované bránením v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje voľný pohyb osoby, hoci len na krátky čas, ak sa toto obmedzenie nedá ľahko prekonať. Pritom nie je rozhodujúca dĺžka, počas ktorej sa obmedzuje osobná sloboda. V danom prípade obžalovaný poškodenú proti jej vôli násilím vtlačil do motorového vozidla, násilím ju v ňom držal po určitý čas, uzamkol ju v ňom, počas svojej neprítomnosti, prevážal ju na neznáme miesto bez jej súhlasu, spôsobil jej poranenia (ktoré boli jednoznačne verifikované lekárskymi správami odborným vyjadrením fotodokumentáciou, ako ja výpoveďou svedka L.T. A.) a zaviedol ju na neznáme miesto, pričom poškodená s týmto nesúhlasila, čo dávala slovne ako aj fyzicky najavo.

V prejednávanom prípade bolo preukázané, že obžalovaný poškodenej V. X. bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, keď ju opakovane udieral, pričom konal vo forme priameho úmyslu. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zákona. V danom prípade na posúdenie veci nemajú vplyv rozhodnutia Najvyššieho súdu ani Ústavného súdu, na ktoré sa v rámci obhajoby odvolával obžalovaný.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že je evidovaný v CPLDZ. Doposiaľ bol jedenkrát postihnutý v priestupkovom konaní. Ako vyplýva z odpisu registra trestov bol dvakrát odsúdený, naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. z 16.07.2007 za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 18.07.2013. Týmto rozsudkom mu bolo uložené aj ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou, ktoré bolo ukončené jeho prepustením dňa 15.10.2013.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy, osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. Podľa § 38 ods. 2 ods. 3, ods. 4. ods. 5 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Za spáchanú trestnú činnosť obžalovanému podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. hrozil trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin (ako už bolo uvedené v minulosti bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. z 16.07.2007 odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona) zvýšila sa dolná hranica trestnej sadzby z troch rokov na päť rokov a šesť mesiacov. Na základe modifikovanej trestnej sadzby potom súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody. Na základe uvedených zásad súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, pričom takto vymeraný trest nemožno podmienečne odložiť. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s stredným stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.