Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-29-2013.pdf
PDF · 112.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: H. J. O. s miestom podnikania XXX XX R., F. X, IČO XX XXX XXX zastúpeného PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO 36 865 281 proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Súd návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 60,83 eura na účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT (BIC)kód: Y., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom , pričom škodu vyčíslil na sumu 134.595,80 eura spolu s úrokom z omeškania a so zmluvnou pokutou a návrh odôvodnil tým, že v konaní sp.zn.49Cb/139/97 na Krajskom súde v Banskej Bystrici ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn.8Cb/36/2002 došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keďže v primeranej lehote nebolo vydané predbežné opatrenie a taktiež nezákonné rozhodnutie v konaní sp.zn.8Cb/36/2002 zo dňa 3.10.2003 bolo následne zrušené Najvyšším súdom SR a to rozsudkom sp.zn.5MObdo/5/2005 zo dňa 15.12.2006. Okrem toho namietal nesprávny úradný postup v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.41Cob/52/2009 ako aj nezákonnosť rozhodnutia vydaného v tomto konaní, ktoré bolo následne zrušené. Uvedeným postupom súdov bola navrhovateľovi spôsobená škoda vo výške 134.595,80 eura s prísl. , ktorá pohľadávka mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím KS Banská Bystrica a to rozsudkom sp.zn.49Cb/139/97-240 zo dňa 28.11.2000, avšak v dôsledku nezákonných rozhodnutí súdov a ich nesprávneho úradného postupu došlo iba k čiastočnému vymoženiu pohľadávky navrhovateľa v exekučnom konaní.
Podaním zo dňa 3.3.2014 (č.l.98) navrhovateľ upresnil svoj návrh a uviedol, že nezákonným rozhodnutím, ktoré je príčinou škody, je právoplatné rozhodnutie O.s. Veľký Krtíš sp.zn.8Cb/36/02 zo dňa 3.10.2003 , ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť rozsudkom NS SR sp.zn.5MObdo/5/2005 zo dňa 15.12.2006 a nesprávny úradný postup, ktorým mu bola spôsobená škoda, bol zistený v konaní KS Banská Bystrica sp.zn.41Cob/52/2009, v ktorom súd nepreskúmaval (ne)platnosť odporovaných právnych úkonov a neurobil ohľadom vyriešenia tejto otázky zodpovedajúci záver, čím došlo k pochybeniu súdu vo vedení konania a tým k nesprávnemu úradnému postupu. Za nesprávny úradný postup považoval aj nevydanie predbežného opatrenia v konaní KS Banská Bystrica sp.zn.49Cb/139/97
a zároveň v konaní O.s. Veľký Krtíš sp.zn.8Cb/36/02 a tieto konania trpeli prieťahmi a z toho dôvodu mu vznikla skutočná škoda spočívajúca v jeho neuspokojenej pohľadávke voči dlžníkovi a uvedenú škodu vyčíslil na sumu 124.688,59 eura spolu s úrokom z omeškania ako aj so zmluvnou pokutou a žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu a na pojednávaní dňa 30.5.2014 bola súdom pripustená zmena návrhu navrhovateľa podľa jeho písomného podania zo dňa 3.3.2014.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a tento žiadala zamietnuť s tým, že vznáša námietku premlčania v časti nároku odvodzovaného od rozhodnutia O.s. Veľký Krtíš zo dňa 3.10.2003 sp.zn.8Cb/36/2002 s poukazom na ust.§ 27 ods.2 zákona č.514/2003 , podľa ktorého by sa nárok navrhovateľa mal posudzovať podľa zákona č.58/1969 Zb. a uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom NS SR zo dňa 15.12.2006 sp.zn.5MObdo/5/2005, pričom tento rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa 23.2.2007 a jeho právnemu zástupcovi dňa 12.2.2007 a návrh navrhovateľa na náhradu škody bol podaný po uplynutí premlčacej doby a to až dňa 21.10.2013. V časti uplatneného nároku odvodzovaného od nezákonného rozhodnutia KS Banská Bystrica zo dňa 3.6.2009 sp.zn.41Cob/52/2009 odporkyňa namietala nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku uvedené rozhodnutie nebolo označené za nezákonné a ide o jediné právoplatné rozhodnutie v celom navrhovateľom opísanom postupe súdov, ktorým mu ako navrhovateľovi bolo v plnom rozsahu vyhovené a teda takýmto rozhodnutím mu nemohla byť spôsobená žiadna škoda. Namietala samotnú existenciu škody, nakoľko uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje pohľadávku navrhovateľa voči PD Čebovce-Opava priznanú právoplatným rozhodnutím súdu, ktorej sa navrhovateľ doposiaľ nedomohol a dlžník navrhovateľa je v súčasnosti v konkurznom konaní, ktoré nebolo do dnešného dňa riadne skončené. Škoda spočívajúca v neuspokojení pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči svojmu dlžníkovi - úpadcovi, nemohla navrhovateľovi vzniknúť, kým nepominú účinky konkurzu. Vzhľadom na uvedené nie je preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti ako ďalšieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu. Nárok navrhovateľa na náhradu škody odporkyňa považovala za predčasne uplatnený aj s poukazom na prebiehajúce konkurzné konanie proti úpadcovi PD Čebovce - Opava , pričom pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodovania a nie stav, ktorý s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou nastane.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a zástupcu odporkyne, oboznámením sa so spisom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.49Cb/139/97 , so spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn.9Cb/10/2012 ako aj s predloženými dokladmi a správami a zistil, že navrhovateľ sa v konaní sp.zn.49Cb/139/97 na KS Banská Bystrica domáhal od odporcu PD Čebovce - Opava zaplatenia sumy 3.866.127,20 Sk s prísl. a vydania predbežného opatrenia, pričom návrh bol podaný na súde dňa 10.7.1997 a súd dňa 8.8.1997 vydal uznesenie o predbežnom opatrení č.k.49Cb/139/97-22, ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu navrhovateľa ohľadom strpenia jeho pracovníkov v objektoch odporcu ako aj zdržania sa odporcu užívať tieto objekty a vo zvyšku bol návrh zamietnutý a uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 23.3.1998, keďže NS SR uznesením č.k.5Obo/312/97-40 zo dňa 27.2.1998 zastavil odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa proti predchádzajúcemu uzneseniu, nakoľko navrhovateľ svoje odvolanie vzal späť bez uvedenia dôvodu. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo v dňoch 3.6.1998, 25.11.1998 a 17.2.1999, pričom posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že odporca si zobral nového právneho zástupcu, ktorý sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Podaním zo dňa 31.5.1999 navrhovateľ urgoval ďalšie konanie vo veci, pričom dňa 17.2.2000 podal ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané nakladať s jeho majetkom. Listom zo dňa 21.2.2000 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR podal navrhovateľ sťažnosť s tým, že nesúhlasí s odpoveďou KS Banská Bystrica na jeho sťažnosť voči prieťahom v konaní a poukazoval na to, že posledné pojednávanie bolo vytýčené dňa 17.2.1999 a Ministerstvo spravodlivosti SR navrhovateľovi odpovedalo listom zo dňa 11.4.2000 č.5180/2000-513 (č.l.201) v ktorom konštatovalo, že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní KS Banská Bystrica sp.zn.49Cb/139/97 je dôvodná. Uznesením č.k.49Cb/139/97-193 zo dňa 17.3.2000 bol zamietnutý návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili v dňoch 27.6.2000, 15.8.2000 a 19.9.2000 a na pojednávaní dňa 28.11.2000 bol vynesený rozsudok, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a odporca bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 4.054.833,90 Sk s prísl. , pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom NS SR č.k.5Obo/73/01 zo dňa 9.10.2001 a nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2001. V priebehu konania sp.zn.49Cb/139/97 navrhovateľ podával ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 30.7.2001, ktorý bol zamietnutý uznesením zo dňa 17.8.2001 a po zrušení tohto uznesenia rozhodnutím NS SR sp.zn.1Obo/265/01 zo dňa 26.11.2001 zobral navrhovateľ svoj návrh podaním zo dňa 10.4.2002 späť a preto konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 12.4.2002.
Zo spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn.9Cb/10/2012 (konanie bolo najskôr vedené pod sp.zn.8Cb/36/02 a neskôr pod sp.zn.7Cb/17/07) vyplýva, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal voči odporcovi AGROVÍNO Čebovce a.s. odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré sa týkali PD Čebovce - Opava, pričom návrh bol podaný dňa 7.3.2002 a v priebehu konania navrhovateľ dňa 13.3.2002 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi nakladať s jeho majetkom, pričom uznesením zo dňa 4.7.2002 (č.l.38 ) bolo konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavené, nakoľko navrhovateľ na výzvu súdu neopravil a nedoplnil svoje podanie. Zároveň ďalším uznesením z toho istého dňa bolo zastavené konanie o odporovateľnosť právnych úkonov pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podaním zo dňa 14.8.2002 navrhovateľ doplnil svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia a zároveň zaplatil súdny poplatok za návrh a preto sa v konaní pokračovalo a uznesením č.k.8Cb/36/02-63 zo dňa 17.10.2002 bolo vydané predbežné opatrenie, pričom navrhovateľ dňa 31.10.2002 podal ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia a tomuto návrhu bolo vyhovené uznesením zo dňa 20.12.2002 (č.l.81). Uznesením KS Banská Bystrica č.k.43Cob/78/03-95 zo dňa 23.4.2003 bolo zrušené predchádzajúce uznesenie sp.zn.8Cb/36/02-63 zo dňa 17.10.2002 a ďalším uznesením odvolacieho súdu z toho istého dňa (č.l.97) bolo zrušené aj uznesenie sp.zn.8Cb/36/02-81 zo dňa 20.12.2002.
Rozsudkom OS Veľký Krtíš č.k.8Cb/36/02-150 zo dňa 3.10.2003 bolo určené, že právne úkony špecifikované vo výrokovej časti rozsudku sú voči odporcovi právne neúčinné, uznesením č.k.8Cb/36/02-165 zo dňa 27.1.2004 boli zamietnuté návrhy navrhovateľa na vydanie predbežných opatrení a opravným uznesením č.k.8Cb/36/02-173 zo dňa 22.3.2004 bol opravený výrok rozsudku zo dňa 3.10.2003 tak, že právne úkony uvedené vo výrokovej časti rozsudku sú právne neúčinne voči navrhovateľovi (predtým bolo nesprávne uvedené, že sú právne neúčinne voči odporcovi). Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k.43Cob/526/03-182 zo dňa 31.5.2004 odmietol odvolanie odporcu proti rozsudku O.s. Veľký Krtíš zo dňa 3.10.2003 sp.zn.8Cb/36/02-150 a ďalším uznesením z toho istého dňa (č.l.185) zrušil opravné uznesenie OS Veľký Krtíš zo dňa 22.3.2004 , sp.zn.8Cb/36/02-173.
Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR NS rozsudkom č.k.5MObdo/5/2005 zo dňa 15.12.2006 zrušil rozsudok O.s.Veľký Krtíš č.k.8Cb/36/02-150 zo dňa 3.10.2003 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd porušil zákon, keď žalobcovi priznal niečo iné než žiadal, v dôsledku čoho nebola poskytnutá ochrana práva, ktorého sa žalobným návrhom domáhal. Uvedený rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa 23.2.2007 a jeho právnemu zástupcovi dňa 12.2.2007.
Konanie na O.s. Veľký Krtíš vedené pod sp.zn.8Cb/36/02 bolo následne vedené pod sp.zn.7Cb/17/2007 a rozsudkom zo dňa 23.4.2007 ( č.l.313) bolo vyhovené návrhu navrhovateľa na určenie neúčinnosti právnych úkonov, pričom tento rozsudok bol zrušený uznesením KS Banská Bystrica č.k.41Cob/247/2007 zo dňa 21.11.2007. Ďalším rozsudkom č.k.7Cb/17/2007-964 zo dňa 17.12.2008 bol návrh navrhovateľa zamietnutý , avšak na základe odvolania navrhovateľa KS Banská Bystrica rozsudkom č.k.41Cob/52/2009-995 zo dňa 3.6.2009 zmenil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňa 13.7.2009. NS SR uznesením č.k.5Obdo/32/2009-1031 zo dňa 29.6.2011 na základe dovolania odporcu zrušil rozsudok KS Banská Bystrica č.k.41Cob/52/2009-995 zo dňa 3.6.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a následne KS Banská Bystrica uznesením č.k.41Cob/223/2011-1040 zo dňa 11.4.2012 zrušil rozsudok O.s. Veľká Krtíš č.k.7Cb/17/2007-964 zo dňa 17.12.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odo dňa 7.5.2012 je vec OS Veľký Krtíš ďalej vedená pod sp.zn.9Cb/10/2012.
Uznesením OS Trnava č.k.36K/6/2012-128 (č.l.1091) zo dňa 15.5.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AGROVÍNO Čebovce a.s. a uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 23.5.2012.
Navrhovateľ podaním zo dňa 31.10.2012, ktoré bolo doručené zástupcovi odporkyne dňa 12.11.2012 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym úradným postupom (č.l.6) požadoval náhradu škody vo výške 8.743.462 eur s tým, že namietal prieťahy v konaní vo veci KS Banská Bystrica sp.zn.49Cb/139/97, v ktorom bola jeho sťažnosť na prieťahy v konaní uznaná za dôvodnú a zároveň namietal priebeh konania vo veci sp.zn.8Cb/36/02 na OS Veľký Krtíš a nezákonnosť rozsudku uvedeného súdu zo dňa 3.10.2003 a taktiež poukazoval na konanie KS Banská Bystrica vo veci sp.zn.41Cob/52/2009 s tým, že kvôli prieťahom v konaní mu bolo znemožnené vymoženie jeho pohľadávky, pričom na základe výzvy Ministerstva spravodlivosti
SR zo dňa 19.11.2012 navrhovateľ doplnil doklady a informácie k svojej žiadosti na náhradu škody (č.l.143) a uviedol, že svoj nárok odvodzuje hlavne a predovšetkým od rozsudku OS Veľký Krtíš zo dňa 3.10.2003 sp.zn.8Cb/36/02 , ktorým súd vydal úplne zmätočné a protizákonné rozhodnutie a okrem toho vidí nesprávny úradný postup tohto súdu pri jeho vydaní.
Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 23.5.2013 oznámilo navrhovateľovi výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s tým, že v jeho žiadosti bol namietaný nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie O.s. Veľký Krtíš zo dňa 3.10.2003 v konaní sp.zn.8Cb/36/2002 a jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci v zmysle zákona č.58/1969 Zb. a poukazovalo na ust.§ 22 ods.1 cit.zákona , keď k doručeniu zrušujúceho uznesenia t.j. rozsudku NS SR zo dňa 15.12.2006 č.k.5MObdo/5/2005 navrhovateľovi došlo dňa 23.2.2007 a jeho právnemu zástupcovi bol doručený dňa 12.2.2007. Navrhovateľom namietaný nesprávny úradný postup nebol preukázaný rovnako ako ani existencia škody v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom.
H..Z. X., správca konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava „v konkurze“ na žiadosť súdu oznámil (č.l.150), že konkurzné konanie stále prebieha a nie je možné vysloviť predpoklad, kedy by mohlo byť skončené, avšak v konkurznom konaní určite je predpoklad aspoň čiastočného uspokojenia konkurzných veriteľov, keďže na účte konkurznej podstaty sa nachádza suma cca 108.000 eur. Ďalším listom zo dňa 6.2.2015 (č.l.169) správca oznámil, že na základe právoplatných rozhodnutí KS Banská Bystrica č.k.35Cbi/140/2004-Pú-413 zo dňa 1.7.2013 a NS SR sp.zn.3Obo/59/2013 zo dňa 19.11.2014 bola správkyňa konkurznej podstaty úpadcu AGROVÍNO Čebovce zaviazaná zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava peňažnú náhradu vo výške 107.971,52 eura.
Listom zo dňa 16.3.2015 H..Z. X. oznámil navrhovateľovi, že predpokladanú výšku uspokojenia jeho prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu PD Čebovce - Opava možno v súčasnosti odhadnúť v sume 41.250 eur až 48.750 eur (č.l.190).
Podľa § 1 ods.1 Zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa ods.2 zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 cit.zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 4 ods.1 cit.zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 9 ods.1 veta prvá cit.zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste, je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
Podľa § 18 ods.1 cit.zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa ods.2 zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 22 ods.1 cit.zákona, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa , keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 3 ods.1 písm.a/, d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods.1 cit.zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 27 ods.1 cit.zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa ods.2 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa čl.IV. zákona č.514/2003 Z.z., tento zákona nadobúda účinnosť 1.júla 2014.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom nie je dôvodný a preto ho zamietol. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ pri uplatňovaní svojho nároku v rámci žiadosti o jeho predbežné prerokovanie jednoznačne neuviedol, z ktorých nezákonných rozhodnutí a na základe akého nesprávneho úradného postupu súdov si svoj nárok uplatňuje a následne aj v samotnom návrhu na začatie súdneho konania jasným spôsobom nešpecifikoval, ktoré rozhodnutia súdov ako nezákonné by mali byť podkladom uplatnenia jeho nároku a aká časť súdnych konaní bola postihnutá nesprávnym úradným postupom. Z obsahu žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 31.10.2012 možno dedukovať iba to, že namieta nesprávny úradný postup v konaní KS Banská Bystrica sp.zn.49Cb/139/97 a vo svojom podaní zo dňa 3.3.2014 (č.l.98) upresnil, že za nesprávny úradný postup považuje nevydanie predbežného opatrenia, avšak z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že súd priebežne konal o viacerých návrhoch navrhovateľa na vydanie predbežného
opatrenia a o týchto rozhodoval v primeranej lehote, keď návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný dňa 10.7.1997 a tomuto bolo čiastočne vyhovené uznesením zo dňa 8.8.1997 , pričom navrhovateľ odvolanie proti tomuto uzneseniu bez uvedenia dôvodu zobral späť. Rovnako o jeho ďalšom návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 17.2.2000 bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 17.3.2000, keď návrh bol zamietnutý a navrhovateľ podával ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 30.7.2001 a tento bol tiež zamietnutý uznesením zo dňa 17.8.2001. Navrhovateľ preto nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch na vydanie predbežných opatrení v konaní 49Cb/139/97. Okrem toho navrhovateľ v uvedenom konaní namietal prieťahy zo strany súdu a poukazoval na svoju sťažnosť zo dňa 21.2.2000 , na ktorú odpovedalo Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 11.4.2000 a v tejto odpovedi konštatovalo, že sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní KS Banská Bystrica sp.zn.49Cb/139/97 je dôvodná. Uvedená sťažnosť navrhovateľa bola podaná v čase, keď súd ešte nerozhodol o nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.054.833,90 Sk s prísl. a teda pokiaľ by súd mal zobrať do úvahy , že sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní bola dôvodná a teda bola by tu daná zodpovednosť štátu za škodu v zmysle § 18 ods.1 Zákona č.58/1969 Zb. , tak navrhovateľ by musel preukázať, aká škoda mu nesprávnym úradným postupom súdu vznikla a či je táto v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 121 ods.1 OSP a žiadnymi dokladmi nepreukázal, že nesprávnym úradným postupom súdu v tejto časti súdneho konania sp.zn.49Cb/139/97 mu bola spôsobená škoda a v akom rozsahu. Za škodu v žiadnom prípade nie je možné považovať výšku nároku navrhovateľa uplatneného v uvedenom súdnom konaní, o ktorom ešte ani nebolo rozhodnuté a teda v tomto štádiu konania ani nebolo jasné, či navrhovateľ bude úspešný v konaní a v akom rozsahu. Podľa názoru súdu mal navrhovateľ jednoznačným spôsobom preukázať, že v dôsledku zistených prieťahov v súdnom konaní mu bola spôsobená škoda a zároveň preukázať jej výšku , ale nie je možné stotožniť škodu spôsobeným nesprávnym úradným postupom s nárokom navrhovateľa uplatňovaným v samotnom súdnom konaní.
Rovnako pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup súdu v konaní OS Veľký Krtíš sp.zn.8Cb/36/02 navrhovateľ nepreukázal, k akému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť , v akom časovom rozmedzí a z akého dôvodu a pokiaľ namietal časť konania súdu týkajúcu sa rozhodovania o návrhoch navrhovateľa na nariadenie predbežných opatrení, tak je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ podal takýto návrh dňa 13.3.2002 , avšak konanie o jeho návrhu bolo zastavené uznesením zo dňa 4.7.2002 , nakoľko navrhovateľ na základe výzvy súdu neopravil a nedoplnil svoje podanie a až po oprave jeho podania dňa 14.8.2002 a po zaplatení súdneho poplatku vydal súd predbežné opatrenie uznesením zo dňa 17.10.2002. Ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný 31.10.2002 a tomuto bolo vyhovené uznesením zo dňa 20.12.2002, pričom obe uznesenia boli následne zrušené odvolacím súdom a medzitým súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 3.10.2003 a následne uznesením zo dňa 27.1.2004 zamietol návrhy navrhovateľa na vydanie predbežných opatrení. Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu však konkrétne neuviedol, ktorá časť súdneho konania bola postihnutá nesprávnym úradným postupom, keď je zrejmé, že o jeho návrhoch na nariadenie predbežných opatrení bolo rozhodované v primeranej lehote a zároveň ani navrhovateľ nešpecifikoval, aká škoda mu mala týmto konaním súdu vzniknúť a v akom rozsahu a teda v tomto smere si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov na uplatnenie náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu.
V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to právoplatným rozsudkom O.s. Veľký Krtíš č.k.8Cb/36/2002-150 zo dňa 3.10.2003 , ktoré bolo zrušené rozsudkom NS SR č.k.5MObdo/5/2005 zo dňa 15.12.2006 súd mal za to, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok po uplynutí premlčacej doby, keďže zrušujúci rozsudok bol doručený jeho právnemu zástupcovi dňa 12.2.2007 (navrhovateľovi dňa 23.2.2007) a podľa § 22 ods.1 zákona č.58/1969 Zb. je subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku 3 roky a začína plynúť odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia a preto v tomto prípade uplynula premlčacia doba dňom 12.2.2010 , pričom navrhovateľ si svoj nárok uplatnil u odporkyne až podaním zo dňa 31.10.2012 , ktoré bolo doručené zástupcovi odporkyne dňa 12.11.2012 , teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby a keďže zo strany odporkyne bola vznesená námietka premlčania, tak na túto musel súd prihliadať a premlčaný nárok navrhovateľa aj pokiaľ by bol dôvodný, mu nebolo možné priznať.
Vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku doručenej zástupcovi odporkyne dňa 12.11.2012 navrhovateľ neuvádzal, že si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu
v konaní vedenom na KS Banská Bystrica pod sp.zn.41Cob/52/2009 a dokonca na výzvu ohľadom upresnenia svojho podania navrhovateľ podaním zo dňa 7.12.2012 (č.l.143) uviedol, že svoj nárok odvodzuje hlavne a predovšetkým od rozsudku OS Veľký Krtíš sp.zn.8Cb/36/02 zo dňa 3.10.2003 , pričom až vo svojom podaní zo dňa 3.3.2014 (č.l.98) uviedol, že za nesprávny úradný postup považuje aj rozhodnutie KS Banská Bystrica sp.zn.41Cob/52/2009-995 zo dňa 3.6.2009 , ktorým bolo vyhovené jeho návrhu na určenie neúčinnosti právnych úkonov a ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením NS SR č.k.5Obdo/32/2009-1031 zo dňa 29.6.2011, tak odporca namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tejto časti nároku, pretože nedošlo k jeho predbežnému prerokovaniu na základe žiadosti zo dňa 31.10.2012 doplnenej dňa 7.12.2012. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust.§ 15 ods.1 Zákona č.514/2003 Z.z,., podľa ktorého je potrebné nárok na náhradu škody vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom a keďže v tejto časti nároku navrhovateľa k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa nedošlo, nakoľko navrhovateľ tento svoj nárok vo svojej žiadosti nešpecifikoval, tak nebol splnený základný predpoklad k tomu, aby jeho nárok mohol byť prerokovaný v súdnom konaní. Pokiaľ by aj došlo k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa, tak v súdnom konaní by nebolo možné vyhovieť návrhu na náhradu škody, pretože zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania, napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie , hodnotenie zistených skutočností a ich právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodovaciu činnosť samu o sebe nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Okrem toho by navrhovateľ musel preukázať aj ďalší základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to preukázanie vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu súdov nemal za preukázaný a preto ho zamietol, pričom navrhovateľ predovšetkým nepreukázal ďalšie dva predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu a to vznik škody a priamu príčinnú súvislosť medzi konaním a rozhodovaním súdov a samotnou škodu, nakoľko nie je možné škodu v celom rozsahu stotožniť s výškou pohľadávky uplatnenou a právoplatne priznanou v konaní KS Banská Bystrica sp.zn.49Cb/139/97 , ale ide o samostatný nárok, ktorý bolo nutné zo strany navrhovateľa jednoznačne preukázať a k čomu nedošlo. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na to, že nárok navrhovateľa z titulu právoplatného súdneho rozhodnutia bol už čiastočne uspokojený v exekučnom konaní a k ďalšiemu uspokojeniu nároku navrhovateľa s veľkou pravdepodobnosťou dôjde v konkurznom konaní, kde si prihlásil svoju pohľadávku a preto mal súd za to, že navrhovateľovi rozhodovaním a postupom súdu žiadna škoda nevznikla, resp. tento riadnym spôsobom vznik škody nepreukázal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p., tak že odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 60,83 eura z titulu cestovného na pojednávania v dňoch 4.2.2014, keď náklady boli vyčíslené na sumu 18,15 eura , na pojednávanie dňa 17.3.2015 v sume 16 eur a na pojednávanie dňa 26.5.2015 v sume 19,88 eura, čo je spolu 54,03 eura a okrem toho si zástupca odporkyne uplatnil cestovné za cestu vlakom na pojednávanie dňa 30.5.2014 v sume 6,80 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .