Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-216-2011.pdf
PDF · 115.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/216/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. X/A, XXX XX W., o zaplatenie 2 735,85 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.08.2011 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2 755,85 Eur spolu s príslušenstvom ako i náhrady trov konania. Návrh odôvodnil najmä tým, že dňa 24.11.2007 navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebnom úvere č. J./XX/XXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebný úver v sume 187 200,- Sk na financovanie osobného motorového vozidla zn. TOYOTA Yaris, VIN: Q ev.č. W.-XXX G. (ďalej aj ako predmet financovania). Na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo dňa 24.11.2007 uzavretej medzi účastníkmi konania, odporca previedol vlastnícke právo k predmetu financovania na navrhovateľa za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok navrhovateľa. Z dôvodu predčasného ukončenia zmluvného vzťahu zaslal navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 01.10.2008 finančné vyúčtovanie, na základe ktorého vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy 85 432,70 Sk (2 835,85 Eur) v lehote splatnosti do 26.10.2008. Odporca v lehote splatnosti ani následne dlžnú sumu v celkovej výške 2 835,85 Eur neuhradil.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 15.11.2011 pod sp.zn. 26Ro 1092/2011, proti ktorému podal odporca včas odôvodnený odpor. V ňom poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu umožňuje splácať svoj záväzok voči navrhovateľovi v splátkach po 10 Eur mesačne. K odporu doložil listinné dôkazy preukazujúce jeho záväzky voči rôznym nebankovým spoločnostiam, ktoré nie je schopný plniť, exekučné príkazy ako i oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z jeho dôchodku.
Na základe čiastočného späťvzatia návrhu, z dôvodu, že odporca pred podaním návrhu zaslal navrhovateľovi dňa 31.05.2011 a 23.06.2011 čiastku 10 Eur, súd uznesením č.k. 49C 216/2011-69 zo dňa 12.03.2012 konanie v časti 20 Eur zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 269/2012-90 dňa 06.11.2012.
Odporca v písomných podaniach poukázal na to, že od roku XXXX trpí duševnom chorobou, v čase uzavretia zmluvy s navrhovateľom bol v štádiu mánie, nevedel rozpoznať správnosť svojho konania, preto žiadal uzavretú zmluvu zrušiť. Tvrdil, že k podaniu dokladá lekárske správy, ktoré však súdu nedoložil. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľ mu odobral predmet financovania, keď prestal platiť leasingové splátky, následne navrhovateľ predal predmet financovania za sumu, ktorá bola nižšia ako poskytol odporcovi.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení poukázal na to, že podpísaním zmluvy odporca prejavil svoju vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu za podmienok v nej uvedených vrátene jej zabezpečenia zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Z dôvodu, že odporca neuhradil v lehote splatnosti splátku č. 1. až 3. bola predčasná splatnosť úveru v súlade s čl. VII. ods. b) Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o spotrebnom úvere určená v liste zo dňa 26.03.2008 na deň 26.03.2008. Odporca bol listom vyzvaný na úhradu nezaplatených splátok 1. až 3. v sume 21 067,80 Sk a zostatku spotrebného úveru v sume 179 626,- Sk. Zároveň bol odporca v liste zo dňa 26.03.2008 upovedomený, aby navrhovateľovi odovzdal predmet financovania vrátane príslušenstva. Odporca predmet financovania odovzdal dňa 05.03.2008. Nakoľko odporca porušil ustanovenia zmluvy o spotrebnom úvere navrhovateľ v súlade so Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva začal s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, a to speňažením predmetu financovania. Navrhovateľ odpredal predmet financovania tretej osobe za sumu 169 999,90 Sk, pričom čiastku bez DPH v sume 142 857,10 Sk započítal v konečnom finančnom vyúčtovaní v prospech odporcu. Odporcovi bolo zaslané konečné vyúčtovanie zo dňa 01.10.2008, na základe ktorého mal uhradiť v lehote najneskôr do 26.10.2008 sumu 85 432,70 Sk ( 2 835,85 Eur), ktorá pozostávala zo sumy 281,- Sk ako poistného za PZP za poistné obdobie 4 mesiace, sumy 858,- Sk ako poistného za havarijné poistné za poistnú dobu 4 mesiace, zo sumy 5 800,- Sk ako nákladov na vymáhanie pohľadávky za odťah vozidla, zo sumy 341,82 Eur za zákonné poistné, tieto náklady navrhovateľovi účtovali firmy. Ďalej žalovaná istina pozostáva zo sumy 1 446,90 Sk ako úroku zo zostatku úveru, zo zmluvnej pokuty v sume 18 868,30 Sk podľa čl.XII. ods. 6/VZP , zo sumy neuhradených splátok 1. - 3. v sume 21 067,80 Sk a zo sumy zostatku úveru splátky č. 4. - 48. v sume 179 626,- Sk po odpočítaní sumy 142 857,10 Sk, ktorú navrhovateľ získal odpredajom predmetu financovania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o spotrebnom úvere J./XX/XXXXX z 24.11.2007, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva XX/XXXXX/ZPVP z 24.11.2007, Všeobecných zmluvných podmienok ( ďalej ako VZP) , Faktúr: č. 0795121801, č. 0795121802, č. 0795121551, 0795121901, 04208 , Predpisu splátok k Zmluve o spotrebnom úvere J./XX/XXXXX z 29.11.2007, Určenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 26.03.2008 (čl. 113), Protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla čl. 115, Finančného vyúčtovania zmluvy z 1.10.2008, Poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motor. vozidiel z 24.11.2007, Poistnej zmluvy pre havarijné poistenie ojazdených mot. vozidiel z 24.11.2007, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2013, Odborného vyjadrenia z psychiatrickej kliniky zo dňa 13.02.2013, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 24.11.2007 bola uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere označená ako zmluva o spotrebnom úvere medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 187 200,- Sk na financovanie ojazdeného motorového vozidla zn. TOYOTA Yaris, VIN: Q Odporca sa touto zmluvou zaviazal poskytnutý úver splatiť v štyridsiatich ôsmich mesačných splátkach po 7 022,-Sk, so splatnosťou prvej splátky 24.12.2007. Pri výške RPMN je uvedený údaj 24,20 %, údaj o úrokovej sadzbe uvedený nie je.
Odporca sa so splácaním úveru dostal do omeškania. Z tohto dôvodu navrhovateľ určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.03.2008, realizoval zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na uspokojenie svojich pohľadávok. Vyhotovil finančné vyúčtovanie zmluvy ku dňu 01.10.2008, z ktorého vyplýva jeho pohľadávka voči odporcovi vo výške 2.835,85 Eur.
Z odborného vyjadrenia MUDr. G. Y., F. z 13.02.2012 súd zistil, že odporca je psychiatricky liečený od roku 1981, opakovanie býva prijímaný na Psychiatrickú kliniku J. W. pre depresívnu dekompenzáciu schizoafektívnej poruchy, u odporcu ide o ochorenie, kde dochádza k častému kolísaniu jeho emotivity, diagnostikovaná schizoafektívna porucha má bipolárny priebeh, okrem depresívnych epizód sa u pacienta vyskytujú aj manické kolísania. Počas manických kolísaní je zvýšene podnikavý, chorobne aktívny a ľahko ovplyvniteľný inými osobami.
Odporca pred súdom na pojednávaní dňa 14.05.2014 vzniesol námietku premlčania.
Podľa článku IV ods. 3 Zmluvy o spotrebnom úvere J./XX/XXXXX zo dňa 24.11.2007 sa zmluvné strany v súlade s ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich právny vzťah sa podľa tejto zmluvy riadi Obchodným zákonníkom.
Podľa článku VII. ods. 1 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere sa za prípad predčasnej splatnosti úveru považuje, ak je dlžník 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy (t.j. ktorejkoľvek splátky spotrebného úveru, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania alebo akéhokoľvek iného finančného záväzku).
Podľa článku VII ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v prípade, ak nastane ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle ods. 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek z nasledovných opatrení, resp. ich kombináciu
a) písomným oznámením doručeným dlžníkovi určiť predčasnú splatnosť celého alebo časti spotrebného úveru, v takomto prípade je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať, aby mu zaplatil:
- všetky doposiaľ nezaplatené splátky spotrebného úveru,
- zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy,
- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru
- náhradu všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
- ostatné pohľadávky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru.
Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 4, ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Na základe dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ uzavrel dňa 24.11.2007 s odporcom zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorej poskytol úver na financovanie ojazdeného motorového vozidla vo výške 187 200, Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca svoju povinnosť riadne a včas splácať spotrebný úver nesplnil, čoho následkom bola predčasná splatnosť úveru ku dňu 26.03.2008. V konaní nebola preukázaná nespôsobilosť na právne úkony odporcu, ktorá by mala za následok neplatnosť uzavretej zmluvy o spotrebnom úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníctva, rovnako v konaní odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že predmetné zmluvy uzatvoril ako osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, keď nepreukázal ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce, že v čase uzavretia zmluvy bol v stave manického kolísania a nie v depresívnom stave, keď sám uviedol, že jednotlivé fázy mánie a depresie sa u jeho osoby striedajú rôzne (niekedy po týždňoch, niekedy po dňoch).
Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy o spotrebnom úvere súd zároveň dospel k jednoznačnému záveru, že táto Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné na daný právny vzťah vzhľadom na jeho spotrebiteľský charakter aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporca Zmluvu o spotrebnom úvere neuzatvoril ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Obchodný zákonník je primárne určený na úpravu právnych vzťahov medzi podnikateľmi, čím sa postavenie odporcov (ako nepodnikateľov) v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo Zmluvy javí ako nevýhodnejšie v porovnaní s úpravou právnych vzťahov vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka.
Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) ObZ), neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Čo sa týka dojednania medzi zmluvnými stranami o aplikácii Obchodného zákonníka v čl. IV ods. 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedené súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že išlo o vopred navrhovateľom pripravenú formulárovú zmluvu, do ktorého formulára boli už len dopísané konkrétne údaje o osobe odporcu , predmete financovania a základných podmienok úveru v čl. III. Nešlo tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
Predmetné ustanovenie spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, súd vychádzal z toho, že takáto voľba práva dostáva spotrebiteľa, konkrétne v tomto prípade odporcu, do nevýhodnejšej pozície vzhľadom k prihliadnutiu na väčšiu tvrdosť Obchodného zákonníka (napr. objektívna zodpovednosť za škodu s možnosťou liberalizácie v zmysle úpravy podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka oproti zodpovednosti za zavinenie, ktoré sa prezumuje, v zmysle úpravy podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, vyšší úrok z omeškania s platením peňažného záväzku v zmysle úpravy ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008
oproti úprave ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, dlhšia premlčacia lehota nárokov v zmysle úpravy podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka oproti úprave podľa § 101 Občianskeho zákonníka, nemožnosť použitia ust. § 49 Občianskeho zákonníka v obchodno-právnych vzťahoch, možnosť uznania premlčaného záväzku dlžníkom aj v prípade, ak by dlžník aj nemal vedomosť o jeho premlčaní podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka oproti predpoklade vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu pri jeho uznaní podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka atď).
Súd má za to, že uvedená voľba práva „nanútená“ vo formulárovej zmluve odporcovi ako spotrebiteľovi je tiež v rozpore s cit ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto zmluvné ustanovenie, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, spôsobuje totiž v danom prípade jeho nepriaznivejšie postavenie - Občiansky zákonník upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu, s uplatnením Obchodného zákonníka je ale spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva je možné považovať aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný. (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6Co/2/2013 zo dňa 19.11.2013)
S poukazom na uvedené súd konštatoval absolútnu neplatnosť čl. IV ods. 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere J./XX/XXXXX zo dňa 24.11.2007 v zmysle cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorú je však možné oddeliť od ostatného obsahu zmlúv (ust. § 41 Občianskeho zákonníka) a ktorá tak nespôsobuje neplatnosť zmlúv ako celku. Súd tak právny vzťah nepodriadil režimu Obchodného zákonníka.
Keďže súd dospel k záveru, že hlavný záväzkový vzťah bude posudzovaný v zmysle Občianskeho zákonníka, musia byť tak posudzované aj ďalšie právne vzťahy nadväzujúce na tento hlavný vzťah, vrátane námietky premlčania. Odporca vzniesol námietku premlčania, súd preskúmal oprávnenosť tejto námietky a dospel k záveru, že je dôvodná.
Z tvrdenia navrhovateľa i z dôkazu predloženého v konaní navrhovateľom mal súd za preukázané, že ku splatnosti úveru došlo ku dňu 26.03.2008, na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany navrhovateľa, pričom návrh bol na súd podaný dňa 08.08.2011 t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
Pre úplnosť súd dodáva, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže ovplyvniť to, že navrhovateľ finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy urobil až 01.10.2008, keď podľa článku VII ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere písm. a) v písomnom oznámení o predčasnej splatnosti celého spotrebného úveru bol oprávnený od odporcu požadovať, aby mu zaplatil okrem nezaplatených splátok úveru, zmluvných pokút, všetky náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, ako i všetky náklady, ktoré mu vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru ako i požadovať náhradu všetkých škôd, ktoré mu vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na novú procesnú normu upravenú ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinnú od 1.5.2014, na základe ktorej súd prihliada ex offo na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatneniu alebo priznaniu plnenia predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával,
súd s poukazom na uplynutie 3-ročnej premlčacej lehoty by návrh zamietol i v prípade, ak by sa odporca premlčania nároku nedovolal.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danej veci bol v konaní úspešný v plnom rozsahu odporca, preto mu patrí náhrada trov konania. Tieto si však neuplatnil a zároveň mu žiadne trovy konania nevznikli, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).