Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/48/2022

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: Finanzpartner, a. s., sídlo Tallerova 5, 811 02 Bratislava, IČO: 44 493 282, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Križan, PhD., sídlo Nevädzová 6F, 821 01 Bratislava, IČO: 42 271 550, proti žalovaným: 1/ Tomáš Koval s.r.o., sídlo Štefánikova trieda 81, 949 01 Nitra, IČO: 51 284 804, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., spoločne zastúpení advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., sídlo Damborského 13, 949 01 Nitra, IČO: 50 361 864, o zaplatenie 1.951,54 eura s príslušenstvom, konajúc o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa vo veci samej domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.951,54,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.951,54 eura od 30.05.2021 do zaplatenia.

Dňa 18.11.2022 na pojednávaní (vo fáze po jeho otvorení uznesením o vedením konania) žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí sporu procesným právom vziať žalobu späť ( ) a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Žalobca nie je nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania alebo jeho časti ako bezprostredný následok späťvzatia žaloby je však podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby nevyhnutný súhlas žalovaného ( ). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí; s výnimkou späťvzatia žaloby pred predbežným prejednaním sporu podľa alebo pred pojednávaním ( ).

Žalobca na pojednávaní, vo fáze po jeho otvorení dňa 18.11.2022 predniesol zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať žalobu v celom rozsahu späť, teda ide o účinné späťvzatie

žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami. Keďže žalobca zobral späť žalobu až po otvorení pojednávania, súd podľa vyzval žalovaných, aby uviedli, či súhlasia so späťvzatím žaloby, pričom títo (konajúci v zastúpení advokátom) uviedli, že so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaní teda na pojednávaní (konajúci v zastúpení advokátom) predniesli taktiež zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom.

Za týchto skutočností sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa zastaviť.

Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa konanie zastavil.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Keďže uznesenie o zastavení konania podľa je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.

Rozhodovanie o priznaní nároku na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené, upravuje v , podľa ktorého súd prizná (nárok) na náhradu trov konania protistrane tej strany, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.

Pojem procesné zavinenie, použitý v , nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

Bez ohľadu na to, že do nebola výslovne prebratá druhá veta , doktrína – s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, keď nezistil žiadny legitímny dôvod na odchýlenie sa od nej – uzatvára, že naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobu späť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 – ďalej len „Komentár k “, ).

Vzhľadom na to, že podľa uvedených doktrinálnych záverov, s ktorými sa súd v prejednávanej veci v plnom rozsahu stotožnil, súčasťou obsahu ustanovenia je aj naďalej to, čo bolo za predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy aj normatívne vyjadrené v vete druhej (ktoré ustanovenie je naďalej účinné v Českej republike) a vzhľadom na to, že slovenská ústavnoprávna úprava základného práva na súdnu ochranu je zhodná s českou ústavnoprávnou úpravou tohto základného práva, sú splnené v tejto veci podmienky využitia aj komparatívneho výkladu uvedenej obsahovo totožnej českej právnej úpravy (ktorej právne závery sú relevantné aj pre prejednávanú vec), vyloženú vo svojich rozhodnutiach českým ústavným súdom (nálezy sp. zn. z 17.01.2017 a totožne sp. zn. zo 17.01.2017), v ktorých český ústavný súd posudzoval procesnú otázku ktorá strana má nárok na náhradu trov konania v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo po tom, ako žalovaný splnil žalovanú pohľadávku počas konania začatého podaním žaloby v čase, keď žalovaná pohľadávka ešte nebola splatná.

Ústavný súd Českej republiky v uvedených nálezoch sp. zn. z 17.01.2017 a sp. zn. zo 17.01.2017 interpretoval ustanovenie vetu druhú (ktorého normatívny text, ako súd už uviedol, je aj podľa záverov slovenskej doktríny civilného procesu naďalej obsahom ), pri zaoberaní sa procesnou otázkou procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby v dôsledku splnenia žalovanej pohľadávky počas súdneho konania, ak žaloba bola podaná ešte pred splatnosťou žalovanej pohľadávky. Ústavný súd Českej republiky v týchto nálezoch konštatoval, že z uvedeného ustanovenia (podľa ktorého ak pre správanie žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný nahradiť trovy konania žalovaný), vyplývajú nie dva, ale tri predpoklady priznania náhrady trov konania žalobcovi, a to späťvzatie žaloby žalobcom, správanie žalovaného a dôvodnosť žaloby. Pokiaľ všeobecné súdy dôvodnosť žaloby (za danej procesnej situácie, keď žalovaný splnil žalovanú povinnosť počas súdneho konania, avšak v čase podania žaloby žalovaná povinnosť ešte nebola splatná) dovodili len zo skutočnosti, že žalovaný v základnom konaní (v konaní pred ústavným súdom v procesnom postavení sťažovateľa) po jej podaní žalovanú sumu zaplatil, ide o formalistický postup, pretože (všeobecné) súdy nezohľadnili, že žalovaný ani inú možnosť postupu v konaní nemal. Ak by nedošlo z jeho strany k splneniu povinnosti, bola by žaloba žalobcu (v konaní pred ústavným súdom v procesnom postavení vedľajšieho účastníka) pravdepodobne úspešná a žalovanému ako neúspešnému účastníkovi by bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Podanie žaloby (v už opísanej procesnej situácii) by tak primárne sledovalo nie uspokojenie subjektívneho práva žalobcu, ale inkasovanie nedôvodne priznaných trov konania. Trvanie na závere, že je nutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, by tak mohlo zvádzať k šikanóznemu podávaniu žalôb ešte pred splatnosťou, ktorých následkom by v každej situácii bolo uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. K obdobnému záveru dospel ústavný súd už skôr, keď predovšetkým uviedol, že princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, pretože nielen petit, ale aj žalobné tvrdenia, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha. Keďže všeobecné súdy v danej vykladali ustanovenie (vetu druhú) uvedeným spôsobom, došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu, a to prepätým formalizmom pri interpretácii uvedenej procesnej normy upravujúcej rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade jeho zastavenia.

V nadväznosti na uvedené závery Ústavného súdu Českej republiky, použiteľné vzhľadom na už uvedené splnenie podmienok aplikácie komparatívneho výkladu aj v prejednávanej veci, súd v prejednávanej veci pre úplnosť dopĺňa, že tam konštatovaný záver o tom, že nielen petit, ale aj žalobné tvrdenia, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha, vyplýva aj zo slovenskej judikatúry (R 14/2021).

Súd preto pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania v vychádzal z uvedených východísk aj v prejednávanej veci, pričom dospel k záveru, že v nej ide o typovo rovnaký prípad, aký bol riešený v uvedenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Českej republiky.

Žalovaní totiž v konaní argumentovali, že podľa zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol vznik žalovanej pohľadávky viazaný až na výzvu žalobcu na jej zaplatenie, a pred podaním žaloby žalobca žalovaných na jej úhradu nevyzval. Žalovaní sa dozvedeli až z platobného rozkazu a žaloby o danej pohľadávke a túto uhradili ešte pred tým, ako nastala jej splatnosť, ktorá vzhľadom na absenciu výzvy žalobcu voči žalovaným na zaplatenie žalovanej pohľadávky pred doručením žaloby začala plynúť až dňom doručenia žaloby. Žalobca v tomto smere relevantné skutkové tvrdenia – teda tvrdenie o tom, že by pohľadávka, ktorú si uplatňuje žalobou, bola splatná až po uplynutí 14 dní od výzvy žalobcu a že by žalovaní túto pohľadávku neuhradili ešte pred dobou splatnosti ani nepoprel a tvrdenia žalovaných majú aj oporu v súdnom spise. Žalobca sa totiž žalobou domáhal voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/ ako ručiteľovi žalovaného 1/ zaplatenia pohľadávky na vrátenie časti odmien, ktoré žalobca žalovanému 1/ vyplatil, a to vo výške 1.951,54 eura, pričom žalobca v žalobe tvrdil, že túto pohľadávku má na zmluvnom základe, vychádzajúc z čl. V bod 3. zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Uvedené ustanovenie zmluvy, na ktoré

žalobca poukazuje v žalobe pri skutkovom vymedzení svojho nároku, obsahuje aj dohodu o splatnosti danej pohľadávky, a to tak, že táto je 14 dní odo dňa, keď žalobca žalovaného 1/ k vráteniu odmeny vyzval. Ako súd už uviedol, nebolo medzi sporovými stranami sporné, že pred podaním žaloby žalobca žalovaného 1/ na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovaných nevyzval, a žalovaní boli preto vyzvaní na zaplatenie žalovanej pohľadávky až doručením žaloby, ktorá je preto v danej veci aj hmotnoprávnym úkonom žalobcu, ktorým vyzýva žalovaných na zaplatenie žalovanej pohľadávky ( ). Žaloba bola žalovaným doručená dňa 06.07.2022 (žalovanému 1/ ako obligačnému dlžníkovi), resp. 22.06.2022 (žalovanému 2/ ako ručiteľovi žalovaného 1/). Dňa 06.07.2022 teda začala žalovanému 1/ plynúť 14-dňová doba splatnosti danej pohľadávky, za ktorej splnenie ručil žalovaný 2/. Nebolo sporné a z obsahu spisu (potvrdenie banky o zúčtovaní platby – č. l. 31) vyplynulo, že dňa 01.07.2022, teda pred uplynutím 14-dňovej doby splatnosti žalovaní uhradili celú žalovanú pohľadávku žalobcovi. Zaplatenie tejto pohľadávky žalovanými bolo následne aj dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom.

Vychádzajúc z už uvedených právnych východísk, súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že nie je splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok, ktorá by musela byť splnená na to, aby napriek späťvzatiu žaloby bolo procesné zavinenie zastavenia konania v zmysle na strane žalovaného, a to dôvodnosť podanej žaloby, posudzovaná z procesného hľadiska (avšak nie striktne formálne, bez zohľadnenia špecifických okolností prejednávanej veci). Žalovaní totiž síce v konaní splnili to, čoho sa žalobca domáhal – posudzujúc žalobný petit v časti žalovanej istiny – avšak nie z toho dôvodu, že by žalobca podal žalobu dôvodne, teda že by žaloval svoje už porušené právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky ( ), ale z dôvodu jej hmotnoprávneho účinku, ktorým je v prípade, ak je viazaná splatnosť žalovanej pohľadávky na doručenie výzvy na plnenie, a žalobca pred podaním žaloby nepožiadal žalovaného dlžníka, príp. (aj) ručiteľa o plnenie skôr, považuje sa za takúto výzvu žaloba. Žalovaný 1/ bol totiž až doručenou žalobou vyzvaný na splnenie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanú pohľadávku, pričom túto hmotnoprávnu povinnosť si aj riadne splnil, a to dokonca ešte pred samotným začatím plynutia doby splatnosti, keďže žalovanému 1/, ktorý je obligačným dlžníkom žalobcu, bola žaloba doručená až dňa 06.07.2022, pričom pohľadávku splnil už 01.07.2022, teda v čase, keď o nej zjavne dozvedel od žalovaného 2/, ktorý bol ručiteľom žalovaného 1/ a ktorý je štatutárnym orgánom a jediným spoločníkom žalovaného 1/, a ktorému bola doručená žaloba dňa 22.06.2022. Žalovanému 2/ ako ručiteľovi za záväzky žalovaného 1/ totiž nemohla začať plynúť lehota na plnenie za nesplnený záväzok žalovaného 1/ pred tým, ako by uplynula doba splatnosti žalovanému 1/ ( ), pričom v konaní nebolo tvrdené a ani nevyšlo najavo, že by išlo v danej veci o prípad, kedy by žalobca ako veriteľ podľa mohol žiadať žalované plnenie priamo od žalovaného 2/ ako ručiteľa bez predchádzajúcej výzvy žalovaného 1/. Hoci vzhľadom na uvedené to nie je v tejto veci právne relevantné, len pre úplnosť možno konštatovať, že ani ak by sa za začiatok doby splatnosti žalovanej pohľadávky žalobcu považovalo doručenie žaloby ručiteľovi – žalovanému 2/, ku ktorému došlo 22.06.2022, stále by žalovaní žalovaný dlh splnili v 14-dňovej dobe splatnosti, keďže ho splnili dňa 01.07.2022.

Pri existencii týchto okolností (ktorými sú splnenie žalovanej pohľadávky po doručení žaloby, podanej v čase, kedy žalovaná pohľadávka nebola splatná a splnenej počas konania, avšak stále skôr, ako by sa stala pohľadávka splatnou), podľa už uvedeného komparatívneho a ústavnokonformného výkladu (ktorý v sebe obsahovo zahŕňa normatívny text predchádzajúceho a v Českej republike stále účinného vety druhej ) nemožno dospieť k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a teda, že by procesné zavinenie zastavenia konania pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo po tom, ako žalovaní splnili žalovanú pohľadávku počas konania, avšak stále pred uplynutím doby splatnosti, a teda aj žalobca žalobu podal v čase, keď táto ešte nebola splatná, zavinili žalovaní.

Procesne preto zavinil zastavenie konania v prejednávanej veci žalobca tým, že vzal žalobu späť v dôsledku plnenia žalovanej pohľadávky žalovanými počas konania, ktorí ju však splnili stále skôr, ako nastala splatnosť žalovanej pohľadávky. Nárok na náhradu trov konania má preto v prjedenávanej veci podľa protistrana, ktorou sú žalovaní, a to v celom rozsahu (100 %).

Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa v spojení s priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (, ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).