Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7To-28-2015.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/28/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2015, v trestnej veci obžalovaného D.. M. Y., pre trestný čin podľa § 326 ods.1, ods.2 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.1.2015 sp.zn. 6 T 122/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 6 T 122/2013 z 9.januára 2015 bol obžalovaný M. Y. podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp.zn. 4 Pv 734/2011 z 21.10.2013 podanej pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.a/, písm.b/ Tr.zák., s poukazom na § 138 písm.d/, písm.h/, písm. j/ Tr.zák. a § 139 ods.1 písm.a/ Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že
dňa 21.3.2009 v čase medzi 11.05 hod. až 11.40 hod. v G. D. X.. O. ako člen Pohotovostnej motorizovanej hliadky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zadržal mal. H. Ž.., D.. XX.X.XXXX a následne na Z. U. L. zadržal mal. L. G.., D.. XX.XX.XXXX a mal. O. N.., D.. XX.X.XXXX, ktorých počas prevozu služobným motorovým vozidlom zn. D. D. smerom na Obvodné oddelenie Košice - Juh, v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zák. č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanovením 48 ods. 3 písm. a/, písm. e/, písm. g/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, fyzicky napadol a to tak, že týchto v zadnej časti služobného motorového vozidla udieral rukou do oblasti tváre,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Okresný súd podľa § 288 ods.3 Tr.por. odkázal poškodených H. Ž., D.. XX.X.XXXX, L. G., D.. XX.XX.XXXX V. O. N., D.. XX.X.XXXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátora. V písomnom odôvodnení prokurátor okresnej prokuratúry uviedol, že oslobodzujúci rozsudok trpí vadami, z dôvodu ktorých ho možno označiť ako nezákonný. Úvodom podaného odvolania poukázal na ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por. s tým, že zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu orgánu štátu. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru pri postupe podľa citovaného ustanovenia Trestného poriadku. V nasledujúcej časti odôvodnenia odvolania prokurátor podrobne uviedol obsahy jednotlivých výpovedí poškodených, na základe ktorých možno podľa jeho názoru jednoznačne ustáliť, že obžalovaný sa žalovaného trestného činu dopustil. Taktiež zvýraznil aj výpovede jednotlivých zainteresovaných svedkov, ktoré mali naznačovať spáchanie trestného činu obžalovaným.
O tom, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu, podľa názoru prokurátora svedčia aj listinné dôkazy dokumentujúce priebeh a výsledok jeho služby. Prokurátor poukázal na závery znaleckých posudkov z odboru psychológie, podľa ktorých u poškodených H. Ž. V. O. N. neboli zistené sklony ku konfabulovaniu, resp. skresľovaniu prežitých udalostí. Poškodený L. G. reprodukoval prežité udalosti nepresne z dôvodu znížených rozumových a pamäťových schopností. Z uvedeného prokurátor usúdil, že poškodení hodnoverne reprodukovali prežité udalosti, a teda presne opísali protiprávne konanie obžalovaného. Výpovede svedkov P. G. V. O. O., zasahujúcich kolegov obžalovaného, prokurátor vyhodnotil ako účelové a produkované v snahe zbaviť ho trestnej zodpovednosti. Ďalej prokurátor v odvolaní uviedol znenie ustanovenia § 326 Tr.por., ako i príslušné ustanovenia zákonov o policajnom zbore, štátnej službe príslušníkov policajného zboru Z. L. Z. R. S. V. M. Z. V. Ž. A.. Záverom prokurátor uviedol, že obžalovaný sa žalovaného trestného činu dopustil, a preto druhostupňovému súdu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.b/ Tr.por. a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný vzhľadom na správnosť napadnutého rozsudku navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.
Pokiaľ sa týka podaného odvolania a vykonaného dokazovania je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie žalovaného trestného činu poprel a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. V prípravnom konaní v podstate uviedol, že v inkriminovanom čase vykonával policajný zákrok na základe oznámenia svedka trestného činu s tým, že v krátkom časovom slede stotožnil oznámených páchateľov a týchto postupne so službukonajúcim kolegom L. D. aj zadržal. Na zadržaní páchateľov sa podieľali aj ostatné privolané policajné hliadky s tým, že predmetný zákrok prebiehal na Z. U. L.. Po zadržaní páchateľov týchto eskortoval na policajnú stanicu P. A. G. - M. vo vozidle psovodov s kolegami O. O. V. P. G.. Počas ich prevozu nenastali žiadne mimoriadne udalosti a obžalovaný vylúčil, že zadržaných fyzicky napadol, resp. vykonal voči nim nedovolený zákrok. Zadržaní páchatelia H. Ž., L. G. V. O. N. sa počas prevozu na policajnú stanicu medzi sebou bavili a v určitých okamihoch aj zabávali. Ani jedno z tvrdení poškodených sa nezakladá na pravde s tým, že obžalovaný poukázal na značné rozpory v ich výpovediach ako z prípravného konania, tak z hlavného pojednávania.
K žalovanej trestnej činnosti boli v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia
- poškodení L. G.I., O. N. V. H. Ž.. Obsah výpovedí týchto poškodených je podrobne uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto krajský súd ich nepovažoval za potrebné opätovne reprodukovať. Dôležitým momentom vo vykonanom trestnom stíhaní, ktorý vyplýva z jednotlivých výpovedí je skutočnosť, že poškodení spáchanie trestného činu obžalovaným opisovali v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní so značnými rozpormi, ktoré sa týkali spôsobu ich údajného fyzického napadnutia. Poškodený O. N. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný udrel L. G. 1-krát pravým lakťom do tváre, avšak na hlavnom pojednávaní udal, že obžalovaný Ivana Kroščena buď fackoval alebo boxoval. Poškodený L. G. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný ho udrel 1- krát do pravej strany nosa, pričom nebil H. Ž.. Na hlavnom pojednávaní v podstate zotrval na výpovedi z prípravného konania. Poškodený H. Ž. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný ich všetkých troch neustále bil počas celej cesty, a to z U. L. na policajnú stanicu. Od obžalovaného dostal dve alebo tri rany. Keď vystúpil z policajného vozidla vypľul krv. Na hlavnom pojednávaní poškodený H. Ž. nevedel uviesť, či bol zo strany obžalovaného pri prevoze fyzicky napadnutý.
K stíhanému trestnému činu boli vypočutí aj rodičia poškodených, a to H. Ž., L. G., V. Z., F.H. Z. V. W. B., ktorí však prostredníctvom svojich svedeckých výpovedí orgánom činným v trestnom konaní a súdu neuviedli relevantné skutočnosti. Matka poškodeného H. Ž. - Y. Ž. v prípravnom konaní uviedla, že na ústach svojho syna po jeho zadržaní videla známky zakrvácania a tento jej neskôr oznámil, že policajti ho po zadržaní a predvedení na policajnú stanicu zbili. Na uvedenom obsahu svojej svedeckej výpovede Y. Ž. zotrvala aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní.
Službukonajúci policajti P. G. V. O. O., ktorí v inkriminovanom čase vykonávali spolu s obžalovaným prevoz páchateľov na policajnú stanicu jednoznačne vylúčili ich fyzické napadnutie, resp. nezákonný policajný zákrok. K činnosti obžalovaného, ako i zakročujúcich policajtov boli vypočutí svedkyňa S. T., ako i svedok M..S. N.. Výpovede týchto svedkov neobjasnili priebeh posudzovaného policajného zákroku.
V priebehu trestného stíhania boli zabezpečené aj znalecké posudky z oblasti psychológie za účelom posúdenia intelektu, pamäťových a rozumových schopností vnímať, ako i posúdenia celkovej štruktúry osobností poškodených. Poškodený H. Ž. bol vyhodnotený ako osobnosť s intelektovými a rozumovými schopnosťami podpriemernými s tým, že prežité udalosti dokáže spontánne reprodukovať v ich jednoduchej podstate. Konfabulačné skreslenia neboli zistené. Vierohodnosť reprodukovaných okolností je z psychologického hľadiska znížená, vzhľadom na nesúlad v jeho vyjadreniach, nebol zistený sklon vymýšľať, skôr sklon zveličovať, nadsadzovať alebo skresľovať niektoré skutočnosti. Hraničné lži skóre poukazuje za mierny sklon k pretvárke. Poškodený L. G. má intelektové schopnosti na úrovni pásma s IQ 74, pričom jeho myslenie je nedostatočne, príčinne a chronologicky usporiadané. Má sklon konfabulačne domýšľať skutočnosti. Funkcie pamäte je celkovo znížená, podpriemerná, jeho vnímanie je povrchné, nepostihuje detaily. Schopnosti uchovať v pamäti a následne správne reprodukovať exponovaný materiál je oslabená, časovo neusporiadaná s tendenciou ku konfabulačným skresleniam. Osobný vývin je nedostatočne diferencovaný s poruchami správania. Z psychologického hľadiska je reprodukcia prežitých udalostí v dôsledku znížených rozumových a pamäťových schopností nepresná a nespoľahlivá, v detailoch, časových odhadoch so sklonom ku konfabulačnému dokresľovaniu, čo znižuje jej vierohodnosť v rámci použiteľnosti v trestnom konaní. U poškodeného bol zistený sklon konfabulačne skresľovať realitu, v rámci slaboduchosti a nie vždy rozlišuje medzi predstavami a realitou. Myslenie je infantilné a naivné. Poškodený O. N. má intelektové schopnosti na dolnej hranici priemerného pásma. Funkcia pamäti zodpovedá úrovni intelektu. Sklon konfabulovať na báze pamäťovej nedostatočnosti a organicky nebol zistený. Oblasť vyšších citov morálnych a sociálnych je plytká. S časovým odstupom štyroch rokov od predmetnej udalosti v čase vypracovania posudku má nepresné a nespoľahlivé spomienky. Nedokáže si vybaviť niektoré úseky alebo detaily predmetného skutku, čo je z psychologického hľadia akceptovateľné v rámci jeho slabo priemernej kognitívnej výbavy. U poškodeného môže dochádzať k skresľovaniu detailov.
V trestnom stíhaní boli po odmietnutí pôvodnej obžaloby a vrátení veci prokurátorovi na ďalšie konanie vykonané aj konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenými s tým, že ich výsledkom nebolo odstránenie už uvedených rozporov súvisiacich s údajným spôsobom napadnutia poškodených.
Spisový materiál vzťahujúci sa na trestné stíhanie obžalovaného ďalej obsahoval množstvo ďalších listinných dôkazov, ktoré dokumentovali začiatok, priebeh, ako i ukončenie výkonu jeho služby v inkriminovanom čase. Medzi tieto listinné dôkazy patria záznamy zo služby pohotovostnej motorizovanej jednotky - odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 21.3.2009, nasledujúce úradné záznamy, plány služieb, záznamy z knihy fonogramov a hlásení OO PZ Košice - Juh a protokol udalostí zo dňa 21.3.2009. Z týchto listinných dôkazov nevyplývali skutočnosti nasvedčujúce k spáchaniu stíhaného trestného činu.
Na základe týchto dôkazov krajský súd v súlade s názorom prvostupňového súdu ustálil dôvodnosť postupu podľa § 285 písm.b/ Tr.por. Poškodení v priebehu trestného stíhania nevedeli jasne a bez rozporov opísať údajné protiprávne konanie obžalovaného. Krajský súd zaujal názor, podľa ktorého by v prípade opísaného konania M.Ú. Y. v podanej obžalobe maloletí poškodení utrpeli vážne a ťažké poranenia. Fyzické dispozície obžalovaného a poškodených boli v zrejmom nepomere a pri uvádzaných útokoch by poškodení nemohli zostať bez viditeľných poranení. Po označenom zákroku obžalovaného, ani jeden z poškodených nebol na lekárskom ošetrení, pričom viditeľné zranenia po ich návrate domov nespozorovali ani ich rodičia. Tieto skutočnosti rodičia poškodených potvrdili svojimi svedeckými výpoveďami. Zranenia poškodených neboli spozorované ani ďalšími službukonajúcimi príslušníkmi polície.
Na základe týchto skutočností sa krajský súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého v prípade trestného stíhania obžalovaného, nebolo možné urobiť jednoznačný záver o jeho vine. V priebehu trestného stíhania bolo jednoznačne preukázané len zadržanie poškodených a ich eskortovanie na policajnú stanicu. Pre uvedené okresný súd správne rozhodol, že takýto skutok nie je trestným činom. Pokiaľ sa týka bližšieho odôvodnenia takéhoto tvrdenia krajský súd odkazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamietol podľa § 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.