Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-16-2014.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: L. T., O.. XX.XX.XXXX, V. P. U. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 556,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 556,28 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130,70 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 425,58 Eur od 01.05.2011 do zaplatenia, pričom súd žalovanému povoľuje splácať všetko v mesačných splátkach po 30 Eur, splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky alebo jej časti má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 33 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 556,28 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že poskytoval žalovanému služby vo forme dodávky vody (vodné) na odbernom mieste: P. U. XXX, G. v zmysle zmluvy č. 012030107/1/2004 a podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Za poskytnuté služby fakturoval žalovanému ceny, a to vodné vo výške 130,70 eura a vo výške 425,58 Eur. Žalovaný do podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 7Ro/750/2013 - 10 dňa 31.01.2014, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení zo zákona. Odpor odôvodnil žalovaný tým, že dlh bol spôsobený žalobcovi nielen ním, pretože na adrese odberného miesta bývajú spolu štyri rodiny a okrem neho W. T., P. T., L. T.. Preto žiadal, aby pohľadávka žalobcu bola rozdelená medzi nich. Na záver odporu uviedol, že dlhu si je vedomí a chce ho vyrovnať, ale nakoľko osoby ním uvedené aj on sú nezamestnaní, žiada súd o povolenie splátok. Na výzvu súdu uviedol, že žiada povoliť splátky po 30 Eur mesačne, poberá dávku v hmotnej núdzi po 61,60 Eur mesačne, spláca úver od VÚB, a.s. vo výške 1.600 Eur po 20 Eur mesačne. K tomu priložil potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za január až marec roka 2015 a fotokópie poštových poukážok o splácaní úveru banke.
Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že skutočnosti uvedené žalovaným sú irelevantné, pretože žalovaný sám a dobrovoľne uzavrel so žalobcom písomnú zmluvu o dodávke vody, žalobca poskytol žalovanému plnenia vyplývajúce zo zmluvy, teda dodal mu vodu, ktorú spotreboval, avšak žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neuhradil žalované faktúry za dodanú a spotrebovanú vodu.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku, kedy tento verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to zmluvou č. 012030107/1/2004 o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 11.05.2004, faktúrami za vodné zo dňa 09.11.2010 a 07.03.2011.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 11.05.2004 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu č. 012030107/1/2004 o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v platnom znení (ďalej aj „zmluva“). Predmetom zmluvy bol okrem iného záväzok predávajúceho (žalobcu) dodávať pitnú vodu z verejného vodovodu a záväzok kupujúceho (žalovaného) za odber vody z verejného vodovodu platiť predávajúcemu vodné. Cenu za odber vody určuje v zmysle zmluvy Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Podkladom pre zaplatenie vodného je daňový doklad - faktúra. Fakturácia vodného sa vykonávala na základe stavu zisteného meradlom. Adresa odberného miesta je P. U. XXX, G.. Zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú. Dňa 09.11.2010 vyfakturoval žalobca po odpočítaní zaplatených preddavkov žalovanému vodné za obdobie 07.11.2009 - 03.11.2010 za dodaných 583 m3 vody vo výške 280,70 Eur so splatnosťou do 31.12.2010 a dňa 07.03.2011 za obdobie 04.11.2010 - 22.02.2011 za dodaných 287 m3 vody vo výške 425,58 Eur so splatnosťou do 30.04.2011.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v platnom znení (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“) odberateľom vody (ďalej len „odberateľ“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len „vodné“), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
Na základe platne a účinne uzatvorenej zmluvy o dodávke vody vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah, na základe ktorého bol žalobca ako prevádzkovateľ (resp. vlastník) verejného vodovodu povinný dodávať vodu a oprávnený požadovať za jej dodávku vodné od žalovaného ako odberateľa vody v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. Nakoľko žalobca v zmysle zmluvy a predloženej faktúry dodal do odberného miesta v období od 07.11.2009 do 22.02.2011 vodu spolu v objeme 870 m3 a žalovaný si svoj zmluvný záväzok doteraz nesplnil, súd priznal v zmysle zmluvy a § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie vyfakturovaného vodného. Zmluvu uzatvoril so žalobcom len žalovaný, preto len on zodpovedá žalobcovi za úhradu vodného. Iné osoby nie sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom, a preto nemôžu byť žalobcovi zaviazané na plnenie vyplývajúce zo zmluvy.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 11.05.2004 a k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažného dlhu došlo ohľadne vodného dňa 01.01.2011 a 01.05.2011 (t.j. dňom nasledujúcim po jeho splatnosti) súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase začiatku omeškania s plnením jednotlivých súm, t.j. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10a a § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny vodného, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti príslušnej čiastky istiny. Uplatnenie úroku z omeškania žalobcom je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením vodného vo výške 280, 70 Eur 1 % a vo výške 425,58 Eur 1,25 %. Preto súd aj uplatnenému nároku žalobcu na úrok z omeškania vyhovel.
Vzhľadom na uvedené sú nároky žalobcu uplatnené v žalobe dôvodné, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného mu súd povolil splácať priznanú dlžnú žalovanú istinu vrátane priznaných úrokov z omeškania z nej v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu v zmysle § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. Úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 33 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).