Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/118/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, , 810 00 Bratislava proti odporcovi: H. F., nar. XX.XX.XXXX, R. M. XXX/XX, V. nad L., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., IČO: 42309166, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 649,06 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi 488,54 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2011 do zaplatenia a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,42 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie 150,52 eur konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Právny predchodca navrhovateľa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 19.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 649,06 eura s prísl., a to na tom skutkovom základe, že dňa 17.1.2008 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000 Sk (497,91 eur), ktorý sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil v lehote splatnosti úveru, čím sa dostal do omeškania s vrátením žalovanej sumy. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania.

Súd vydal vo veci dňa 5.12.2013 platobný rozkaz, č. k. -24, ktorý však zrušil uznesením zo dňa 22.5.2014, č. k. -39, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Uznesením č. k. -47 zo dňa 2.7.2014 súd pripustil zmenu účastníka konania, podľa ktorej pôvodný navrhovateľ Profidebt Slovakia s.r.o., z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil do konania nový navrhovateľ Intrum Justitia Debt Finance AG.

Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2014 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z.

Podaním doručeným súdu dňa 9.6.2015, navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím bez svojej prítomnosti. Rovnakým podaním predložil navrhovateľ dohodu o

uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 29.9.2008, v ktorej odporca uznal písomne čo do právneho dôvodu aj výšky svoj záväzok, pričom sa zaviazal uvedený záväzok uhradiť v 8 pravidelných mesačných splátkach, vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 76,99 eur. Zároveň navrhovateľ zobral žalobný návrh späť v časti poplatkov vo výške 119,41 eur a úrokov z dlžnej čiastky vo výške 41,11 eur.

V priebehu konania sa odporca pre neznámy pobyt stal pre súd nedosiahnuteľným, preto podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) mu bola ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní. Vedľajší účastník sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd konal v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a vedľajšieho účastníka.

Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, žiadosťou o aktiváciu nákupnej karty Nay, zmluvou o postúpení pohľadávok, dodatkom k zmluve o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, zmluvou o aktivácii nákupnej karty Nay, oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného rozkazu ako aj ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:

Na základe žiadosti odporcu o aktiváciu nákupnej karty NAY zo dňa 3.1.2008 uzavrel právny predchodca navrhovateľa dňa 17.1.2008 s odporcom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding a.s., ktorá spočívala v poskytnutí úverového rámca do výšky 497,91 eur (15.000 Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Z dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany odporcu zo zmluvy bola vyhlásená predčasná splatnosť dlžného zostatku. Dňa 18.8.2008 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, podľa ktorej mal odporca uhradiť uznanú dlžobu v 8 mesačných splátkach vždy ku 20. dňu v mesiaci. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa spol. VÚB a.s. na navrhovateľa. Keďže odporca si svoje záväzky neplnil, navrhovateľ si žalobou na súdu uplatnil nesplatenú pohľadávku ako aj zákonné úroky z omeškania.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.

Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) (v znení platnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding a.s.), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding a.s., súd posudzoval s ohľadom na jej skutočný obsah, ktorým bolo poskytnutie peňažných prostriedkov do určitej sumy a ich následné splácanie v dohodnutej schéme, ktorá zahŕňala istinu aj úroky, za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Odporca doposiaľ nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu spočívajúcu vo výške nesplnených peňažných záväzkov voči navrhovateľovi. Návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 488,54 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, súd preto považoval za odôvodnený. V časti poplatkov za úver vo výške 119,41 eur a v časti kapitalizovaných úrokov vo výške 41,11 eur, súd v súlade s čiastočným späťvzatím navrhovateľa konanie zastavil.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca dlžnú pohľadávku dosiaľ neuhradil, súd ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa vyčíslenia žalovanej pohľadávky, t.j. od 16.12.2011.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V tomto konkrétnom prípade súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 160,52 eur a navrhovateľovi priznal pohľadávku vo výške 488,54 eur s príslušenstvom (oproti žalovanej pohľadávke vo výške 649,06 eur), pomer úspechu navrhovateľa voči odporcovi bol 75% - 25%. Navrhovateľovi teda vzniklo právo na náhradu 50% (75% - 25%) jeho trov konania.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 165,97 eura do 663,88 eura je 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

V tomto konaní bola základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, určená hodnotou záväzku pri začatí poskytovania právnej služby - 649,06 eur a teda základná sadzba tarifnej odmeny je 41,50 eur (16,60 eur + 15 x 1,66 eura).

Súd považoval navrhovateľom uplatnené trovy konania za účelne vynaložené, konkrétne zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 38,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vo výške 118,34 eur (2x41,50 eur + 2x7,81 eur + 20 % DPH). Teda spolu 156,84 eur (118,34 + 38,50). Keďže navrhovateľovi vzniklo právo na 50 % účelne vynaložených nákladov, súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,42 eur (50 % zo sumy 156,84 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.