Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/219/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci navrhovateľky: U. R., bytom R. XXX/X, V. pri S., štátne občianstvo SR, opatrovníčka pre konanie za domnelého otca I. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, V. pri S., zomrelého XX.XX.XXXX, zastúpená: JUDr. Vladimíra Trvalová, advokátka, Drieňová 34, Bratislava, proti odporcom: 1.rade G. I., bytom ul. 9. I. 5, T. S., štátne občianstvo SR, zastúpená: JUDr. Michal Ellinger, advokát, Wolkrova 41, Bratislava, 2. rade mal. G. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. 9. I. 5, T. S., štátne občianstvo SR, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec, o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Súd odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX a doplneným návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhala sa zapretia otcovstva, žiadala súd aby vo veci rozhodol tak, že nebohý I. R. nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, V. pri S., zomrelý dňa XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého G. I. I. nar. XX.XX.XXXX. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozsudkom sp.zn. zo dňa 29.05.2014 v právnej veci navrhovateľky G. I. proti odporkyni U. R., opatrovníčky pre konanie za domnelého otca I. R., zomrelého dňa XX.XX.XXXX o určenie otcovstva rozhodol, že nebohý I. R. je otcom maloletého G. I. I. z matky G. I.. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným na súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala určenia, že nebohý I. R. je otcom maloletého G. I. I., pretože v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa súložila iba s ním. O ich vzťahu vedela aj rodina jej zosnulého priateľa aj sestra navrhovateľky M. I., jej druh však ešte pred narodením dieťaťa dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súd v konaní vedenom na tunajšom súde, sp.zn. uznesením zo dňa 23.09.2013 ustanovil domnelému otcovi opatrovníčku v osobe jeho matky U. R.. Opatrovníčka odporcu na pojednávaní uviedla, že vedela o vzťahu jej syna a navrhovateľky a za účelom dokazovania určenia otcovstva nežiadala vykonať znalecké dokazovanie.

V podanom návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že jej zomrelý syn udržiaval s odporkyňou 1. rade intímnu známosť približne osem mesiacov pred jeho smrťou od apríla 2012. V tom čase mu bola diagnostikovaná choroba skleróza multiplex, býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Odporkyňa 1. rade a určený otec dieťaťa nikdy nemali spoločnú domácnosť, nakoľko táto má trvalé bydlisko u svojich rodičov v Novej S., s určeným otcom maloletého G. I. I. sa stretávali iba sporadicky.

Určený otec k nej prechovával úprimné a hlboké city a preto aj napriek upozorneniam rodiny a priateľov v tom zmysle, že odporkyňa 1. rade mu rovnaké city neopätuje tento vzťah neukončil. Po smrti určeného otca I. R. sa navrhovateľka postupne dozvedela informácie, že odporkyňa 1. rade udržiavala intímne známosti nielen s určeným otcom, ale aj s inými mužmi. Odporkyňa 1. rade sa niekoľkokrát na verejnosti, v obchode, u lekára, v kaviarni vyjadrila na adresu určeného otca, „aj tak s takým kriplom by si nevedela predstaviť život a aspoň takto niečo po ňom zdedí“. Navrhovateľka ovplyvnená obrovským zármutkom zo smrti syna súhlasila, že podporí odporkyňu 1. rade pri určení otcovstva maloletého G. I. I. v nádejí, že prítomnosť vnuka časom zmierni jej smútok. Avšak po určení otcovstva súdom, odporkyňa 1. rade prerušila kontakt s navrhovateľkou a to tak, že neumožnila jej stretnutia s maloletým G., na telefonické výzvy reagovala tak, že hľadala výhovorky, aby zabránila styku s maloletým a nakoniec telefonické výzvy úplne ignorovala. Odporkyňa 1. rade sa v práci zdôverila, že nie je si istá tým, že otcom dieťaťa je zomrelý I. R., nakoľko mala pomer aj s inými mužmi. Taktiež sa navrhovateľka dozvedela informáciu, že odporkyňa 1. rade už krátko po smrti určeného otca začala viesť neviazaný život, navštevovala zábavné podniky, kde pod vplyvom alkoholu nadväzovala intímne známosti s mužmi. Podozrenia navrhovateľky sa naplnili aj pri stretnutí na dedičskom konaní po zomrelom synovi, keď sa odporkyňa 1. rade vulgárnym spôsobom dožadovala urýchleného ukončenia dedičského konania z dôvodu, že čo toľko všetci špekulujú, všetko po I. patrí jej, kde sú peniaze z účtov a kde sú autá, celý majetok patrí malému a hotovo. Všetky tieto skutočnosti navrhovateľku utvrdili v tom, že konanie odporkyne 1. rade je účelové v snahe urýchlene určiť otcovstvo k maloletému dieťaťu a následne nadobudnúť pozostalosť po zomrelom I. R. a sociálne výhody v podobe sirotských dávok pre maloletého. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka žiadala súd, aby nariadil znalecké dokazovanie vykonaním testov DNA o určení otcovstva maloletého dieťaťa.

Slovenský právny poriadok, ktorý zakladá určovanie otcovstva na domnienkach, sa súčasne usiluje o súlad medzi otcovstvom biologickým a právnym. Preto poskytuje možnosť, aby domnienka založená na zovšeobecnenom podklade mohla byť vyvrátená v prípade, keď dotknuté subjekty disponujú poznatkom, že na základe domnienky ustálené právne otcovstvo sa nezakladá na pokrvnom základe. Procesne sa táto konštrukcia premieta do inštitútu zapretia otcovstva, ktorú týmto navrhovateľka využíva a domáha sa nápravy v súčasnom nesúlade medzi biologickým a právnym stavom. Prípadný nesúhlas právneho a biologického otcovstva výrazným spôsobom zasahuje do súkromnej sféry navrhovateľky ako opatrovníčky právneho otca. Takýto zásah nadobúda osobitnú intenzitu v prípade, ak právny otec v čase nadobudnutia statusu otcovstva je už zomrelý a nemôže sa sám účinne domáhať na súde nápravy. Stav nesúladu právneho a biologického otcovstva zasahuje aj samotné dieťa, napr. v jeho práve poznať svojich biologických rodičov. Tento stav takto vedie k deformácií vzťahov medzi odporcom 2. rade maloletým dieťaťom aj jeho skutočným otcom, resp. odopieranie práva odporkyňou 1. rade maloletému v budúcnosti svojho biologického otca poznať a vybudovať si s ním sociálnu a citovú väzbu.

Odporkyňa 1. rade žiadala návrh na zapretie otcovstva k maloletému G. I. I. zamietnuť z dôvodu, že v konaní o určení otcovstva k maloletému dieťaťu sa preukázal skutkový základ domnienky a to, že došlo k súloži medzi matkou dieťaťa a otcom maloletého dieťaťa v rozhodnom období, v čase od ktorého do narodenia dieťaťa neprešlo menej ako 180 a viac ako 300 dní. Keďže bol naplnený skutkový základ tretej domnienky otcovstva a otcovstvo nevylučovali žiadne závažné okolnosti súd v danej veci rozhodol o uznaní otcovstva podľa § 94 ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine a podľa ustanovenia § 95 ods. 1 zákona o rodine. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné, aby navrhovateľka podávala ďalšie návrhy v danej veci a teda ani návrh na zapretie otcovstva, keďže súd už raz vydal právoplatné rozhodnutie. Navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva účelovo, tvrdenia v návrhu sú taktiež účelové a zavádzajúce len, aby robila prieťahy v dedičskom konaní po zosnulom synovi vzhľadom na to, že maloleté dieťa sa stalo oprávneným dedičom, po tom čo súd vydal právoplatné rozhodnutie, že je synom zosnulého I. R..

Odporca 2. rade žiadal návrh na zapretie otcovstva zamietnuť z dôvodu, že rozhodnutie súdu by malo závažné dôsledky pre všetkých účastníkov konania, predovšetkým pre maloleté dieťa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu B. súdu Bratislava III sp.zn. a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa dozvedela od osôb, ktoré poznajú odporkyňu 1. rade o tom, že vraj mala aj iných mužov a preto sa chce dozvedieť či jej syn je biologickým otcom maloletého dieťaťa. I. R. mal sklerózu multilex a v jednom liste sa vyjadril, že sa mu nepodarilo mať intímny styk s odporkyňou 1. rade, uvedený list osobne čítala, ktorý sa však stratil. Odporkyňa 1. rade navštívila

ich domácnosť prvý krát v apríli 2012, syn zomrel v decembri 2012, po smrti syna odporkyňa 1. rade neprišla k navrhovateľke na návštevu, začala sa jej vyhýbať. V súčasnej dobe nie je skončené dedičské konanie po synovi z dôvodu podaného návrhu na zapretie otcovstva.

Odporkyňa 1. rade na pojednávaní uviedla, že žila s nebohým otcom maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti osem mesiacov u navrhovateľky a to každý deň, chceli mať aj dieťa, mali intímny styk a nemali žiaden problém po intímnej stránke. Asi v mesiaci novembri 2012 sa dozvedela, že je gravidná, po smrti I. R. mohla ísť na interrupciu, ale navrhovateľka ju prehovárala a povedala jej, že chce mať pamiatku na syna, že jej budú pomáhať vo všetkom, preto si dieťa nechala. Po jeho smrti sa odsťahovala spolu s maloletým dieťaťom k svojim rodičom. Navrhovateľka v konaní o určenie otcovstva nežiadala vykonať znalecké dokazovanie vykonaním testov DNA. Problémy nastali v dedičskom konaní, kedy navrhovateľka ukončila kontakt s maloletým dieťaťom a nemala o neho záujem. Odporkyňa 1. rade jednoznačne uviedla, že otcom maloletého dieťaťa je nebohý I. R..

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť, pretože je v záujme maloletého dieťaťa, aby v rodnom liste maloletého dieťaťa bol uvedený otec dieťaťa, zapretie otcovstva nie je v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine, ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.9C 142/2013-24 zo dňa 29.05.2014 súd určil, že nebohý I. R., nar. XX.XX.XXXX, zosnulý dňa XX.XX.XXXX je otcom maloletého G. I. I., nar. XX.XX.XXXX, z matky G. I., nar. XX.XX.XXXX, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Ide o určenie otcovstva rozhodnutím súdu na základe tretej domnienky otcovstva, podmienkou využitia tejto domnienky v zmysle zásady ich subsidiarity je, že otcovstvo nebolo ustálené na základe žiadnej z predchádzajúcich domnienok, keďže rodičia neuzavreli manželstvo, nedošlo ani k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, muž ktorému svedčí domnienka otcovstva zomrel pred podaním návrhu na určenie otcovstva.

V konaní o určení otcovstva na základe tretej domnienky prebieha proces jej uplatnenia ako aj proces jej vyvracania. Cieľom aplikácie tejto domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa, skutkový základ tretej domnienky možno vyvrátiť iba v konaní o nej. U. R. ako opatrovník za zomrelého otca I. R. v konaní o určení otcovstva k maloletému G. I. I. uviedla, že vedela o vzťahu jej syna a G. I. a nežiadala vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA, preto námietky navrhovateľky o tom, že sa chce dozvedieť či jej syn je biologickým otcom maloletého dieťaťa súd považoval za irelevantné a návrh na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania DNA a výsluchom svedkyne I. I. za nadbytočné a nehospodárne.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že otcovstvo k maloletému G. I. I. bolo už právoplatne určené rozhodnutím súdu na základe tretej domnienky otcovstva, všetci účastníci sa vzdali práva podať odvolanie na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok, navrhovateľka nie je ani aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Zákon o rodine už preto nedáva ďalšiu možnosť vyvrátiť účinky tretej domnienky, domnienka sa stala záväznou právoplatnosťou konštitutívneho rozhodnutia o vyhovení žalobe o určení otcovstva, keď sa z domnienky vyvrátiteľnej stala domnienkou nevyvrátiteľnou a preto z vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporu. Odporcovia 1. rade a 2. rade mali vo veci plný úspech, v konaní im nevznikli žiadne trovy, preto súd odporcom 1. rade a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.