Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/80/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: K. A., bytom J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.505,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.3.2014 pod č. k. -68, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

N e p r i z n á v a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. -68 konanie zastavil v časti o zaplatenie 180,- eur v časti zmluvnej pokuty 0,065 % a úroku z omeškania 3,275 % zo sumy 100,- eur od 18.9.2013 do 28.10.2013 a zo sumy 80,- eur od 29.10.2013 do zaplatenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 42,48 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 10.1.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Súd náhradu trov konania odporcovi nepriznáva. Súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 1.505,46 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom nedodržania platobných podmienok z poskytnutého revolvingového úveru. Podaním z 21.11.2013 žalobca oznámil, že žiada priznať len 1.325,46 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne z jednotlivých dlžných súm. Žalovaný mal pôvodne zaplatiť 42 splátok po 62,69 eur, pričom uhradil len 17 splátok po 62,69 eur a jednu splátku po 61,79 eur. Dlh po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje 1.325,46 eur.

Podaním z 30.10.2013 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Ďalším podaním z 21.2.2014 vedľajší účastník vzniesol námietku nedôvodnosti žaloby v časti zaplatenia 1.462,96 eur a v tomto rozsahu žiadal návrh zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ako veriteľ uzavrela so žalovanou Revolvingový úver č. 8300031485 zo dňa 5.8.2010, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru 1.170,- eur, ktorý mal byť splácaný v 42 mesačných splátkach po 62,69 eur splatnými vždy do 30. dňa v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 % a ročnej percentuálnej miere nákladov 65,46 % a priemernej hodnote RPMN ku dňu podpísania zmluvy vo výške 51,49 %. Spolu žalovaná uhradila žalobcovi sumu 2.632,98 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere.

Dňa 13.12.2011 žalobca oznámil žalovanej tzv. zosplatnenie celého dlhu z dôvodu, že žalovaná je v omeškaní s úhradou splátky č. 13, 14 a 15, pričom pri najstaršej splátke je v omeškaní o viac ako 3 mesiace. List sa vrátil žalobcovi ako neprevzatý v odbernej lehote dňa 12.1.2012. Podľa Karty klienta žalovaná uhradila 1.127,52 eur.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa Zmluvy o úvere boli poskytnuté peňažné prostriedky 1.170,- eur pri úroku 70,02 % ročne a ročnej percentuálnej miere nákladov 65,46 %. Celkový úver a úroky za celú dobu čerpania mali byť v čiastke 2.632,98 eur, pričom žalobca mal zaplatiť aj odplatu za možný odklad splatnosti splátky úveru vo výške 168,17 eur. Z Karty klienta vyplýva, že žalovaná uhradila 1.127,52 eur, pričom posledná splátka bola 26.7.2013. Neuhradený zvyšok úveru je 1.505,46 eur. Keď nedošlo k úhrade splátky 13., 14. a 15., žalobca zosplatnil úver. V priebehu konania žalobca zobral svoj návrh späť v rozsahu 180,- eur, v časti zmluvnej pokuty 0,065 % a úrokov z omeškania 3,275 % zo sumy 100,- eur od 18.9.2013 do 28.10.2013 a zo sumy 80,- eur od 29.10.2013 do zaplatenia. Dlžná suma má potom predstavovať 1.325,46 eur.

Pri hodnotení ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je fakticky zmluvnou odmenou pre veriteľa predstavujúcou náklady spojené so spotrebiteľským úverom, tak tieto náklady účtované žalobcom súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.), lebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, aj keď sa žalobca bráni ustanoveniam § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. o maximálnej výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, kde pri možnej percentuálnej miery nákladov 76 % požaduje odplatu 65,46 %. Tu súd aplikoval Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Nie je možné neprihliadať v spotrebiteľských zmluvách na tie ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podľa úrokov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v auguste 2010 v 3. štvrťroku 2010 bola priemerná úroková sadzba 12,66 % ročne. Dohodnutá ročná úroková sadzba 70,02 % predstavuje tak viac ako 5-násobok priemerného úroku vyberaného bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Dohodnutú výšku úrokov z omeškania súd považuje za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá výška úrokov je neprimeraná a odporuje dobrým mravom. Ak žalobca poskytol 1.170,- eur úveru a bolo zaplatených 1.127,52 eur, tak dlh predstavuje len 42,48 eur. Preto súd vyhovel nároku len v rozsahu 42,48 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne priznal žalobcovi len zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od zosplatnenia úveru dňa 10.1.2012.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v súdnom konaní. Žalobca mal úspech v rozsahu 42,48 eur (2,82 % z hodnoty sporu), čo je výrazný neúspech žalobcu. Keďže odporkyňa si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnejšej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca, a to proti tretiemu výroku o zamietnutí časti návrhu v prevyšujúcej časti. Žalobca poukazuje na to, že úverová zmluva bola podpísaná 5.8.2010, t.j. za účinnosti Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorá ustanovuje výšku odplaty za poskytnutie úveru. Ak právna úprava v časti RPMN pripúšťala 76 % úročenie v spotrebiteľských úveroch a v revolvingovom úvere je 65,46 %, nemôže byť dohodnutá RPMN v rozpore s dobrými mravmi. Ak je revolvingový úver v súlade s právnou úpravou, a to Nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., potom rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu je nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, na základe akého zákonného dôvodu súd porovnal výšky odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere s odplatami bánk. Keďže finančný trh zahrňuje všetky subjekty na finančnom trhu, nielen banky, dohodnutá výška odplaty podľa zmluvy o revolvingovom úvere neprevyšovala podstatne odplatu za rovnaké spotrebiteľské úvery u bánk (v rozsahu 51,49 %). Nebolo to viac ako 20 %, ako je stanovené v dôvodnej správe k ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného od 11.6.2010. Žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť návrhu v jeho zamietavej časti tak, že bude priznaný plný nárok žalobcu s tým, že sa mu prizná aj náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Proti výroku rozsudku v časti nepriznania náhrady trov konania dal odvolanie právny zástupca vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ. Združenie vstúpilo do konania na ochranu spotrebiteľa, keď posudzoval neprimeranú vysokú úrokovú sadzbu z poskytnutého úveru, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva v tejto časti dohodnutého úroku je neplatná. Keď žalobca poskytol úver 1.170,- eur a bolo zaplatených 1.127,52 eur, potom bolo vyhovené nároku len v rozsahu 42,48 eur. Keďže vedľajší účastník úspešne namietal nárok uplatnený v žalobe, potom podľa § 142 O.s.p. má byť vedľajšiemu účastníkovi poskytnutá náhrada za právnu pomoc. Ak žalobca naďalej používa zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné, porušujú zákon, a je potrebná ochrana spotrebiteľa, potom žalobca, ktorý zavinil konanie, má aj znášať trovy konania, ktoré by nevznikli podaním takejto žaloby. Každý účastník sa môže podľa § 24 Občianskeho zákonníka dať zastúpiť v konaní advokátom, potom aj vedľajšiemu účastníkovi má byť priznaná náhrada trov na právnom zastúpení. Žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka 118,77 eur.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie čiastky 1.505,46 eur a po čiastočnom späťvzatí 1.325,46 eur s príslušenstvom, titulom uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 5.8.2010. Podľa tejto zmluvy, žalovanej mala byť poskytnutá čiastka 1.170,- eur, ktorá mala byť zaplatená v 42 mesačných splátkach po 62,69 eur s tým, že dlžník zaplatí za celú dobu úveru 2.632,98 eur. Predpokladaná RPMN je 70,02 %. Žalobca pri tejto ročnej percentuálnej miere nákladov vychádza z možnosti mu danej Nariadením vlády č. 238/2008 Z.z.. Odvolací súd v tejto veci ale poukazuje na to, že Nariadenie platilo len do 11.6.2010, preto v čase uzavretia Revolvingovej zmluvy z 5.8.2010 už platil zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Námietka žalobcu na zákonnosť RPMN s odvolávkou na Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. nie je dôvodná. Žalobca sa odvoláva na neplatný právny predpis, od ktorého odvodzuje tak vysokú čiastku úrokov. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), potom odvolací súd len posudzoval, či táto námietka s odvolaním na neplatné Nariadenie vlády je dôvodná. Ak sa odvolateľ odvoláva na právny predpis, ktorý už nebol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy, a podľa ktorého mal vypočítavať RPMN, tak žalobca v čase podpisu úverovej zmluvy nevychádzal z vtedy platného právneho predpisu. Nemohol stanoviť takú RPMN, ako stanovil v úverovej zmluve. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ posudzoval neplatnosť dojednania RPMN v príslušnom zmluvnom vzťahu. Ani okresný súd nemohol vyhovieť nároku žalobcu v takom rozsahu, ako žiada žalobca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ pri neplatnej RPMN súd vychádzal len z toho, koľko bolo peňažných prostriedkov poskytnutých z úveru a koľko ich žalovaná vrátila. Pri zostatku dlhu je žalovaná povinná platiť len zákonnú výšku úroku z omeškania 9 % ročne, tak ako to stanovil súd prvého stupňa. Dlh predstavuje 42,48 eur s príslušným úrokom z omeškania 9 % ročne a zvyšok nároku nie je dôvodný. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. nad 42,48 eur, resp. v časti čiastočného späťvzatia žaloby o 180,- eur s príslušenstvom a vo zvyšku je potrebné nárok žalobcu zamietnuť.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania proti úspešnej žalovanej s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.. Oproti pôvodne požadovanej čiastke 1.505,46 eur bolo priznaných 42,48 eur, preto viac úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.

Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, tam okresný súd nepriznal náhradu trov konania, lebo si náhradu trov konania neuplatnil. Odvolací súd ale poznamenáva, že v podaní z 20.2.2014 si právny zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil náhradu trov konania 158,59 eur. Okresný súd toto vyčíslenie nebral v úvahu. Odvolací súd poukazuje na to, že pri hodnotení nároku na trovy konania je potrebné vychádzať z § 142 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov účelne vynaložených pri uplatňovaní alebo bránení práva. Preto odvolací súd hodnotil vyjadrenie vedľajšieho účastníka vo veci. Ten vo všeobecnosti poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, porušovanie dobrých mravov, neúmerne vysokú výšku RPMN 70,02 % oproti bežným úročným sadzbám peňažných ústavov, ale v žiadnom prípade jeho všeobecné námietky neposudzovali konkrétny zmluvný vzťah v jednotlivých bodoch zmluvy o revolvingovom úvere v časti 5 a 6, ktorá rieši otázky poskytnutia úveru a odplaty za úver. Ak právny zástupca vedľajšieho účastníka len vznášal všeobecné námietky a námietky o rozpory dobrých mravov len všeobecným nesúladom z hľadiska Občianskeho zákonníka a nie z hľadiska konkrétneho zmluvného vzťahu, potom nie je možné hodnotiť poskytovanú právnu pomoc z hľadiska princípov účelnosti za účelne poskytnuté, kde by vedľajšiemu účastníkovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia.

Ak sa hovorí o aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS, tak Smernice nemajú priamu právnu účinnosť na rozdiel od Nariadení a pri interpretácii záverov smernice je potrebné porovnávať tieto závery na priame transponovanie záverov Smernice do právnych predpisov účinných na území Slovenskej republiky. Ak vedľajší účastník poukazuje na rozpor s dobrými mravmi s poukazom na Občiansky zákonník, tak námietky vedľajšieho účastníka mali by byť konkrétnejšie, a to z hľadiska vymedzenia toho, čo je v rozpore s dobrými mravmi, tak aj posúdenie podľa právneho predpisu, ktorý bol platný, a to zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a jeho dopadu na zmluvný vzťah. Preto v závere odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania, ak právna pomoc zo strany vedľajšieho účastníka nebola v celom rozsahu poskytovaná účelne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania. Obdobne odvolací súd vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajší účastník nebol úspešný v odvolaní proti nepriznaniu trov konania, preto s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.