Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6To-36-2015.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného H. T. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2015 v Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5. 3. 2015, sp. zn. 8T/117/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. - rozhodujúc vo veci sám - u k l a d á obžalovanému H. T., nar. 28. 5. 1976 v Košiciach, podľa § 222 ods. 1, § 54 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 5. 3. 2015, sp. zn. 8T/117/2014 bol obžalovaný H. T. uznaný vinným pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 18. 11. 2013 vo finančnom dome Y. T. C. v G. na ul. H. uzatvoril Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Y. T. C., a.s. so sídlom C. D. XX, G., kde uviedol ako svojho zamestnávateľa X. od mája 2008 na dobu neurčitú s čistým mesačným príjmom 1.097,- EUR, čo sa nezakladalo na pravde, na základe čoho mu bola od spoločnosti Y., a.s. poskytnutá pôžička vo výške 2.100,-EUR, ktorú sa zaviazal splatiť v 60 - tich mesačných splátkach vo výške 67,40,-EUR, pričom nezaplatil ani jednu splátku, čím takto svojím konaním uviedol spoločnosť Y., a.s so sídlom C. 12, G. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru a spôsobil jej celkovú škodu vo výške 2.349,10,- EUR.
Bol mu za to uložený podľa § 222 ods.1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená spoločnosť Y., a.s so sídlom C. D. 12, G., IČO: XX XXX XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný H. (ďalej len „odvolateľ“) a to bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V odôvodnení podaného opravného prostriedku
- prostredníctvom svojho obhajcu namieta, že i keď bolo voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie, ktorého podmienky plnil, nebola mu doručená žiadna písomnosť, i keď mala byť. Dostavil sa na hlavné pojednávanie v presvedčení, že toto trestné stíhanie je zastavené a podľa jeho názoru konanie súdu prvého stupňa je zmätočné, v rozpore najmä so základnými zásadami uvedenými v § 2 Tr. por., nakoľko sa nemohol reálne a účinne obhajovať. Z vykonaného dokazovania nevyplynul
jednoznačný záver o jeho úmysle, i keď súd vychádzal z priznania viny, toto ho však nezbavuje povinnosti preskúmať, či došlo skutočne k spáchaniu činu, teda či boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty. Čo sa týka uloženého trestu, tak prvostupňový súd mohol postupovať podľa § 39 Tr. zák. a použiť teda možnosť mimoriadneho zníženia trestu, naviac okrem priznania sa k činu začal dobrovoľne splácať spôsobenú škodu, ktorú hradí naďalej, i keď on sám nemal žiaden majetkový prospech. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.
Prokurátor okresnej prokuratúry nevyužil možnosť v zmysle § 314 Tr. por. a k podanému odvolaniu odvolateľa sa nevyjadril.
Obhajca odvolateľa v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na dôvody uvedené v písomnom vyhotovení podaného odvolania a navrhol postupovať v jeho intenciách.
Prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný, prípadné úvahy o inom treste ponecháva na zvážení súdu, inak navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Odvolateľ v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na to, že by zrejme neprospelo ani jemu, ale ani spoločnosti, ak by išiel do výkonu trestu odňatia slobody. Uznal, že spravil hlúposť, za ktorú teraz doslova platí. Inak sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.
Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1 Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.
Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali ( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a obsahu spisového materiálu , odvolací súd zistil nasledovné.
Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy a to tak výsluchom odvolateľa, prečítaním výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti Mgr. I. A., svedka F. S., ako i listinnými dôkazmi, z ktorých dôkazov po ich vykonaní vyplynulo, ako došlo k žalovanému skutku.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167 a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.
Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť - v zhode so závermi prvostupňového súdu - že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľ dopustil žalovaného skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že tvrdenia obžalovaného o porušení jeho práv na obranu nemajú oporu v spisovom materiály. Ako vyplýva zo spisu, odvolateľovi bolo dňa 26. 1. 2015 doručené uznesenie zo dňa 15. 1. 2015, sp. zn. 6T/117/2014, ktorým samosudca Okresného súdu Košice II vyhovel sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Je nesporné, a to z listinných dôkazov, že to bol odvolateľ, ktorý uzavrel zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky s poškodenou spoločnosťou, pričom splátky nesplácal a tieto začal splácať od mesiaca september 2014.
Odvolací súd však dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom bol uložený neprimeraný trest a preto postupoval v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Nakoľko krajský súd mohol po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste rozhodnúť vo veci aj sám na základe skutkového stavu zisteného v napadnutom rozsudku, postupoval v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. a na skutkovom základe zistenom okresným súdom rozhodol znovu o treste.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery u odvolateľa v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl., prihliadol krajský súd na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ale tiež i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, súčasne dôsledne zohľadnil i potrebu zákonného účelu trestu z hľadiska tak individuálnej represie, ale i generálnej prevencie.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby.
Krajský súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu u odvolateľa bude dostatočné uloženie trestu povinnej práce, ktorý ukladal so súhlasom odvolateľa - a to v strede zákonom stanovenej sadzby.
Pri ukladaní trestu prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ako poľahčujúce okolnosti súd hodnotil jednak priznanie spáchania trestného činu a napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, za súčasného hodnotenia priťažujúcej okolnosti, ktorou je skutočnosť, že odvolateľ bol už za trestný čin odsúdený.
V rámci uloženého trestu - § 55 ods. 1 Tr. zák., trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť, alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, b) vykonával povinnú vojenskú službu, alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, c) zdržiaval sa v cudzine, d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život, alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce, alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Krajský súd preto ako odvolací súd na základe všetkých uvedených zistených skutočností rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.