Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-2-2015.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka - Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, otec - Z. K., nar. XX.X.XXXX, obidvaja trvale bytom A.. D. XXX/X M. X., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/271/2013-66 zo dňa 25.8.2014 v časti výživného na maloletého V. K., nar. XX.X.XXXX tak, že povinnosť otca Z. K., nar. XX.X.XXXX sa zvyšuje zo sumy XX,-- eur na sumu XX,-- eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 13.1.2015 sa matka maloletého domáhala zvýšenia výživného zo sumy XX,-- eur mesačne na sumu XXX,-- eur mesačne. Uviedla, že XX,-- eur je málo, pretože syn má výdavky spojené so zdravotným stavom. Má skolióziu chrbtice, nosí korzet a každé 3 mesiace musí chodiť ortopédovi na kontrolu do C.. Každý týždeň musí chodiť na rehabilitáciu do Š. a od septembra bude cestovať na strednú školu. Uviedla, že otec maloletého už nie je nezamestnaný, pracuje v Č. Q.. Následne dňa 20.2.2015 oznámila súdu, že pravdepodobne sa zdržiava v S., kde pracuje, ale adresu nevie. Výživné na syna neplatí od 1.4.2013, je podané na neho trestné oznámenie a momentálne ho hľadá Interpol.
Súd nariadil pojednávanie na deň 10.3.2015. Otec maloletého doručenie predvolania nemal vykázané. Matka uviedla, že trestné oznámenia na neho podala ona, a to na OOPZ v M. H. Ž. a odtiaľ má aj informáciu, že otca maloletého hľadá Interpol. Ona má vedomosť, že je zamestnaný, ale nevie kde pracuje, ani kde býva, pretože sa zatajuje. Ona má trvalý pobyt na adrese A.. D. XXX/X M. X. - je to C. N. C., ale tam nebýva. Býva spolu so synom a s plnoletou dcérou v rodinnom dome s otcom a matkou na adrese O. XXX M. X.. Odsťahovala sa tam s deťmi ešte pred rozvodom. Opatruje otca a poberá opatrovateľský príspevok vo výške XXX,-- eur, aj prídavok na syna a poberá na syna náhradné výživné z ÚPSVaR. Po rozvode si zmenila priezvisko, vrátila sa k rodnému priezvisku. Otec maloletého tiež nebýva na adrese A.. D. XXX/X M. X., odišiel k matke na adresu Z.. E. X Š..
Súd vyzval matku otca maloletého v súvislosti so zisťovaním miesta jeho pobytu. Následne sa dostavil dňa 17.4.2015 otec maloletého Z. K. osobne na súd. Potvrdil, že trvalý pobyt má na adrese A.. D. XXX/ X M. X., ale na tejto adrese sa nezdržiava. Uviedol, že on nemá teraz také bydlisko, ktorého adresu by mohol súdu uviesť na doručovanie zásielok. Žiadal preto, aby mu súd doručoval zásielky na adresu bytu jeho matky, a to Z.. E. X Š.. Je vyučený Z. a snaží sa nájsť si prácu. Už dva a pol roka je bez roboty. Predtým bol 10 rokov v Í. a potom prakticky v celej Európe. Za zarobené peniaze kúpil aj byt, mali aj hotovosť, ale manželka všetko minula. Syna nevidel asi rok aj pol, matka maloletého mu stretnutie s ním
neumožňuje. Naposledy sa o to pokúsil minulý piatok, ale ani poštu mu neodovzdala, ani syna nemohol vidieť. Nemá žiaden príjem, snaží sa zohnať kdekoľvek prácu a potom tam aj býva, aj sa tam stravuje. Oficiálne nie je prihlásený u žiadneho zamestnávateľa ani na úrade práce a neplatí si ani žiadne odvody. Výživné, a to ani v minimálnej, nemá z čoho platiť. Súd s otcom maloletého dňa 17.4.2015 dohodol termín pojednávania vo veci na deň 7.5.2015 o 8:30 hod.
Dňa 7.5.2015 sa rodičia maloletého ako aj zástupkyňa kolízneho opatrovníka na súd ustanovili. Matka trvala na zvýšení výživného. Poukázala na to, že otec maloletého bol 4 mesiace zamestnaný a neplatil jej ani XX,-- eur. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že aký má otec maloletého príjem, ale vychádza z toho, že 4 mesiace ho nebolo. Bol niekde a pracoval, pretože, ak je tu, zdržiava sa v Šuranoch u matky a sleduje ju. Naposledy ju po Veľkej noci napadol v poliklinike v Š.. Podľa nej má psychické problémy, nespráva sa normálne a mal by sa ísť liečiť. Syn sa s otcom nestretáva a bojí sa ho.
Otec maloletého uviedol, že je stále nezamestnaný a bez príjmu. Uviedol, že má exekúcie v súvislosti s bytom v M. X., ktorý vlastnia spolu s bývalou manželkou. Byt už chcel predať, ale ona nesúhlasila. Pokiaľ ide o syna potvrdil, že výživné neplatí, pretože nemá z čoho. Na Slovensku on robiť nebude, nie je ochotný robiť za 300,-- eur. Na to, aby mohol vycestovať do zahraničia, potrebuje 500,-- eur, ktoré nemá. Aj minulý týždeň mal možnosť vycestovať, ale nemal na cestu. Uviedol, že ho vydržiavajú ženy a kamaráti - za pol roka vystriedal asi 30 ľudí, u ktorých bol, peniaze mu nedávajú, ale u nich býva a stravuje sa. Momentálne je v Š. u matky, nemá na výber. Pokiaľ by bývalá manželka bola ochotná predať byt, všetko by sa vyriešilo, ale s ňou sa nedá dohodnúť.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla zvýšiť výživné na maloleté dieťa vzhľadom na jeho vek a potreby. Pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania dokazovania, a to na deň 28.5.2015.
Dňa 28.5.2015 matka maloletého uviedla, že od augusta 2014 sa zmenili pomery u maloletého, pretože až následne s ním začala chodiť do C. k ortopédovi, na rehabilitáciu do Š. a aj v škole sa zvýšili výdavky. Uviedla, že v auguste 2013 súhlasila s výživným XX,-- eur iba preto, lebo nechcela, aby sa otec maloletého odvolával. Bola toho názoru, že otec maloletého má nejaký príjem, keďže si kupuje nové veci a aj inak nakupuje.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukázala na to, že v danom prípade otec maloletého žiadnym spôsobom nepreukázal snahu o získanie zamestnania, nepreukázal, že by mal nejaké príjmy ani nepožiadal o žiadne dávky v núdzi. Súd nech preto postupuje podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a otec maloletého nech je povinný platiť výživné na syna z príjmu rovnajúcemu sa 20-násobku životného minima a nech vyhovie návrhu matky v celom rozsahu, t.j. návrhu na zvýšenie výživného na XXX,-- eur.
Otec maloletého uviedol, že t.č. býva v H. u kamaráta, chodí stopom a hľadá si v H. zamestnanie, ale na ponuku robiť za 400,-- eur mesačne nie je ochotný sa zamestnať. Trval na tom, že nemá z čoho platiť výživné, a to ani XX,-- eur a nie to ešte požadovaných XXX,-- eur. On sa aj tak odvolá a bude to ťahať, ako sa bude dať.
Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu pripojených listín, a to: rodného listu maloletého, potvrdenia o návšteve školy, rozsudku č.k. 7P/271/2013-66, LV č. XXX týkajúci sa spoločného bytu, dokladov o nákladoch súvisiacich so starostlivosťou o maloletého, listov spoločnosti M.B.A. Financie s.r.o..
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. 7P/271/2013-66 zo dňa 25.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.11.2014, manželstvo rodičov maloletého V. K. rozviedol a zveril ho na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletého XX,-- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletého nemá žiaden príjem, nezaevidoval sa na
úrade práce do evidencie nezamestnaných, nevybavil si ani dávku v hmotnej núdzi a ani nepreukázal žiadnu snahu o zabezpečenie si zamestnania, a teda nejakého príjmu. Otcovi maloletého nič nebráni v tom, aby si našiel zamestnanie a mohol si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi aspoň v rozsahu XX,-- eur mesačne, čo je suma blízka sume minimálneho výživného.
Podľa § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V prejednávanom spore ide o situáciu, keď rodičia maloletého spolu nežijú a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, a to rozsudkom zo dňa 25.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.11.2014. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a otec je odvtedy povinný platiť výživné vo výške XX,-- eur mesačne. V čase rozhodovania otec maloletého nemal žiaden príjem a určená výška výživného je suma blízka minimálnemu výživnému v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V prejednávanom spore súd v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného prihliadol na to, že už v čase pôvodného rozhodovania suma výživného XX,-- eur nemohla pokryť odôvodnené potreby maloletého. V konaní bolo nesporné, že tak ako v auguste 2014 ani do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného sa otec maloletého riadne nezamestnal a nevykazuje žiaden príjem. V konaní však nebolo sporné, že otec maloletého má možnosti a schopnosti na to, aby sa riadne zamestnal, a to aspoň za minimálnu mzdu, z ktorej by prispieval na výživu maloletého syna, a to aj sumou vyššou ako XX,-- eur. Sám otec maloletého priznal, že za 300-400,-- eur nie je ochotný sa zamestnať, a teda dobrovoľne sa odmieta riadne zamestnať. Uvedená skutočnosť ho však nezbavuje vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť, a to bez ohľadu na to, či mu syn bol alebo nebol zverený do osobnej starostlivosti.
Súd v prejednávanom spore považoval za zistené, že odo dňa pôvodného rozhodnutia o výške výživného došlo k zmene pomerov u maloletého, zvýšili sa náklady súvisiace so starostlivosťou o neho, ktoré náklady v žiadnom prípade nepokrýva doterajšia suma určeného výživného XX,-- eur. Zvýšené náklady na maloletého súvisia so zhoršením jeho zdravotného stavu, keďže náklady sa zvýšili najmä o cestovné, ktoré je potrebné vynaložiť v súvislosti s lekárskymi kontrolami v C. a rehabilitáciou v N.. Je
iba samozrejmé, že v súvislosti s jeho rastom, sa zvyšujú aj náklady na jeho stravovanie, oblečenie a ďalšie náklady vznikli aj v súvislosti s ukončením školskej dochádzky na ZŠ. Matka maloletého je taktiež nezamestnaná, okrem prídavku na dieťa poberá iba náhradné výživné a opatrovateľský príspevok v súvislosti so starostlivosťou o svojho otca. Na základe toho nie je možné konštatovať, že jej schopnosti a možnosti starať sa o maloletého syna sú priaznivejšie ako schopnosti a možnosti otca maloletého.
Matka navrhovala zvýšiť výživné na XXX,-- eur mesačne, ktorú výšku súd nemohol akceptovať, keďže nezistil skutočnosti, na základe ktorých by otec maloletého mal možnosť a bol schopný platiť výživné zo sumy vyššej ako je minimálna mzda (380,-- eur, v čistom cca. 330,-- eur). Ak by sa otec maloletého zamestnal a poberal aspoň minimálnu mzdu, mohol by platiť výživné XX,-- eur mesačne, pričom by mu zostala ešte suma mesačne vyššia ako je jeho životné minimum (XXX,XX eura). Súd dospel k záveru, že suma XX,-- eur, berúc do úvahy aj možnosť matky, ktorá je okrem osobnej starostlivosti o maloletého povinná prispievať aj finančne na výživu maloletého je postačujúca na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.