Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_14C-64-2015.pdf
PDF · 103.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/64/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: KESIDY, s.r.o., Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46 045 082, v konaní zastúpeného JUDr. Tomášom Zaletom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Prešovská 17, Sabinov, proti odporkyni: Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, X., o zaplatenie 82,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 60,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 60,- € od 1.8.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 7,41 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 22,45 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 28.1.2015 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 82,80 € (titulom istiny sumu 60,- €, titulom odplaty sumu 12,- € a titulom zmluvnej pokuty sumu 10,80 €). Taktiež si uplatnil na zaplatenie príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 72,- € od 1.8.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky ním poskytované nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace - navrhovateľ poskytuje úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. Teda má postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) zákona. Navrhovateľ ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.kesidy.sk<http://www. kesidy.sk>, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe. Účastníci konania dňa 29.4.2014 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporkyni pôžičku vo výške 60,- € a odporkyňa sa zaviazala túto sumu vrátiť do 21.5.2014 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 12,- €. Zmluvné strany si nedohodli úroky z pôžičky. Celková suma, ktorú sa odporkyňa zaviazala v dohodnutej lehote splatiť bola 72,- €. K uzavretiu zmluvy došlo nasledovným spôsobom: odporkyňa odoslala elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke navrhovateľa. V žiadosti uviedla nasledujúce údaje: meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo OP, hrubá mesačná mzda, číslo bankového účtu, číslo mobilného telefónu, adresa trvalého pobytu a e-mailová adresa, na ktorú mu následne boli zasielané písomnosti. Odporkyňa pred odoslaním žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadrila svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním osobných údajov, potvrdila, že sa riadne oboznámila so všetkými zmluvnými podmienkami navrhovateľa a že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém I-stránky neumožnil zaslať žiadosť. Navrhovateľ
na základe jemu doručenej žiadosti odporkyne schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Odporkyni vytvoril osobný účet, vygeneroval na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jej osobnému účtu. Navrhovateľ odporkyňu informoval prostredníctvom dvoch SMS správ, zaslaných na telefónne číslo uvedené odporkyňou v žiadosti o nasledujúcich skutočnostiach: prvá SMS správa informovala, že žiadosť o pôžičku bola schválená a že na osobný účet bol odporkyni zaslaný návrh zmluvy o pôžičke a všetky iné súvisiace dokumenty. Druhá SMS správa oznamovala odporkyni informácie o prístupe k osobnému účtu, a to prihlasovacie meno a heslo - bez týchto údajov nie je možný prístup k osobnému účtu. Zároveň sa týmto spôsobom zabezpečilo, že osoba, ktorá vypísala žiadosť a osoba, ktorej sa poskytli prihlasovacie údaje, a teda aj prístup k osobnému účtu a ktorej sa umožnilo získať pôžičku je tá istá osoba. Na osobnom účte odporkyne boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy - údaje odporkyne, výška sumy, ktorú má odporkyňa záujem si požičať, výška odplaty za poskytnutie pôžičky, celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Na osobnom účte bol dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu a štandardné európske informácie o pôžičke. Automatizovaný systém na internetovej stránke umožnil odporkyni akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou po tom, ako odporkyňa označením príslušných okienok potvrdila oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých uvedených dokumentov pre neho záväzný. Vyššie uvedeným postupom odporkyňa akceptovala podmienky, za akých bol navrhovateľ ochotný pôžičku poskytnúť, akceptovala návrh zmluvy, a tým prejavila vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená za nasledujúcich podmienok: požičaná istina 60,- €, odplata za poskytnutie pôžičky 12,- €, dátum splatnosti istiny a odplaty dňa: 21.5.2014. Navrhovateľ cca. 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval odporkyňu o blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek upozorneniu odporkyňa dlžnú sumu v stanovenej lehote ani sčasti nevrátila a ani nekontaktovala navrhovateľa ohľadom možnosti odloženia splatnosti, resp. dohody o náhradnom termíne zaplatenia. Preto jej zaslal ďalšiu SMS správu (prvá upomienka o nezaplatení), oznamujúcu predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky vyzval odporkyňu k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou. Druhou upomienkou zároveň uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín nachádzajúcich sa v spise a to osobného účtu k pôžičke, zmluvy o pôžičke, administrácie, detailu obratu, druhej upomienky, špecifikácie pohľadávky a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe vyplneného formulára na internetovej stránke navrhovateľa: www.kesidy.sk <http:// www.kesidy.sk/>., ktorý bol žiadosťou o poskytnutie pôžičky bola odporkyni poskytnutá pôžička vo výške 60,- €, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť do 21.5.2014. Zmluva o pôžičke bola uzavretá v zmysle ust. § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Podľa bodu 1 zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni bezúročnú pôžičku v celkovej výške 60,- €. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi poskytnutú sumu pôžičky spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 12,- € (bod 2 zmluvy). V zmysle bodu 3 zmluvy sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť navrhovateľovi odplatu jednou platbou, t. j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola pôžička poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavuje 2686,49 %. V zmysle bodu 7 zmluvy odporkyňa vyhlásila, že zmluvu o pôžičke uzatvára s navrhovateľom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Z detailu obratu vygenerovaného cez internetbanking Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že dňa 29.4.2014 bola odporkyni na jej účet poukázaná z účtu navrhovateľa suma 60,- €.
Výzvou na zaplatenie zo dňa 2.7.2014 navrhovateľ vyzval odporkyňu na okamžitú úhradu dlžnej sumy vo výške 72,- €, zmluvnej pokuty vo výške 10,80 € a režijného poplatku vo výške 10,- € , spolu k úhrade 92,80 €, a to najneskôr do 31.7.2014 na účet navrhovateľa.
V priebehu konania navrhovateľ písomne špecifikoval uplatnenú pohľadávku. V špecifikácii uviedol, že úver poskytnutý odporkyni nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže úver bol poskytnutý len na dobu 20 dní. Na vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ poskytuje špecifickú formu úverov, ktorú nie je možné stotožňovať a porovnávať s úvermi bežne poskytovanými na relevantnom trhu. Navrhovateľ poskytuje tzv. mikroúvery do výšky max. 200,- € s fixnou dobou splatnosti 20 dní a fixnou odmenou dohodnutou priamo pri uzatváraní zmluvy. Primeranosť odmeny nemožno skúmať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, keďže Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 jednoznačne uvádza, že podmienky hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny nemožno skúmať z pohľadu ich primeranosti.
Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve súdu nevyjadrila.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke), spotrebiteľským úverom nie sú:
- úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
- úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a), b), c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
- spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
- veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
- iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Rovnako nie je porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 60,- €, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu v uvedenej časti žalovanej istiny. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 60,- €. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky 60,- €. Súd mal tiež preukázané, že odporkyňa si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi v dohodnutej lehote. Uzavretý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa ustanovení zmluvy o pôžičke a podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v prejednávanie veci peňažných prostriedkov) odporkyni ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporkyne vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne
poskytol peňažné prostriedky vo výške 60,- € odporkyni, vznikla odporkyni povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby (21.5.2014). Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,- €, keď odporkyňa v priebehu konania dôvodnosť uplatneného nároku nenamietala, tiež nepreukázala, že jej záväzok zanikol splnením alebo iným spôsobom. V časti o zaplatenie odplaty vo výške 12,- € súd návrh zamietol ako nedôvodný. Súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný navrhovateľ a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o pôžičke (bod 1 zmluvy). V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (navrhovateľovi) odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je v uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to bod 2 zmluvy o pôžičke, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, to znamená uvedené dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní obsahujúcich podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré sú obsiahnuté v bode 1 zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke, t. j. podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa ako dlžník neplatí žiadny úrok. Zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, keďže navrhovateľ ako dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporkyňa je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikania. Súd tiež nepriznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10,80 €, keďže navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, na základe čoho si tento nárok uplatňuje. Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vyplývalo. Preto uplatnený nárok v časti zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.
Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením dlhu vzniklo navrhovateľovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB. Navrhovateľ si od odporkyne uplatňoval zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 1.8.2014 do zaplatenia, kedy už odporkyňa bola v omeškaní s plnením dlhu. K tomuto dňu úroková sadzba navýšená o 5 percentuálnych bodov (vychádzajúc z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) predstavovala hodnotu 5,15 % ročne. Preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 60,- € od 1.8.2014 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.., keď pre čiastočný úspech oboch účastníkov konania náhradu trov konania rozdelil. Úspech navrhovateľa predstavoval 72,46 % (60,- €|), úspech odporkyne predstavoval 27,54 % (22,80 €), z tohto dôvodu čistý úspech navrhovateľa predstavuje 44,92 %. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku navrhovateľa na náhradu trov konania v rozsahu 44,92 %. Trovy konania pozostávali z pomernej náhrady súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom za podanú žalobu vo výške 7,41 € (44,92 % zo sumy zaplateného poplatku 16,50 €). Právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha odmena za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu patrí odmena vo výške 16,60 €, t. j. za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby spolu 33,20 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnej služby vo výške 15,62 €. Trovy právneho
zastúpenia predstavovali celkom 49,98 €. Keďže čistý úspech navrhovateľa predstavoval 44,92 %, súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 22,45 €.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.