Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7P-42-2015.pdf
PDF · 91.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/42/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého F. E., nar. XX.XX. XXXX , zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, soc. vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov B. E., nar. XX.XX. XXXX , zamestnanej Trenkwalder a.s. Košice, bytom F., Ž. XXX a P. E.,nar. XX.XX.XXXX , dôchodcu, bytom F. XXX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou, Michalovce Kpt. Nálepku 20, na návrh rodičov, o zmenu vo výške výživného na maloletého takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca od 01.06. 2015 na 100,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené ešte v roku 2005 a maloletý na čas po rozvode bol zverený do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 1.700,- Sk mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť plní, výživné zasiela po 56,45 Eur mesačne. Inou formou sa na potrebách maloletého syna nepodieľa, maloletého nenavštevuje a neposkytuje mu ani darčeky. V čase poslednej súdnej úpravy výživného maloletý mal iba jeden rok a ona bola s ním na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Ďalšie deti nemala. S maloletým žila sama v dvojizbovom byte svojich rodičov. Od tej doby návrh na zvýšenie výživného nepodala a kým žili jej rodičia finančne jej pomáhali. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome svojej sestry. Byt v ktorom predtým s maloletým bývala sa predal. Pred dvoma rokmi jej zomreli aj rodičia. V dome svojej sestry vedie samostatnú domácnosť. Za elektrinu a plyn platí 100,- Eur mesačne. Nežije s nikým v spoločnej domácnosti a ani teraz nemá ďalšie deti. Od roku 2014 pracuje u terajšieho zamestnávateľa so zárobkom 300,- Eur mesačne. Maloletý vyrástol, už navštevuje 4. ročník základnej školy. Učí sa dobre a nemá s ním výchovné problémy. Za stravu v školskej jedálni mu uhrádza 25,- Eur mesačne a hradí mu aj školské potreby a pomôcky. Maloletý sa krúžkovej činnosti venuje v škole. Vo voľnom čase športuje, jeho zdravotný stav je dobrý. Svojho otca maloletý nepozná, otec ho naposledy videl, keď maloletý mal iba deväť mesiacov. Na potreby maloletého vrátane ošatenia, obuvi a ďalších potrebných vecí potrebuje asi 200,- Eur mesačne.
Otec s návrhom matky nesúhlasil a svojím protinávrhom žiadal znížiť výživné na maloletého na minimálnu čiastku od právoplatnosti rozsudku. Vo svojej výpovedi uviedol, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného býval u rodičov a pracoval ako operátor výroby so zárobkom 14.000,- Sk až 15.000,- Sk mesačne. na domácnosť matke prispieval po 3.000,- Sk mesačne. Výpoveď dostal z organizačných dôvodov. Neskôr prostredníctvom agentúry ATE sa zamestnal vo firme Samsung Voderady, kde však
pracoval iba rok a dosahoval minimálnu mzdu. Keď sa vrátil domov, zamestnal sa u firmy Yazaki Michalovce. Bolo to v roku 2008 a jeho príjem činil 300,- Eur až 330,- Eur mesačne. . Pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú. Od tej doby je nezamestnaný a prácu si nevie nájsť už aj vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav. Vykonával iba aktivačné práce v obci. V súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok a dávky v hmotnej núdzi. Má zdravotné problémy s chrbticou a psychiatrického charakteru. Je vyučený podlahár, ale ani na základe dohody a ani brigádnicky nepracuje. Žije s rodičmi v trojizbovom byte a na domácnosť prispieva sumou 100,- Eur mesačne. Finančné prostriedky, ktoré mu zostávajú potrebuje na hygienu a oblečenie. Nežije s nikým v spoločnej domácnosti a nemá ani ďalšie deti. Výživné na maloletého posiela jeho matka z finančných prostriedkov, ktoré jej odovzdáva. Niekedy mu musia pomáhať rodičia. S maloletým sa nestýka pre vzdialenosť, ako aj pre problémy s matkou po rozvode ich manželstva.
Zo spisu tunajšieho súdu 10C/142/2004 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 28.01. 2005 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Týmto rozsudkom súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu po 1.700,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.03. 2005. V čase tejto súdnej úpravy výživného matka bola s maloletým na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Okrem maloletého nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec u svojho zamestnávateľa zarábal 11.181,- Sk čistého priemerného mesačného zárobku. Okrem maloletého taktiež nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Býva s ním v rodinnom dome u svojej sestry. Majú k dispozícii kuchyňu, dve izby a príslušenstvo. Náklady na domácnosť uhrádza po 50,- Eur mesačne. Pre maloletého má vytvorené vhodné podmienky a dieťa má vlastný priestor, nábytok a notebook. Maloletý navštevuje 4. ročník základnej školy a dosahuje priemerné vyučovacie výsledky. Zvýšené náklady sú spojené s úhradou stravného v školskej jedálni, s poplatkami za ZRPŠ, triedny fond a na nákup kníh v škole, resp. na nákup oblečenia a obuvi do školy. Maloletý je zdravý. Otec videl maloletého naposledy keď mal deväť mesiacov. Okrem platenia výživného sa inou formou na jeho potrebách nepodieľa a nespomenie si ani na jeho narodeniny a Vianoce. Matka pracuje vo viaczmennej prevádzke s príjmom asi 300,- Eur mesačne. Poberá aj prídavky na dieťa.
Zo správy od Obecného úradu Plešivec súd zistil, že matka s maloletým žije v rodinnom dome svojej sestry. Vedie samostatnú domácnosť, v rodine sú zabezpečené všetky potreby maloletého. Otec na výživu maloletého prispieva, ale o syna neprejavuje záujem. Matka pracuje ako balička a pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu určitú do decembra 2015. Jej príjem činí asi 300,- Eur mesačne. Matka má v obci dobrú povesť.
Podľa správy od zamestnávateľa matky Trenkwalder Bratislava, matka dosahuje 359,43 Eur čistého priemerného mesačného zárobku.
Zo správy od Sociálnej poisťovne Rožňava súd zistil, matka nepoberá dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Zo správy od Obecného úradu Palín súd zistil, že otec býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Je nezamestnaný, v obci sa zúčastňuje menších obecných služieb. Na verejnosti sa správa slušne. Je poberateľom invalidného dôchodku. V obci nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, otec maloletého je čiastočne invalidný dôchodca a dôchodok poberá v sume 147,- Eur. Ako nezamestnaný poberá aj dávku v hmotnej núdzi v sume 68,20 Eur mesačne. Býva so svojimi rodičmi - starobnými dôchodcami v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho sestry. Jeho rodičia uhrádzajú ročnú domovú daň, vývoz smetia, vrátane otcovho poplatku, ako aj inkaso a poplatky za vodu a elektrinu a za vývoz žumpy. Podľa udania otca na týchto úhradách sa nepodieľa, lebo mu to príjem nedovoľuje. V byte obýva jednu izbu. Nie je v jeho možnostiach platiť ani aktuálne určenú výšku výživného, ktorú však uhrádza v plnej výške za pomoci svojich rodičov. Ďalej uviedol, že má zdravotné problémy a pravidelne berie lieky, na ktoré dopláca 30,-
Eur až 40,- Eur mesačne. Zvýšené výdavky má aj s cestou na lekárske kontroly raz mesačne. Svojím rodičom na stravu prispieva po 100,- Eur mesačne, ale následne ak mu do ďalšieho dôchodku finančne nevychádza, rodičia ochotne finančne pomôžu. So synom sa nestýka, lebo nemá finančné prostriedky na cestu za ním. Nie sú ani v telefonickom kontakte. Nad rámec výživného sa na jeho potrebách nepodieľa. Po rozvode zanechal všetky nadobudnuté veci pre syna. So zvýšením výživného nesúhlasí a zvažuje podať návrh na zníženie výživného.
Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava zo dňa 05.12. 2013 súd zistil, že invalidný dôchodok otca činí 147,- Eur mesačne.
Z predloženého potvrdenia od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce vyplýva, že otec je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.11. 2010 a dávky v hmotnej núdzi poberá po 68,20 Eur mesačne.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Michalovce, otec maloletého nepoberá dávky v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Z predložených lekárskych správ o zdravotnom stave otca súd zistil, že otec vzhľadom na svoj zdravotný stav , zmiešanú a inú poruchu osobnosti, duševnú zaostalosť s významnou poruchou správania, s potrebou pozorovania alebo liečby a poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu má doporučenú liečbu predpísanými liekmi a pravidelné kontroly u svojho ambulantného psychiatra.
Zo správy od Základnej školy Plešivec súd zistil, že maloletý je v tomto školskom roku žiakom 4. triedy. Jeho výchovno - vzdelávacie výsledky sú priemerné. Všetky pomôcky do školy má zabezpečené, zúčastňuje sa školských akcií a výletov. Podlžnosti voči škole nemá. Starostlivosť zo strany matky je dobrá, zaujíma sa o neho a zúčastňuje sa ZRPŠ. Maloletý navštevuje školskú družinu, stravuje sa v školskej jedálni a športový krúžok a krúžok Hravého učenia. Náklady spojené s návštevou školy pozostávajú zo zápisného 10,- Eur, za hygienické potreby 7,- Eur, za školské potreby 33,- Eur, za stravu v školskej jedálni 16,- Eur, za prezuvky 15,- Eur, za úbor na TV 33,- Eur a za školské akcie 40,- Eur.
Po takto vykonanom dokazovaní právna zástupkyňa otca poukázala na to, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo zhoršenie pomerov a ani zvýšené odôvodnené potreby maloletého, je však preukázané, že pomery na strane otca sa zhoršili vzhľadom na jeho zdravotný stav a preukázalo sa aj to, že jeho príjem je nižší, ako minimálna mzda. Navrhla návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť a vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného.
Kolízny opatrovník maloletého rozhodnutie vo veci ponechal na zváženie súdu.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2005 sa zmenili pomery tak na strane maloletého, ako aj na strane rodičov. Odôvodnené potreby maloletého sú podstatne vyššie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného a súvisia s jeho rastom a dospievaním, ako aj s jeho povinnou školskou dochádzkou, jeho zdravotným stavom a s jeho mimoškolskou záujmovou činnosťou. Maloletý v čase poslednej súdnej úpravy výživného bol v útlom veku a matka s ním bola na materskej dovolenke. Od tej doby vyrástol, stal sa školopovinným a tento školský rok už navštevuje 4. ročník základnej školy. Jeho odôvodnené potreby sú teda podstatne vyššie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného. Na týchto zvýšených potrebách maloletého sa pritom majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Výživné pre maloleté dieťa je pritom prednostná pohľadávka, teda obidvaja rodičia sú povinní zabezpečiť predovšetkým odôvodnené potreby svojho dieťaťa.
Matka starostlivosť o maloletého zabezpečuje na dobrej úrovni. Okrem neho nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je riadne zamestnaná, ale jej príjem je iba na hranici minimálnej mzdy, keď dosahuje v priemere 359,43 Eur čistého mesačného zárobku. Ani otec maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému si plní, ale inou formou sa na potrebách maloletého nepodieľa a o maloletého neprejavuje záujem, keď dieťa ho ani nepozná. Žije v domácnosti svojich rodičov, ktorí mu finančne pomáhajú. Príjem otca činí iba invalidný dôchodok a dávka v hmotnej núdzi. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru, že otec nemá finančné predpoklady k tomu, aby sa vo zvýšenej miere podieľal na zvýšených potrebách maloletého, preto súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého zo strany otca zamietol. Je však preukázané, že otec si doteraz svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne plnil a podľa názoru súdu aj v budúcnosti si môže plniť tak ako doposiaľ, teda podľa posledného rozhodnutia súdu z roku 2005, už aj s prihliadnutím k tomu, že od uvedenej súdnej úpravy výživného odôvodnené potreby maloletého sú podstatne vyššie a otec okrem platenia výživného sa na týchto zvýšených potrebách maloletého žiadnou inou formou nepodieľa. Príjem otca je síce nízky pod hranicou minimálnej mzdy, je však preukázané aj to, že ho finančne podporujú rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Vychádzajúc z týchto skutočností, preto súd aj návrh otca na zníženie výživného na maloletého v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /