Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/69/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: EASYBAU, s.r.o., Štúrova ul. 1474/3, Mojmírovce, IČO: 44 670 401, zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom AK v Nitre, Školská 3, proti žalovanému: DOM + K, s.r.o., Teplická ulica 34, Poprad, IČO: 43 782 914, o zaplatenie 7.637,83 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -42 zo dňa 9.1.2014, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o povinnosti žalovaného platiť žalobcovi.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.637,83 eur s 8,75 % p.a. úrokom z omeškania od 26.9.2012 do zaplatenia a nahradiť iné trovy konania vo výške 458,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 588,36 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.

V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 7.637,83 eur s 13 % p.a. úrokom z omeškania od 26.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalovaný neuhradil faktúru č. 20120047 v lehote splatnosti 22.8.2012 vo výške 6.479,04 eur a faktúru č. 20120058 v lehote splatnosti 25.9.2012 vo výške 2.158,79 eur za dodaný tovar. Písomným podaním zo dňa 8.1.2014 si žalobca uplatnil zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.637,83 eur od 26.9.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť.

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté ústne zmluvy o vykonaní prác, dodaní tovaru a o preprave tovaru, pričom žalovaný neuhradil dohodnutú cenu v zmysle faktúry č. 20120047 v lehote splatnosti 22.8.2012 vo výške 5.479,04 eur a faktúru č. 20120058 v lehote splatnosti 25.9.2012 vo výške 2.158,79 eur. Žalovaný čiastočne uhradil 1.000,- eur na faktúru č. 20120047. Žalovaný neuplatnil vady tovaru s tým, že pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku nebola dohodnutá výška úroku z omeškania. Súd vec právne hodnotil podľa § 261 ods. 1, ust. § 409 ods. 1, ust. § 447, ust. § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 610 Obchodného zákonníka a vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť, na ktorú sa zaviazal vo vzťahu k žalobcovi, neuplatnil vady tovaru a súd ho preto zaviazal na zaplatenie istiny tak, ako to uviedol vo výroku rozsudku. V súvislosti s úrokom z omeškania citoval ust. § 768k ods.

2, 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého písm. a)61 ods. 3 Obchodného zákonníkae záväzku voči žalobcivmažne vzhľadom na bod 3. Valnézbchodnom práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. V tejto súvislosti citoval ust. § 365, ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s tým, že nakoľko žalovaný nezaplatil dohodnutú cenu v lehote splatnosti v zmysle faktúr č. 20120047, 20120058, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a tak vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % p.a., ktorých výška je v súlade s ustanoveniami § 369 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnení. V prevyšujúcej časti súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a v ostatnej časti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že priznal žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 458,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 10, § 13a vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za prípravu a prevzatie veci a podanie žaloby 2 x 237,34 eur + režijný paušál 2 x 7,81 eur a 20 % DPH vo výške 98,06 eur. Celkové trovy sú 1.046,36 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný na plnenie žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že medzi ním a žalobcom boli uzavreté ústne zmluvy o vykonaní prác, dodaní tovaru a o preprave tovaru, pričom neuhradil dohodnutú cenu v zmysle faktúry č. 20120047 v lehote splatnosti 22.8.2012 vo výške 5.479,04 eur a faktúru č. 20120058 v lehote splatnosti 25.9.2012 vo výške 5.158,79 eur s tým, že čiastočne uhradil 1.000,- eur na faktúru 20120047 a ďalej s tým, že si neuplatnil žiadne vady tovaru a pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku nebola dohodnutá výška úroku z omeškania. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil dohodnutú cenu v lehote splatnosti v zmysle uvedených faktúr, dostal sa do omeškania, a tak vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že samotné faktúry s tam uvedenými sumami nemôžu byť právnym dôvodom na ich uhradenie, pretože so žalobcom bol ústne dohodnutý na iných sumách a tiež na inom spôsobe úhrad ním vykonaných prepravných služieb. S poukazom na uvedené mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj k nesprávnemu rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom sa pojednávania zúčastniť nemohol z dôležitých pracovných povinností. Bol toho názoru, že postupom súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť vo veci náležite sa vyjadriť, uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. spochybniť dôkazy, ktoré na tomto pojednávaní prezentoval žalobca. Uviedol, že ide o vadu konania, na základe ktorej súd neúplne zistil skutkový stav veci.

Žalobca vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovaného poukázal na to, že skutkový stav považuje za nezmenený a jednoznačne preukázaný, nakoľko prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu boli listiny, ktoré preukazovali dôvodnosť návrhu, preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného, odvolací súd tu zdôrazňuje, že nestačí len v odvolaní poukázať na to, že bol ústne dohodnutý so žalobcom na iných sumách a aj na inom spôsobe úhrad za ním vykonané prepravné služby, ale takéto tvrdenie musí aj v súdnom konaní preukázať. Žalovaný žiaden dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach nenavrhol vykonať a ani súdu nepredložil. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, a to, že súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti a tým mu odňal možnosť vo veci sa náležite vyjadriť a uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, odvolací súd poukazuje na to, že v uznesení č. k. -20, ktoré bolo žalovanému doručené (poštová zásielka bola doručovaná na adresu sídla obchodnej spoločnosti s tým, že táto si ju v odbernej lehote neprevzala) a v tomto uznesení súd uložil žalovanému, aby v prípade, že nárok žalobcu neuzná, uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré

sa odvoláva, prípadne označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že účastníci musia všetky dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr súd odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p..

Na pojednávanie 9.1.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, bol žalovaný riadne predvolaný (zásielka bola uložená 10.12.2013 a súdu sa vrátila 31.12.2013 s tým, že doručované bolo na adresu sídla obchodnej spoločnosti), teda na uvedené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, hoci naň bol riadne predvolaný. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Z tohto pohľadu sú odvolacie námietky nedôvodné, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

V súvislosti s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z listín, ktoré žalobca predložil, je evidentné uzavretie právneho vzťahu, na základe ktorého súd túto vec posúdil. Vyplýva to jednak z objednávky č. 5/2012, ktorú žalovaný adresoval žalobcovi a na základe ktorej si u neho objednal kamenivo frakcie 0-4 mm (4-8 mm) v množstve cca 120 m3 v G. (I. - S., Y., L.) s tým, že cena kameniva je 10,- eur/t, doprava 1,30 eur/km a fakturácia so 14-dňovou splatnosťou. V tomto zmysle boli vystavené aj faktúry č. 20120047 a 20120058. Nakoniec žalovaný v odvolaní nepoprel existenciu uvedeného právneho vzťahu len tvrdil, že bol so žalobcom dohodnutý ústne na iných sumách a na inom spôsobe úhrad za ním vykonané prepravné služby, čo však, ako je vyššie uvedené, nedoložil žiadnym dôkazom.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, avšak trovy mu nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.