Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/141/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: RABAKA, s.r.o., Dunajská 3, 040 01 Košice, IČO: 36 708 992, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bednárik, s.r.o., IČO: 36 861 049, Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/539/PLJ zo dňa 4.3.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.5.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/539/PLJ zo dňa 4. 3.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP-14239-AQ/12-Ko 23 zo dňa 31. 10. 2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi - stavebníkovi uložená pokuta podľa § 106 ods. 1 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vo výške X.XXX,- € za užívanie 3 ks neoznačených reklamných zariadení typu billboard na G. ceste v L. a to 1 ks na pozemku parc. č. XXX/X v období od 01.01.2011 do 31.10.2012 a 2 ks na pozemku parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie J. v období od 01.05.2011 do 31.10.2012, bez predpísaného povolenia stavebného úradu.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože jeho výrok smeruje k založeniu protiprávneho stavu. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v uvedenom správnom konaní predložené a na základe ich nesprávneho vyhodnotenia spolu s nesprávnou právnou interpretáciou rozhodol protiprávne v neprospech žalobcu. Žalovaný nijakým relevantným spôsobom nepreukázal spáchanie správneho deliktu, tak ako je uvedený v napádanom rozhodnutí. Žalovaný dokazovanie nedoplnil a ani sa nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobcom v jeho odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa. Žalovaný teda svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a aj nezákonnosť. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia poukázal na rozsudok z 21.01.1999, Garcia Ruiz v Španielsku, sťažnosť č. 30544/96 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , pretože nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovaného mu ako účastníkovi správneho

konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch, odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.6.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný má za dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia zákona na úseku stavebného poriadku. Napadnuté rozhodnutie dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil a pri jeho vydávaní vychádzal z podkladov nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli. Žalovaný nemal za potrebné dopĺňať dokazovanie o ďalšie dôkazy, nakoľko tieto boli postačujúce pre posúdenie danej veci a tvrdenia žalobcu považuje za účelové. Výška pokuty zodpovedá výškam pokút ukladaných v skutkovo podobných prípadoch, a teda je vyjadrená v zmysle ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku a zodpovedá aj dĺžke protiprávneho konania. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, protiprávne konanie žalobcu mal dostatočne preukázané, a teda napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a je preskúmateľné. Uviedol, že tvrdenie žalobcu resp. dôvody žaloby, nezodpovedajú skutočnostiam.

III.

Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 22.4.2015 uviedol, že v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že nie je vlastníkom reklamných zariadení a označil ich vlastníka, ktorým je spoločnosť A-linea s.r.o. IČO: 36 054 305. Žalobca (objednávateľ) uzatvoril so spoločnosťou A-linea (poskytovateľ) dňa 22.12.2009 zmluvu o zabezpečení prenájmu reklamného priestoru na reklamných zariadeniach na neurčitý čas s účinnosťou od 01.01.2010. Žalobca prenajaté reklamné zariadenia užíval v súlade so zmluvou, za užívanie ktorých hradil faktúry vystavené spoločnosťou A-linea. Špecifikácia počtu, typov a lokalít reklamných zariadení je uvedená v prílohe č. 1 zmluvy, bod č. 5, č. 6 a č. 7, za užívanie ktorých bola žalobcovi uložená rozhodnutím pokuta vo výške X.XXX,XX Eur. Spoločnosť A-linea bola Stavebným úradom vyzvaná, aby sa k uvedenej právnej veci vyjadrila, na výzvu nereagovala, preto Stavebný úrad sústredil svoju pozornosť na žalobcu, ktorý reagoval na výzvy Stavebného úradu a v prebiehajúcom konaní s ním konal ako s účastníkom konania zodpovedným za správny delikt.

Namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že vlastníkom reklamných zariadení je spoločnosť A-linea, ale za stavebníka, vlastníka reklamných zariadení v rozhodnutí označil žalobcu. Stavebný úrad sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu o vlastníctve reklamných zariadení, nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by nesporným spôsobom preukázali vlastníctvo konkrétneho subjektu k reklamným zariadeniam. Z dôvodu nečinnosti spoločnosti A-linea správny orgán vyvodil zodpovednosť voči žalobcovi, a to na základe vyjadrení a označení konečných užívateľov, ktorým žalobca zabezpečil propagáciu poskytnutím priestoru na reklamných zariadeniach. Ani žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadne vlastníctva reklamných zariadení obsiahnutými v odvolaní, nevykonal žiadne dôkazy smerujúce k zisteniu vlastníka reklamných zariadení, len sa stotožnil s názormi stavebného úradu a skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.

Má za to, že svojím konaním neporušil žiadne ustanovenie stavebného zákona, za ktoré by mu mohla byť uložená sankcia. Žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu so spoločnosťou A-linea v čase, keď reklamné zariadenia už boli postavené. Žalobca nemohol mať vedomosť, že spoločnosť A-linea si nesplnila svoje zákonné povinnosti a nepožiadala príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Z uvedených dôvodov žalobca nemal byť účastníkom správneho konania o uložení pokuty za užívanie reklamných zariadení. Subjektom zodpovedným za skutočnosť, že sa reklamné zariadenia užívajú bez predpísaného povolenia je spoločnosť A-linea ako poskytovateľ na základe zmluvy, nakoľko si nesplnila svoju zákonnú povinnosť pri umiestnení reklamných zariadení (ďalej aj RZ) podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona a ktorá má zároveň prospech z užívania reklamných zariadení vo forme odplaty hradenej žalobcom. Žalovaný však neprihliadol na argumenty žalobcu obsiahnuté v odvolaní.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. A/2013/539/ PLJ zo dňa 4. 3.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP-14239-AQ/12-Ko 23 zo dňa 31.10.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi

- stavebníkovi uložená pokuta podľa § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona vo výške X.XXX,- € za užívanie 3 ks neoznačených reklamných zariadení typu billboard na G. ceste v L. a to 1 ks na pozemku parc. č. XXX/X v období od 01.01.2011 do 31.10.2012 a 2 ks na pozemku parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie J. v období od 01.05.2011 do 31.10.2012, bez predpísaného povolenia stavebného úradu.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.3.2011 stavebný úrad uskutočnil z verejne prístupného miesta miestnu ohliadku za účelom overenia užívania neoznačeného reklamného zariadenia na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. J., na G., z ktorého spísal zápisnicu, v ktorej uviedol, že: „Neoznačené RZ bolo v čase ohliadky užívané. Bola vyhotovená fotodokumentácia“. V predloženom spisovom materiáli sa nachádza aj mailová komunikácia medzi stavebným úradom a A.. V. B., konateľom spoločnosti K&S/advertising, s.r.o., ktorý uviedol, že predmetné reklamné zariadenie patrí spoločnosti Rabaka, s.r.o., Dunajská 040 01 Košice, ktorá mu prenajala predmetné reklamné zariadenie.

Dňa 7.6.2011 stavebný úrad uskutočnil miestnu ohliadku za účelom overenia užívania 2 ks neoznačených reklamných zariadení nachádzajúcich sa na G. ul. (za nemocnicou C.), z ktorej spísal zápisnicu, v ktorej veci uviedol, že: „RZ sú bez označenia vlastníka, sú užívané. Na ohliadke bola vyhotovená fotodokumentácia. RZ 1- reklamy: „DUNAKILITI“ a „EXISPORT“ a RZ 2 - reklamy: „EXISPORT“ a „PROFIT“. Dňa 22.9.2011 stavebný úrad opätovne uskutočnil miestnu ohliadku za účelom overenia užívania reklamného zariadenia na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. J., z ktorého spísal zápisnicu, kde uviedol, že: „neoznačené reklamné zariadenie je užívané“.

Dňa 21.11.2011 bolo stavebnému úradu doručené vyjadrenie spoločnosti EXISPORT, podľa ktorého reklamné zariadenia, na ktorých bola ich reklama, im prenajala spoločnosť RABAKA, s.r.o. v mesiaci máj 2011.

Dňa 10.5.2012 stavebný úrad opätovne uskutočnil z verejne prístupného miesta miestnu ohliadku za účelom overenia užívania 2 ks reklamných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXXX/ XX na G. ulici pri nemocnici C., z ktorej spísal zápisnicu, v ktorej uviedol, že: „ Reklamné zariadenia sú užívané, všetky plochy. Na ohliadke bola vyhotovená fotodokumentácia.“

V zmysle úradného záznamu zo dňa 7.6.2012, spísaného zo zástupcom spoločnosti Slovak restaurants, s.r.o., uvedená spoločnosť poskytla stavebnému úradu fotokópiu objednávky medzi spoločnosťou

RABAKA, s.r.o. a spoločnosťou Slovak restaurants, s.r.o., ktorej predmetom bol prenájom billboardov, a ktorá bola podpísaná zástupcami oboch zmluvných strán.

Na základe zistených skutočností, stavebný úrad listom č. UKSP-14239-AQ/12 Ko zo dňa 12.7.2012 oznámil žalobcovi začatie konania o správnom delikte podľa ust. § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona, stanovil termín ústneho prejednania správneho deliktu, a súčasne poučil žalobcu o možných následkoch nedostavenia sa v stavebným úradom stanovenej lehote bez náležitého ospravedlnenia. Oznámenie o začatí konania si žalobca prevzal dňa 24.7.2012 a dňa 20. 8. 2012 sa na stavebnom úrade uskutočnilo ústne prejednanie správneho deliktu, kde sa žalobca nedostavil.

Dňa 26.10.2012 bola stavebnému úradu doručená faktúra č. XXXXXXXX medzi dodávateľom, a to spoločnosťou RABAKA, s.r.o. a odberateľom - spoločnosťou Štýl - Marieta, s.r.o., z ktorej vyplýva, že spoločnosť RABAKA, s.r.o. prenajala uvedenej spoločnosti predmetné reklamné zariadenia. Na základe takto zisteného skutkového stavu dňa 31.10.2012 stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie č. UKSP14239-AQ/12-KO 23, ktorým uložil žalobcovi - spoločnosti RABAKA, s.r.o., pokutu vo výške X.XXX,- € podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol bývalý Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. A/2013/539/PLJ zo dňa 4.3.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 13 277,57 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že predmetné reklamné zariadenia boli užívané žalobcom bez príslušného stavebného povolenia, čo v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné. Spornou bola aplikácia ust. § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona stavebným úradom za porušenie ust. § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona ustanovil, že povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ak sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Požiadavky na zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu sú zakotvené v § 55 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pri ich umiestňovaní a povoľovaní sa posudzuje predovšetkým ich estetické pôsobenie, bezpečnosť, funkcia a ich stabilita. V zmysle uvedenej právnej úpravy informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlenie. Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej ploche a verejnom priestranstve prekážka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov (napríklad zákon č. 49/2002 Z.z.. zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia a jeho významné detaily.

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť vlastníka, nájomcu alebo iného zriaďovateľa informačného, reklamného a propagačného zariadenia si vyžiadať povolenie od stavebného úradu, pokiaľ uvedené zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom a povinnosť stavebného úradu pri vydávaní takéhoto povolenia postupovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v oddiele 5 druhej časti stavebného zákona upravujúcej povolenie terénnych úprav, prác a zariadení (§ 71 až 74), na ktoré konanie v zmysle § 73 stavebného zákona sa primerane vzťahujú ustanovenia oddielu 4, upravujúceho povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udržiavacích prác.

Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje zákonné podmienky pre umiestnenie a užívanie predmetných zariadení tak, že pre ich umiestnenie sa vyžaduje povolenie stavebného úradu, ak sú spojené so stavbou alebo pozemkom, pričom bližšie nešpecifikuje zákonné podmienky.

Správny orgán vykonaným rozsiahlym dokazovaním nepochybne zistil, že žalobca užíval reklamné zariadenia bez príslušných povolení stavebného úradu (špecifikované v napadnutom rozhodnutí). Správny orgán oslovil spoločnosti, ktoré mali na zobrazovacích plochách neoznačených reklamných zariadení reklamu so žiadosťou o informáciu, kto im predmetné reklamné zariadenia prenajal. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že predmetné reklamné zariadenia prenajal žalobca spoločnostiam EXIsport, SMA sales manager akademie, Slovak restaurants, K&S/advertising, s.r.o., ako

aj H., čo preukázali objednávkami a faktúrami za objednané služby. Žalobca sa na ústne prejednanie správneho deliktu bez ospravedlnenia nedostavil, kedy mal možnosť vyvrátiť zistenia stavebného úradu. Podľa zistenia stavebného úradu žalobca užíval, resp. „berie úžitky“ z predmetných reklamných zariadení, čo je preukázané fakturáciou platieb súvisiacich s prenájmom predmetných reklamných zariadení za poskytované služby konečným klientom.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy v správnom konaní a že žalovaný nijakým relevantým spôsobom nepreukázal spáchanie správneho deliktu a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Súd neprisvedčil jeho námietkam, pretože žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmetné reklamné zariadenia neužíval a dokonca nepreukázal ani skutočnosť, že predmetné reklamné zariadenia vlastnila spoločnosť A-linea. Nepreukazuje to ani predložená rámcová zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva, pretože ustanovenia tejto zmluvy a ani jej prílohy nekonkretizujú, nešpecifikujú reklamné zariadenia, ktoré sú predmetom nájmu v zmysle rámcovej zmluvy. Neobsahujú ani konkrétne územie, kde by sa mali reklamné zariadenia nachádzať a reklamné zariadenia sú konkretizované len rozmermi výlepovej plochy (čl. II. Zmluvy). O preukázaní vlastníctva reklamných zariadení nesvedčia ani preložené faktúry, ktoré vystavila spoločnosť A-linea žalobcovi, pretože v nich nie je špecifikovaný predmet prenájmu. Vo faktúrach je uvedený len počet kusov reklamných zariadení, cena prenájmu a obdobie prenájmu.

Z ust. § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona vyplýva možnosť stavebného úradu uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamné zariadenie bez príslušného povolenia stavebného úradu. Za toho, kto užíva reklamné zariadenie bez príslušného povolenia stavebného úradu, podľa názoru súdu možno považovať ten subjekt, ktorý má z jeho užívania v rámci svojej podnikateľskej činnosti prospech (zisk), pričom nie je vylúčené, že sa môže jednať aj o osobu odlišnú od osoby vlastníka.

Na základe uvedeného má súd za nesporne preukázané, že žalobca svojím konaním porušil viackrát zákon, keď na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. J. užíval 1 ks reklamného zariadenia typu billboard, a na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. J. užíval 2 ks reklamných zariadení typu billboard, a to bez príslušných povolení stavebného úradu, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona.

Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak Európsky súd ako aj Ústavný súd venujú veľkú pozornosť otázkam práva na proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje (napr. , , ), že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležíte odôvodniť. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Žalovaný správny orgán v danej veci postupoval v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu týkajúcou sa odôvodnenia rozhodnutia, pretože z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preskúmal zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a svoje závery uviedol v rozhodnutí jasným a zrozumiteľným spôsobom.

Užívanie reklamného zariadenia bez príslušného povolenia stavebného úradu je trvajúcim správnym deliktom, pri ktorom sa za čas spáchania považuje čas, kedy bola protiprávna činnosť ukončená. Stavebný úrad správne vymedzil čas protiprávneho konania, uviedol konkrétne časové obdobie, ohraničené jeho začiatkom a koncom, za ktoré účastníka konania postihuje pri užívaní každého

reklamného zariadenia. Protiprávne konanie možno postihnúť do troch rokov, keď došlo k porušeniu povinnosti účastníkom konania, pričom ide o objektívnu lehotu, a do dvoch rokov, keď sa správny orgán dozvie o porušení alebo nesplnení povinnosti, pričom ide o subjektívnu lehotu. Obe tieto lehoty sú v danom prípade splnené. Sankcie za protiprávne konanie, ktoré je správnym deliktom sa zakladajú na princípe objektívnej zodpovednosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, ktorá zodpovedá za porušenie alebo nesplnenie povinnosti bez ohľadu na zavinenie. Uloženie pokuty je obligatórne a v prípade preukázania správneho deliktu stavebný úrad nemá možnosť od jej uloženia upustiť, nakoľko ide o konanie nezávislé od iného prebiehajúceho konania.

Stavebný úrad uložil žalobcovi za porušenie ustanovenia § 106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona pokutu v primeranej výške X.XXX,- € a výšku uloženej pokuty dostatočne odôvodnil ( ide o jeho prvé porušenie zákona na úseku stavebného poriadku, ide o užívanie 3 ks neoznačených reklamných zariadení ...), preto podľa názoru súdu uložená výška pokuty je v súlade so zásadou v zmysle ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, bude plniť predovšetkým výchovnú a represívnu funkciu.

Krajský súd v Bratislave, dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Predmetné rozhodnutie je zákonné, neboli zistené žiadne procesné pochybenia, či nezákonný postup správnych orgánov, súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaných správnych orgánov. Názory žalobcu uvedené v žalobe sú podľa názoru súdu právne irelevantné a nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).