Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-22-2015.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. Q., N.. XX.X.XXXX, t. č. bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: Z. Q., N.. XX.X.XXXX, A. W. K.P.C. XX, S., občianka SR a otca: R. E., N.. XX.X.XXXX, A. Š. XXX, občan SR, o návrhu starej matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. Q.P., N.. XX.XX.XXXX, A. W. K.P. XX, S., občianka SR a o návrhu na zmenu zverenia dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť starej matky M. Q., N.. XX.XX.XXXX, ktorej bola mal. K. zverená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11C/119/2013-43 zo dňa 8.4.2014, s účinnosťou od 16.4.2015.
Súd zveruje mal. K. do osobnej starostlivosti matky pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, s účinnosťou od 16.4.2015.
Otec je povinný platiť výživné na mal. K. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 16.4.2015.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 16.4.2015 do 31.5.2015 v celkovej sume 26 eur na mal. K. je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným k rukám matky do 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 11C/119/2013-43 zo dňa 8.4.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Stará matka doručila súdu 16.4.2015 na zrušenie jej náhradnej osobnej starostlivosti k mal. K. a zároveň žiadala zveriť dieťa biologickej matke, otcovi dieťaťa určiť výživné po 50 eur. Návrh odôvodnila tým, že matka mal. K. je už plnoletá, v mesiaci jún 2014 ukončila štúdium na Strednej odbornej škole a doposiaľ s ňou a mal. K. býva v spoločnej domácnosti. Matka v súčasnosti už prebrala celú starostlivosť o dieťa a stará matka jej pomáha s varovaním, ak si ide matky brigádnicky privyrobiť. Podľa starej matky matka dieťaťa zvláda starostlivosť o dieťa , majú medzi sebou dobrý vzťah.
Stará matka na návrhu trvala. Matka dieťaťa s návrhom súhlasila. Otec dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, preto súd konal a rozhodol i bez jeho prítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávanie sa nedostavila ani kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky a matky dieťaťa, pripojeným spisom OS Senica sp. zn. 11C/119/2013, správou Obce Š., správou Mesta S., správa kolíznej opatrovníčky, potvrdením o príjme matky dieťaťa, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny, potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 11C 119/2013-43 zo dňa 8.4.2014 (právoplatný dňa 16.7.2014) bolo zastavené konanie o určenie otcovstva (otec otcovstvo uznal) a mal. K. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. Q.Ť., obom rodičom bolo určené minimálne výživné ( 30% zo sumy životného minima). Predmetným rozsudkom sa zmenil rozsudok OS Senica č. k. 9P/8/2013-33 zo dňa 24.4.2013 (tento nadobudol právoplatnosť 6.5.2013) v časti úpravy práv a povinností k mal. K., lebo pôvodne týmto rozsudkom bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. Q. a matke bolo určené minimálne výživné, keďže v tom čase otcovstvo k dieťaťu určené nebolo. dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky na jej návrh z dôvodu, že matka dieťaťa bola maloletá, pripravovala sa na budúce povolanie a nebola schopná zabezpečiť riadnu celodennú starostlivosť o dieťa. V tom čase bola matka dieťaťa študentkou - bez príjmu a otec bol dobrovoľne nezamestnaný a živil sa príležitostnými brigádami na Morave poľnohospodárskymi prácami. v rámci konania uviedol otec, že si tak vie brigádnicky cez sezónu privyrobiť cca 2000 korún českých týždenne dodajúc, že to je len nestály príjem.
Stará matka návrh na zrušenie je náhradnej osobnej starostlivosti odôvodnila tým, že pominuli dôvody, pre ktoré bola pôvodne nariadená. Totiž matka dieťaťa je už plnoletá, má ukončené štúdium, brigádnicky si privyrába a naďalej s ňou a dieťaťom býva v jednej domácnosti. Podľa vyjadrenia starej matky sa matka o dieťa riadne stará, v prípade potreby jej dieťa zavaruje, ak ide matka na brigádu. K stretávaniu sa otca s dieťaťom uviedla, že podľa jej vedomosti videl otec dieťa naposledy pred mesiacom. Na terajšej adrese jej pobytu otec dieťaťa navštívil len raz, pritom na tej adrese bývajú už 5 mesiacov. Podľa jej slov otec výživné na dieťa neplatí pravidelne, pred mesiacom poslal naposledy 10 eur. Otec chcel zobrať dieťa do jeho domácnosti, ale stará matka ani matka s tým nesúhlasili práve pre pomery, akých otec žije. Je presvedčená, že otec nemá u svojich rodičov vytvorené podmienky pre dieťa, ale nebráni, aby chodil otec za dieťaťom do S..
Matka ukončila dvojročné štúdium na strednej odbornej škole, je vyučená ako krajčírka. Matka nie je evidovaná ako nezamestnaná. Od marca 2015 si brigádne privyrába v predajni, mesačne si takto privyrobí sumu 49,56 eur a za mesiac odpracuje 52 hodín. Brigádnickú prácu odôvodnila tým, že dieťa ešte nechodí do škôlky, ale po jeho nástupe do škôlky sa chce zamestnať v riadnom pracovnom pomere. Matka žiadala zveriť dieťa jej do osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné s účinnosťou od podania návrhu. Žiadala styk otca s dieťaťom neupravovať z dôvodu, že otec ani nemá záujem o dieťa a pokiaľ záujem bude mať, isto mu v stretávaní brániť nebude. Matka býva v spoločnej domácnosti s dieťaťom, svojou matkou a jej dvomi súrodencami, ktorí ešte chodia do školy. Podľa jej vyjadrenia prispieva matke mesačne na bývanie práve tou sumou, čo si brigádnicky privyrobí. Pomáha matke aj v domácnosti s prácami. Matka nemá iné deti. K plateniu výživného otcom matka uviedla, že od podania návrhu na súd 16.4.2015 starou matkou otec zaplatil doposiaľ na výživnom doposiaľ celkovo 15 eur. Otec sa podľa jej slov o malú nezaujíma. Žiadané výživné 50 eur odôvodnila tým, že jej to bolo odporučené sociálnou pracovníčkou.
Mal. K. nemá zdravotné problémy, je zdravá.
Z výplatných pások predložených matkou mal súd preukázané, že si brigádnicky mesačne privyrobí 49,06 eur. Zo správy Obce Š. o povesti otca dieťaťa mal súd preukázané, že je otec prihlásený k trvalému pobytu v ich obci na adrese, kde je prihlásených ďalších 39 obyvateľov a ďalších cca 10 ľudí tam býva bez prihlásenia. otec býva spolu s rodičmi a ďalšími príbuznými. Zo správy Mesta S. mal súd preukázané, že matka býva s dieťaťom a svojou matkou v 3 izbovom byte, ktorý má v podnájme .V spoločnej domácnosti s nimi bývajú ešte dve deti starej matky. Matka maloletej je už plnoletá a je schopná sa sama o dieťa postarať, má vytvorené podmienky pre jej výchovu.
Zo správy kolíznej opatrovníčky dieťaťa mal súd preukázané, matka zabezpečuje starostlivosť o mal. K. riadne, s čím jej pomáha stará matka. Odporučila vyhovieť návrhu starej matky a dieťa zveriť matke, otcovi určiť výživné.
Zo správy úradu práce, soc. vecí a rodiny Senica mal súd preukázané, že otec dieťaťa nie je evidovaný ako nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd nezistil, že by otec dieťaťa pracoval v riadnom pracovnom pomere alebo aspoň brigádnicky.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
Podľa § 47 ods. 1písm. e) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2014 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, keďže došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa a odpadli dôvody, pre ktoré bola mal. K. pôvodne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. V súčasnosti má matka vytvorené vhodné výchovné i bytové podmienky pre výchovu a osobnú starostlivosti o mal. K.. Matka býva aj s dieťaťom na ďalej u starej matky a sama sa vie o dieťa postarať. Kolízna opatrovníčka dieťaťa nezistila vo výchove matky o dieťa žiadne nedostatky a odporučila po zrušení náhradnej osobnej starostlivosti dieťa zveriť biologickej matke. Na základe týchto skutočností súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starej matky od 16.4.2015, kedy bol návrh doručený na súd. Súd sa ďalej vyporiadal s návrhom na zverenie dieťaťa matke a určenie výživného otcovi. Dieťa nechodí do škôlky, je v starostlivosti matky a v prípade brigády dieťa varuje stará matka. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, kolízna opatrovníčka sama navrhla zveriť dieťa matke a otec k návrhu nemal žiadne pripomienky, preto súd dieťa zveril matke práve od 16.4.2015, od kedy zrušil náhradnú osobnú starostlivosť. Pri riešení otázky výšky výživného otcovi súd vychádzal z pomerov rodičov, ktoré tu boli v čase posledného určenia výživného obom rodičom rozsudkom OS Senica č. k. 11C 119/2013-43 z 8.4.2014 ( právoplatný 16.7.2014). Matka pracuje nateraz len brigádne, lebo dieťa nechodí do škôlky, a privyrobí si tak mesačne cca netto 49,06 eur. Iný príjem nemá. V čase posledného rozhodovania bola matka ako študentka bez príjmu a otec bol dobrovoľne nezamestnaný, občas si niečo privyrobil brigádne na Morave. Vzhľadom na listinné dôkazy súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu je otec dobrovoľne nezamestnaný, keďže v Sociálnej poisťovni za neho žiadny zamestnávateľ nerealizuje odvody a nie je ani evidovaný ako nezamestnaný. Súd k tomuto záveru dospel aj z dôvodu, lebo otca vyzval predložiť potvrdenie o svojom príjme a tento žiadne potvrdenie súdu do pojednávania nepredložil . Súd prihliadal na to, že dieťa má znášať životnú úroveň oboch rodičov a obaja rodičia majú povinnosť sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Nakoľko je otec nateraz bez pravidelného riadneho príjmu, súd mu nateraz ponechal otcovi určené minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. , ktoré je v súčasnosti vo výške 27,13 eur. Súd pritom prihliadal na to, že dieťa ešte nechodí do škôlky, je zdravé. Z vykonaného dokazovania výsluchom matky a starej matky mal súd preukázané, otec si neplní riadne ani len to minimálne výživné, od podania návrhu na súd 16.4.2015 zaplatil celkovo 15 eur. Keďže výživné bolo určené otcovi po 30 % zo sumy životného minima ( t.j. 27,13 eur mesačne ) od 16.4.2015 a od tohto dňa do rozhodnutia súdu 11.6.2015 zaplatil preukázateľne len 15 eur, vznikol mu nedoplatok v celkovej sume 26 eur za obdobie od 16.4.2015 do 31.5.2015. Súd vypočítal nedoplatok nasledovne: za obdobie 16.4.2015 až 30.4.2015 mal zaplatiť 13,565 eur ( 15/30 x 27,13 eur) + za máj 2015 mal zaplatiť 27,13 eur, t.j. spolu 40,695 eur, zaokrúhlene 41 eur. Otec zaplatil len 15 eur, ktorú sumu súd odpočítal od celkového nedoplatku 41 eur a zistil, že treba doplatiť nedoplatok vo výške 26 eur. Nedoplatok súd určil do 31.5.2015 z dôvodu, že o výživnom rozhodol do 15 dňa v mesiaci jún. Súd uložil otcovi povinnosť doplatiť nedoplatok do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
Zároveň súd na žiadosť matky styk otca s dieťaťom neupravil, čo znamená, že styk ostal neobmedzený a na dohode rodičov. V prípade ak v budúcnosti bude o dieťa prejavovať riadny záujem a medzi rodičmi nedôjde k dohode ohľadom stretávania sa otca s maloletou, môže ktorý - koľvek z rodičov na súde podať návrh na úpravu styku .
V súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).