Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-337-2013.pdf
PDF · 102.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/337/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti odporcovi: H. E., nar. X.X.XXXX, bytom Č., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom - J. Č., o zaplatenie 598,74 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 598,74 € so zmluvným úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 557,95 € od 7.8.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 598,74 € od 7.8.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 35,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 114,36 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Heleny Strachotovej, usadenej euroadvokátky, Hviezdoslavova 7, Martin v peňažnom ústave Československej obchodnej banky, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 3.12.2013 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 598,74 € spolu s 23,40% zmluvným úrokom ročne zo sumy 557,95 € od 7.8.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 598,74 € od 7.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.3.2012 poskytol odporcovi úver vo výške 557,95 € na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu odporcu navrhovateľom tak, že navrhovateľ za odporcu uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporca tovar prevzal. Odporca sa zaviazal splatiť špecifikovaný úver v 20 mesačných splátkach, pričom výška každej mesačnej splátky bola 33,96 € a každá mesačná splátka bola splatná vždy k 15. Dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.4.2012. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných upomienok naposledy listom zo dňa 7.8.2012. Dňa 7.8.2012 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 598,74 €, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov vyššie špecifikovaným spôsobom. S prihliadnutím na stav úverového účtu odporcu ku dňu podania žaloby evidoval navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku vo výške 598,74 €. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 23,40% ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t.j. ku dňu 6.8.2012 domáha sa navrhovateľ aj zaplatenia úroku vo výške 23,40% ročne zo sumy 557,95 € (úverová istina) od 7.8.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Keďže odporca aj napriek výzvam svoj záväzok (splácať poskytnutý úver riadne a včas) nesplnil, navrhovateľ podal na súd žalobu.
Podaním doručeným súdu dňa 11.12.2014 navrhovateľ doplnil svoj návrh. Uplatnenú sumu 598,74 € špecifikoval ako sumu pozostávajúcu zo: sumy 557,95 € - neuhradená úverová istina a zo sumy 40,79 € - dlžné zmluvné úroky z mesačných splátok úveru za obdobie od 15.4.2012 do 15.7.2012 po lehote splatnosti. Zároveň navrhovateľ uviedol, že odporca doposiaľ na poskytnutý spotrebiteľský úver nič neuhradil.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Okresný súd Čadca vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 16C/337/2013-14 zo dňa 7.1.2014, ktorý bol pre nemožnosť doručenia odporcovi do vlastných rúk zrušený uznesením č.k. 16C/337/2013-45 zo dňa 9.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2014. Následne súd uznesením č.k. 16C/337/2013-48 zo dňa 11.8.2014 ustanovil odporcovi pre dané konanie opatrovníka - Mesto Čadca. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2014.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 598,74 € s poukazom na ustanovenie § 200 e), a) O.s.p. sa jedná o drobný spor, ktorý podľa § 115 a), ods. 2 súd prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Dňa 11.6.2015 súd verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov (najmä - návrh č.l. 1, 2, splnomocnenie č.l. 3, výpis z obchodného registra č.l. 5 až 7, oznámenie navrhovateľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.8.2012 + doručenka č.l. 8, zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 6.3.2012 č.l. 9 až 11, platobný rozkaz č.l. 14, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania s prílohami č.l. 20 až 39, uznesenie č.l. 45 a uznesenie č.l. 48, výzva na odstránenie vád č.l. 51 až 52, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania s prílohami č.l. 54, doplnenie návrhu s prílohami č.l. 55 až 62, výzva pre vedľajšieho účastníka č.l. 63) a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Účastníci uzatvorili dňa 6.3.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver viazaný na kúpu tovaru alebo služby vo výške 557,95 €, ktorý sa odporca zaviazal splácať pravidelnými 20. mesačnými splátkami vo výške 33,96 € so splatnosťou mesačnej splátky v 15. deň v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 15.4.2012 a konečná splatnosť úveru bola určená termínom 15.11.2013. Zmluvné strany si dohodli fixnú výšku ročnej úrokovej sadzby 23,40%, RPMN vo výške 26,09%, priemernú RPMN 45,23% a celkovú čiastku, ktorú mal odporca navrhovateľovi uhradiť predstavovala sumu 679,20 €. Odporca navrhovateľovi za poskytnutý úver neuhradil žiadnu finančnú čiastku.
Podľa § 93 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.,
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.)
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Vstup do konania oznámil vedľajší účastník konania na strane odporcu ako spotrebiteľa (čl. 19). Bol poučený súdom a vyzvaný k predloženiu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jeho stranu podľa § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (čl. 63). Keďže súhlas nedoručil, v súlade s § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 2 OSP: „Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Súd zdôrazňuje, že normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 2 a 3 novely OSP, účinnej od 1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 2 a 3 novely OSP a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal. Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. § 44 ods. 1 OSP umožňuje nahliadať do spisu účastníkovi konania, ktorým však vedľajší účastník konania nebol. Preto podľa § 44 ods. 2 OSP súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa. Toto právo vedľajší účastník konania nevyužil. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy o úvere (ďalej len „OZ.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy o úvere (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.),
(1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou uzavretou podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov, § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere. O tom svedčí aj jej označenie samotnými účastníkmi a to zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na predmetný zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľská úverová zmluva je zvláštnym druhom úverovej zmluvy, pričom pokiaľ ide o zmluvný typ, zákon o spotrebiteľských úverov je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave úverovej zmluvy obsiahnutej v § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Keďže však ide o spotrebiteľskú zmluvu (aj zmluvy upravené obchodným zákonníkom môžu byť zmluvami spotrebiteľskými), všetko ostatné, čo priamo daný zmluvný typ zákon o spotrebiteľských úveroch alebo obchodný zákonník neupravuje, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Z predložených listinných dôkazov (zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 6.3.2012, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.8.2012, potvrdenia navrhovateľa zo dňa 5.12.2014 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade klienta - odporcu vo výške 557,95 €, plánu amortizácie a výpisu prijatých platieb od odporcu - č.l. 8 až 10, 58 až 61 spisu) mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa bol uplatnený v celom rozsahu dôvodne. Navrhovateľ na základe uzatvorenej zmluvy s odporcom poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 557,95 €, ktorý odporca neplatil riadne a včas v dohodnutých dvadsiatich mesačných splátkach vo výške 33,96 €. Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne zistené, že odporca navrhovateľovi za poskytnutý spotrebiteľský úver neuhradil ani jednu splátku. Nezaplatením prvých štyroch splátok odporcom riadne a včas (splatných 15.4.2012, 15.5.2012, 15.6.2012, 15.7.2012) navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú oznámil odporcovi a dňa 7.8.2012 sa stal splatný celý dlh odporcu vo výške 598,74 €. Nakoľko odporca neuhradil dlžnú sumu ani dodatočne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a to ani čiastočne, súd mal nepochybne preukázané, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 598,74 € pozostávajúcej z istiny (poskytnutého úveru) vo výške 557,95 € a zo sumy 40,79 € (dlžných zmluvných úrokov z neuhradených mesačných splátok úveru za obdobie od 15.4.2012 do 15.7.2012) a na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 23,40 % ročne zo sumy 557,95 € od 7.8.2012 do zaplatenia je opodstatnený, preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu rozhodovania, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nezaplatením úveru v určenej lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania, preto je povinný navrhovateľovi za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 ročný úrok z omeškania v zákonnej výške. Úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi za obdobie a odo dňa žiadaného navrhovateľom, nakoľko z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že k uvedenému dňu bol odporca so zaplatením úveru v omeškaní.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože navrhovateľ mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1 OSP mu súd proti neúspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný odporca musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám.
Navrhovateľ tieto trovy v návrhu na začatie konania okrem trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 35,50 € špecifikoval ako trovy vzniknuté z titulu právneho zastúpenia vo výške 114,36 € podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov v rozsahu dvoch úkonov právnej služby (1. prevzatie zastúpenia a porada s klientom, 2. písomné podanie na súd - návrh na začatie konania/žaloba) vo výške tarifnej sadzby odmeny á 39,84 € za každý úkon právnej služby, s paušálnou náhradou režijných výdavkov za každý úkon á 7,81 € a 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH)
- 19,06 €.
Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia zodpovedal ust. § 9, § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. a), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ preukázateľne spĺňa podmienky na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu dvoch vyššie špecifikovaných úkonov právnej služby s odmenou v tarifnej sadzbe á 39,84 € za každý úkon a s paušálnou náhradou režijných výdavkov podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky 2 x á 7,81 Eur (2 úkony právnej pomoci v roku 2013), po zvýšení o 20 % DPH - 19,06 € podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, t.j. súdom priznané trovy z titulu právneho zastúpenia vrátane DPH vo výške 114,36 € a trovy konania vzniknuté zaplatením súdneho poplatku vo výške 35,50 €. Pretože navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.