Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-223-2014.pdf
PDF · 105.54 KB
No categories available
30P/223/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, F. Š., Ž., bydliskom E. - W., I. K. XXX/X, t.č. G., K. X, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Legionárska 618 a otca, V.. W. W., T. U., bydliskom B., M. XXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na udelenie súhlasu s vycestovaním maloletého dieťaťa a návrhu otca na zákaz s vycestovaním maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
U d e ľ u j e sa súhlas za otca maloletého F. Š., nar. XX.XX.XXXX, na vycestovanie maloletého F. do N..
Návrh otca sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec dieťaťa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.10.2014 žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakáže matke mal. F. vycestovať s maloletým F. do N. (do O.), s následnou úpravou styku otca s maloletým F.. Na pojednávaní dňa 11.06.2015 podal otec dieťaťa návrh na zákaz vycestovania mal. F. s matkou do N.. Uviedol, že matka ho nepresvedčila o tom, aby jej dal súhlas pre jej vycestovanie do N. s mal. F.. Ukázalo sa, že matka nemá priamy osobný kontakt na tú osobu, ktorá jej má pomôcť s vycestovaním do N.. Matka, podľa názoru otca, žije kočovným spôsobom života. Niekoľkokrát menila bydlisko a nikdy mu nedala informáciu, že sa s mal. F. sťahuje. Ich komunikácia je taká, že matka vedie arogantné telefonické rozhovory a za takejto situácie sa mu s ňou ťažko o veciach hovorí. Hlavným dôvodom, pre ktorý nesúhlasí s vycestovaním matky do N. s mal. F., je skutočnosť, že sa s mal. F. nebude môcť stretávať. Otec potvrdil, že jeho styk s maloletým bol upravený rozsudkom tun. súdu v roku 2010. Z časových dôvodov však úpravu tohto styku nemohol vždy realizovať. Určite prišiel za synom viackrát ako 5-krát, čo uviedla matka. O stretávaniach sa s F. si neviedol takú presnú evidenciu, ako to robila matka. Otec poukázal, že si založil novú rodinu, narodilo sa mu dieťa a musel svoje povinnosti prispôsobiť jeho novej rodine, a preto bolo pre neho dosť ťažko realizovať súdom upravené stretávanie sa s maloletým F.. Naposledy bol s maloletým vo februári 2015. Otec poukázal na svoju snahu stretávať sa s mal. F., a preto podal (10/2014) nový návrh na úpravu styku s mal. F. tak, aby sa mohol s maloletým s mal. F. stretávať každý tretí víkend v mesiaci, v sobotu od 10.00 do nedele do 18.00 h., teda F. by v domácnosti otca v B. aj prespal, čo doteraz upravené nebolo. Ďalej otec poukázal, že keď sa nemohol na stretnutie s maloletým F. dostaviť v čase určenom súdnym rozhodnutím, a žiadal matku o náhradný termín, matka nebola ochotná tento termín zmeniť a prispôsobiť jeho potrebám a trvala na tom, že stretnutie musí byť iba v súlade s právoplatným rozsudkom súdu. Otec potvrdil, že v rámci komunikácie s matkou o jeho
súhlase s vycestovaním mal. F. do N. zaslal matke SMS, v ktorej podmienil svoj súhlas s vycestovaním mal. F. tým, že matka podá na súd návrh na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k mal. F.. V SMS však miesto slova „zníženie“, omylom napísal slovo „zrušenie“. V skutočnosti chcel a stále chce, aby matka, pokiaľ má záujem pre syna vytvoriť v N. podmienky, ktoré nemá na Slovensku, súhlasila so znížením jeho vyživovacej povinnosti k maloletému F. zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne. Výživné platil vždy riadne a včas. Pokiaľ však matka chce žiť s maloletým v N. bez jeho výchovného vplyvu, otec nevidel dôvod, prečo by mal platiť výživné vo výške určenej súdom a domnieva sa, že výživné vo výške 50 Eur pre mal. F. by bolo v čase, keď bude žiť v N. dostatočným výživným pre jeho potreby.
Matka dieťaťa vo svojom podaní zo dňa 24.10.2014 označenom ako vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia žiadala tunajší súd, aby jej v zmysle § 35 zák.č.36/2005 Z.z. o rodine udelil súhlas na vycestovanie mal. F. do N.. Uviedla, že je slobodná a s mal. F. žije sama, v G.Č. na uvedenej adrese v 3-izbovom byte, ktorý má v nájme. Náklady na bývanie má 300 Eur mesačne za užívanie bytu a 40 Eur mesačne za energie. Dlhy ani pôžičky nemá žiadne, ďalšie výdavky má osobné a s potrebami mal. F., ktorý bude mať v auguste 11 rokov. Je žiakom 5. ročníka ZŠ. Je zdravý. Okrem bežných výdavkov platí mal. F. hodiny F. 65 Eur mesačne, B. 3x v týždni s nákladmi 3 Eur na jeden tréning a za E. 80 Eur ročne. Pre vycestovanie do N. s mal. F. sa rozhodla preto, lebo spolu s priateľom dostala ponuku žiť a pracovať vo O.. Spolu s priateľom o tejto veci uvažovala asi rok. Po roku túto ponuku dostala spolu s priateľom opäť a vtedy sa po rozhovoroch spolu s priateľom rozhodli, že túto ponuku využijú. Pri vstupe do N. je dôležitý pozývací list. Osoba žijúca v N., ktorá im ponuku dala, im prisľúbila odovzdať v N. takýto pozývací list. Malo to byť v januári 2015, ale vzhľadom na situáciu, v ktorej sa ocitli, sa to dodnes ešte nestalo. Následne sa s priateľom dohodli tak, že ona vyrieši svoje veci týkajúce sa možnosti vycestovať so synom F. do N. a potom bude jej priateľ riešiť ostatné veci v súvislosti s jeho vycestovaním. Matka uviedla, že úmysel vycestovať s F. do N. oznámila jeho otcovi najskôr telefonicky, na čo dostala okamžitú nesúhlasnú odpoveď. Vzápätí na to podal otec dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal súd, aby zakázal matke vycestovať s maloletým do N.. V tom čase jej poslal otec dieťaťa SMS, kde vyslovil súhlas s vycestovaním pod podmienkou, že podá na tun. súd návrh na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k mal. F.. Ďalej matka poukázala, že o mal. F. sa od jeho narodenia celých 11 rokov starala výlučne sama. Pokiaľ má teraz možnosť vycestovať do N., je to pre ňu určitá šanca začať nový život. Poukázala, že mal. F. sa stretával s otcom tak, že ona sama ho od jeho útleho detstva vozila do B., k starým rodičom zo strany otca, kde mal takým spôsobom aj kontakt s otcom dieťaťa. Až v roku 2010 tun. súd upravil styk otca s mal. F. tak, že otec je v súčasnosti oprávnený stýkať sa s mal. F. každý tretí víkend v mesiaci v sobotu od 10.30 h. do 18.00 h. a v nedeľu od 10.30. h. do 18.00 h. Takto presne špecifikovanú úpravu styku však otec dieťaťa ani jedenkrát počas uplynulých piatich rokov nedodržal. Za uvedené obdobie prišiel do G. asi 5-krát a s mal. F. sa stretol na niekoľko hodín. Mal. F. mal k otcovi dobrý vzťah, rád chodil do B. a býval tam aj cez letné prázdniny, ale posledné dva roky tam už F. rád nechodí. Dôvodom, pre ktorý nechce chodiť do B., je skutočnosť, že v B. nemá kamarátov, rovesníkov. V G. má prirodzene vytvorený okruh priateľov a kamarátov. Matka poukázala, že mal. F. bol prvou osobou, ktorá vedela o jej pláne vycestovať do N.. Spočiatku prejavoval určité obavy. Hovoril, že stratí všetkých kamarátov, ale na druhej strane sa do N. veľmi teší. Od septembra 2014 navštevuje N. školu, kde veľmi postúpil a zlepšil sa v angličtine. F. je vnímavý a má svoj názor. Matka mal. F. informovala o názoroch jeho otca, F. si prečítal písomné podanie otca a znepokojilo ho, že otec píše niečo, čo nie je v skutočnosti pravdou. Osobitne v tej časti, kde otec uvádza, že sa matka často sťahuje a že ani nevie, kde F. býva.
Kolízny opatrovník uviedol, že v súvislosti s návrhom matky na súhlas s vycestovaním mal. F. do N. a vo veci návrhu otca na zmenu v úprave styku otca s mal. F. vykonali prieskum. S mal. F. bol pod dohľadom psychológa vykonaný pohovor realizovaný osobitne pre účely tohto pojednávania. Mal. F. pred psychológom uviedol, že sa na vycestovanie do N. teší a chce si takto rozšíriť svoje obzory v angličtine. K matke má pozitívny postoj, majú silné citové puto a matku berie mal. F. ako styčný bod. Svoj vzťah k otcovi, vyjadril dosť negatívne. Na základe uvedeného preto kolízny opatrovník vo veci návrhu matky na udelenie súhlasu s vycestovaním mal. F. do N. odporučil súdu návrhu matky vyhovieť s tým, že vycestovanie maloletého F. do N. je v súlade s jeho záujmami.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil spis tunajšieho súdu, sp. zn. 30P/223/2014, rodný list maloletého F., rozsudky tunajšieho súdu č.k. 30P/290/2013-70 zo dňa
07.04.2014, 31P/238/2009-17 zo dňa 08.02.2010, písomné vyjadrenie matky k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia spolu s návrhom na začatie konania o udelenie súhlasu s vycestovaním, odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni, správu ÚPSVaR Trenčín a zistil nasledovný skutkový stav.
Maloletý F. sa narodil zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 5P/447/2004-46, zo dňa 25.01.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 12CoP/10/2005, bol maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť maloletému výživné. Naposledy bolo o výške výživného pre maloletého F. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/2902013-70 zo dňa 07.04.2014, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému F. zvýšená zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne a návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k mal. F. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne bol zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec dieťaťa pracoval ako T. U. na B. Š. O. B., s priemerným zárobkom za 03/2013 až 02/2014 vo výške 956,10 Eur. Dňa 04.06.2010 uzatvoril manželstvo, z ktorého sa dňa 24.09.2010 narodil maloletý W. W.. Manželka otca pracovala ako B., s priemerným mesačným zárobkom 693,96 Eur. Matka pracovala ako Ž.. V roku 2013 mala príjmy zo živnosti vo výške 114.565,06 Eur a výdavky vo výške 106.372,43 Eur. Základ dane mala 4.456,69 Eur a daň k úhrade 846,77 Eur. Maloletý F. mal necelých 10 rokov a bol žiakom 4. ročníka základnej školy. Okrem bežných výdavkov na jeho potreby mala matka s mal. F. zvýšené výdavky na jeho športové aktivity a návštevu ZUŠ. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 31P/238/2009-17 zo dňa 08.02.2010 bol upravený styk otca s mal. F. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým F. každý tretí víkend v mesiaci, v čase od soboty od 10,30 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu do 10,30 hod. do 18,00 hod.
Zo správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 10.06.2015 mal súd preukázané, že s maloletým F. bol vykonaný pohovor. Maloletý F. má 11 rokov, je zdravý a je žiakom 5. ročníka Základnej školy na K. U. O. G.. Maloletý uviedol, že s otcom sa stretáva málo. Otec za ním prichádza asi tak 1-krát za rok, ale jemu nevadí, že to nie je častejšie. Počas pobytu s otcom sa cíti dobre, chodia spolu do kina a niekedy na obed a na zmrzlinu. Ďalej F. uviedol, že jeho otec žije s jeho starými rodičmi na spoločnom dvore, kde má postavený každý svoj rodinný dom. Vždy, keď bol v B., bol však u babky a dedka, kde aj prespával, a to radšej v ich domácnosti, lebo u otca, nevie prečo, sa cítil nepríjemne. Jeho otec žije v dome so svojou priateľkou a jeho nevlastným bratom W.. Má ho vcelku rád a bol ho pozrieť aj 1-krát v G.. Celkovo sa stretli asi 4-krát. Maloletý F. potvrdil, že s matkou sa často rozpráva. Matka mu povedala, že otec si myslí, že mu bráni stretávať sa s ním. Toto podľa názoru maloletého F. nie je pravdou, lebo on sám sa nechce s otcom stretnúť. Naposledy, keď otec prišiel, chcel ísť radšej spolu s kamarátom stanovať, lebo stanovačka s kamarátom sa mu páčila viac. Ďalej maloletý F. potvrdil, že s matkou je mu lepšie ako s otcom, lebo matka mu vie pripraviť dobrý program, na ktorom sa vedia dohodnúť. Maloletý F. potvrdil, že chce ísť do N., veľmi sa tam teší, bojí sa však letu a toho, že tam nebude mať kamarátov. Vie, že sú tam hory a more a teší sa tam do školy a zdokonalí sa v angličtine. Nebude mu vadiť ani to, že nebude vidieť dlhší čas otca. S otcom sa o odchode do N. nikdy nebavil, lebo otec sa ho neopýtal, či by tam chcel vycestovať. Maloletý F. poukázal, že s otcom sa nevie poriadne porozprávať a nevedia spolu rozobrať „chlapské veci“ a skôr sa porozpráva s mamou.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, je možné dohodu rodičov nahradiť autoritatívnym rozhodnutím súdu o takejto podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov. Za podstatnú vec je nepochybne potrebné považovať otázku vycestovania maloletého dieťaťa do cudziny ( § 35 Zákona o rodine ). V konaní o udelenie súhlasu za druhého rodiča na vycestovanie maloletých detí do cudziny súd hodnotí, aké dôsledky na ďalší vývoj detí by malo prípadné vysťahovanie z hľadiska záujmov dieťaťa, z hľadiska výkonu práv a povinností rodičov a z hľadiska vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Nerieši otázku, ktorý z rodičov má lepšie schopnosti a možnosti deti vychovávať.
Súd pri svojom rozhodovaní tiež skúmal a snažil sa objasniť doterajší vývoj vzťahu medzi maloletým F. a jeho otcom. Súd skúmal ako si otec plnil svoje rodičovské povinnosti, teda povinnosť platiť maloletému výživné a ako využíval i keď obmedzené možnosti na styk s dieťaťom a či sa tiež touto formou podieľal na výchove maloletého.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja rodičia majú k maloletému F. silný pozitívny citový vzťah a majú záujem na jeho zdravom telesnom aj duševnom vývoji. V konaní bolo preukázané, že rodičia mal. F. nikdy nežili v spoločnej domácnosti a starostlivosť a výchovu maloletého F. od jeho narodenia zabezpečovala a aj v súčasnosti zabezpečuje výhradne sama matka maloletého. Mal. F. bol súdnym rozhodnutím v januári 2005 zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť mal. F. výživné 2.000 Sk mesačne. Už pri prvom rozhodovaní o výške výživného v roku 2005 sa otec neúspešne snažil o určenie výživného iba v sume 800 Sk mesačne, čo bola suma málo prevyšujúca sumu minimálneho výživného. O zmene výšky výživného od roku 2005 doteraz bolo rozhodnuté dvakrát. Pri prvom matkinom návrhu na zvýšenie výživného v roku 2009 otec spolu s vyjadrením k tomuto návrhu podal návrh na úpravu jeho styky s maloletým. Napriek tomu, že otec mal styk s maloletým upravený otec ani túto malú možnosť mať vplyv na maloletého prakticky nevyužíval, stretnutia nevyužíval čo sám potvrdil s odôvodnením, že mal povinnosti k novej rodine. Pri poslednom návrhu matky na zvýšenie výživného v roku 2014 sa otec neúspešne snažil výživné určené naposledy sumou 90 Eur mesačne znížiť na sumu 80 Eur mesačne. V konaní bolo ďalej preukázané, že väzba maloletého na matku sa stala silnejšou v poslednom období, keď bol mal. F. svedkom toho, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na jeho vycestovaní spolu s matkou do N.. Zo zisteného skutkového stavu v danej veci mal súd preukázané, že otec dieťaťa verbalizuje svoj záujem na výchove a starostlivosti o maloletého, v skutočnosti sa však celé obdobie od narodenia maloletého F. o dieťa úprimne nezaujímal. Opakovane sa snažil prispievať výživným nižším, ako bolo v jeho možnostiach a schopnostiach. Osobitne preukázal svoj vzťah k maloletému F., keď podmienil svoj súhlas s vycestovaním maloletého zrušením a neskôr aspoň znížením jeho vyživovacej povinnosti k maloletému. Úprimný záujem otca o maloletého F. je podľa názoru súdu veľmi spochybnený preukázanou a otcom potvrdenou skutočnosťou, že po narodení mal. F. matka s maloletým niekoľko rokov sama cestovávala do bydliska jeho otca v B. a mal. F. tak zabezpečovala kontakt so starými rodičmi zo strany otca, kde bol práve iba vďaka matke zároveň zabezpečený aj kontakt mal. F. s jeho otcom. Súd má za to, že mal. F. si zásluhou matky vybudoval pekný vzťah so starými rodičmi zo strany otca, kde sa stretával aj s otcom a trávieval v tomto prostredí letné prázdniny, (v lete 2014 spolu 5 dní). Na tento pobyt maloletého ku starým rodičom otca a k otcovi si pre maloletého neprichádzal otec dieťaťa, ale na pobyt maloletého F. do B. vždy privážala matka mal. F.. Otec maloletého sa ani jeden krát nepokúsil vziať maloletého na svoju dovolenku. Súd nemohol akceptovať ako dôvod otcovej nemožnosti realizovať styk podľa rozsudku aspoň 1x mesačne pre jeho zaneprázdnenosť a povinnosti k jeho novej rodine. Súd mal za preukázané, že bez aktívneho prístupu matky na budovaní vzťahu dieťa - otec, by tento vzťah nebol zrejme vôbec vybudovaný. Skutočnosť, že po úprave styku otca s maloletým rozhodnutím tunajšieho súdu v roku 2010 otec prišiel na stretnutie s maloletým cca iba 5 krát a za obdobie od januára 2015 do júna 2015 navštívil maloletého iba 1 krát, dostatočne preukazuje iba formálny záujem otca o maloletého. Súčasný verbálny záujem otca o mal. F. má preto súd za účelový, v snahe zabrániť matke vycestovať s maloletým do N.. Niet žiadneho náznaku, že by otec v nasledujúcom období, v prípade, že mal. F. zostal žiť na Slovensku skutočne zmenil svoje zaužívané postoje v kontakte s maloletým a snahu prispievať dobrovoľne primerane na jeho výživu. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a deklarované želanie maloletého F. vycestovať s matkou, na ktorú je citovo viazaný, do N. je podľa názoru súdu vycestovanie maloletého F. spolu s matkou do N. v jeho záujme. Je tiež potrebné zohľadniť, že štát, v ktorom dieťa po vycestovaní má žiť je jednou z najvyspelejších demokratických krajín, rovnako ako Slovenská republika s ustáleným demokratickým právnym systémom, v ktorom sú
nepochybne zaručené všetky práva detí vyplývajúce z listiny základných práv a slobôd, dohovoru o právach dieťaťa, Ústavy Slovenskej republiky ako i nariadení Európskeho spoločenstva, (i keď N. nie je členom Európskeho spoločenstva), ktorého je Slovenská republika členom. Treba tiež zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv, t.j. aj o vycestovaní dieťaťa do cudziny proti nesúhlasu jedného z rodičov nie je rozhodnutím obmedzujúcim rodičovské práva druhého rodiča. Opačný názor súdu by bol v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Na základe uvedeného preto súd návrhu matky vyhovel a v konaní o úpravu styku vhodným spôsobom upraví styk otca s maloletým F., ktorý nepochybne zaručí možnosť pre realizáciu výchovnej funkcie otca ako i právo dieťaťa na výchovu svojim otcom. Nie je možné tiež opomenúť súčasné možnosti danej komunikácie otca a dieťaťa prostredníctvom SMS, telefónu, prípadne internetu (chat, email, skype).
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).