Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/979/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporkyni: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -71 zo dňa 19.9.2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala zaplatenia sumy 125 eur ako náhrady majetkovej škody a sumy 263,69 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. . O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo neuplatnila. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a iné. Navrhovateľka návrh oprela o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010, podľa ktorého exekučný súd mal mať povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo napríklad notárska zápisnica. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody z titulu náhrady nákladov v sume 125 eur, ktorá nemôže byť už priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere; nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Nemajetková ujma predstavuje podľa navrhovateľky sumu 263,69 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením. Márnym plynutím

času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca uskutočnil výpočet nemajetkovej ujmy ako 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Odporca vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom poukázal na zmätočnosť žaloby, kde nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody; žalobca v podstate dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si navrhovateľka uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pritom neuviedla, aké kroky podnikla na odstránenie neželaného stavu; všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na to, že dňa 27.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Navrhovateľka neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sama požiadala. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nárok navrhovateľky nepovažovalo za predbežne prerokovaný. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania konštatoval, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, podal dňa 28.2.2011 na Okresnom súde Komárno žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 944,87,- eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľky ako oprávnenej proti povinnej T.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 8.12.2010 sp. zn. SR 11753/10. Súd žiadosť súdneho exekútora uznesením č. k. -10 zo dňa 8.6.2011 zamietol a keďže proti nemu odvolanie nepodal, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2011. Následne exkučný súd uznesením zo dňa 5.4.2012 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd v odôvodnení uviedol, že nesprávny úradný postup je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu, pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a teda nesprávny úradný postup bol podstatou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V odôvodnení sa súd zaoberal aj premlčaním. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 28.2.2011 pričom o tejto žiadosti súdneho exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté dňa 8.6.2011 uznesením, ktoré bolo 13.6.2011 doručené exekútorovi aj zástupcovi oprávneného. Oprávnený tak už 13.6.2011 mal k dispozícii informáciu o čase rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a tým aj o prípadnej škode a jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim po vydaní vyššie citovaného uznesenia exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku bola odporkyni doručená 23.06.2012, exekučný súd vyššie citované uznesenie vydal dňa 13.6.2011, a preto námietka premlčania je nedôvodná. K podmienke uplatnenia nároku na súde - predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich zákona - súd poukázal na to, že žalovanému boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súdu už 27.09.2012 bol doručený návrh vo veci samej, a teda nebol podaný po uplynutí 6-mesačnej lehoty; lehota 6 mesiacov ku dňu rozhodovania súdu v tejto veci už uplynula. Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tomto prípade po tom, čo bola exekučnému súdu dňa 28.2.2011 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd uznesením č. k. -10 zo dňa 8.6.2011,

právoplatným dňa 29.6.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne uznesením zo dňa 5.4.2012, právoplatným dňa 19.4.2012, exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom rozhodnuté nie v zákonnej 15-dňovej lehote, ale ani nie v omeškaní s rozhodnutím o veci viac ako 143 dní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa však automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup (nález Ústavného súdu SR -75). Exekučný súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem "zbytočný prieťah" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (). Exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a s odkazom na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd aj bez návrhu zastaví exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR sp. zn. z 18.12.2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať žalobca, sú pre túto vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie. Znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný, keďže neboli preukázané zostávajúce dva predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, teda nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného toho názoru, že uznesenie exekučného súdu č. k. -10 zo dňa 8.6.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je vecne nesprávne, mohol podať odvolanie a rozviesť svoju argumentáciu. Žalobca však tak z neznámych dôvodov nepostupoval, a preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a následne exekučný súd ďalším uznesením exekúciu zastavil. V konaní nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je nesprávny úradný postup, a preto sa súd ďalšími podmienkami zodpovednosti nezaoberal. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ním predložené znalecké posudky sú právne významné pre vyhovenie žalobe. V konaní boli preukázané všetky predpoklady uplatnenej zodpovednosti, a preto bolo treba žalobe vyhovieť. Súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. V odvolaní poukazoval na obsah znaleckých posudkov. Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva

žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v základe správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľka domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to zaplatenia sumy 125 eur z titulu vzniknutej škody a sumy 263,69eura z titulu nemajetkovej ujmy poukazujúc na nesprávny úradný postup Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. . Nesprávny úradný postup podľa navrhovateľky spočíva v nerozhodnutí exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným; druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má totiž charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu uplatňovanú v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver o nepreukázaní všetkých podmienok zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zo spisu Okresného súdu Komárno vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia, pričom je zrejmé, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na ktoré by sa vzťahovala povinnosť súdu vydať ho v lehote 15 dní od doručenia, avšak v tomto prípade bolo o exekúcii rozhodnuté po 3 mesiacoch od doručenia žiadosti súdneho exekútora tak, že táto žiadosť bola právoplatne zamietnutá. Navrhovateľka ani nevyužila možnosť podať odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu. Vzhľadom na to vôbec nebolo možné konštatovať, že v exekučnom konaní bol nesprávny úradný postup, ako ho má na mysli citovaný zákona. Žiadosť na súd bola predložená dňa 28.2.2011 a dňa 13.6.2011 mal exekútor aj zástupca oprávneného (žalobca) k dispozícii uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora, v dôsledku čoho sa márnym uplynutím odvolacej 15-dňovej lehoty exekučné konanie skončilo. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti

za škodu a aj náhrady nemajetkovej ujmy tak, ako je to opísané vyššie. Exekučný poriadok pritom 15- dňovú lehotu upravuje len pre prípad vydania poverenia na vykonanie exekúcie, a nie aj pre iný druh rozhodnutia exekučného súdu. Navyše Exekučný poriadok v znení od 1.2.2002 do 31.5.2010( v čase začatia exekučného konania) v § 44 ods. 2 stanovil, že "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie." V súlade s týmto ustanovením exekučný súd správne skúmal aj exekučný titul, ktorým bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Znalecké posudky predložené žalobcom na tomto závere nemohli nič zmeniť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že návrh nie je dôvodný s ohľadom na fakt, že navrhovateľka nepreukázala nesprávny úradný postup exekučného súdu. To znamená, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, a preto bol jej návrh správne zamietnutý. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazovala na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd konštatoval práve zmätočnosť na jej strane. V spise nefiguruje žiadne podanie navrhovateľky s údajným návrhom na prerušenie konania, preto námietka v podanom odvolaní nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako tak odvolací súd k námietke v podanom odvolaní poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku kde súd prvého stupňa citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v takom znení, aké platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, a v takomto znení ho aj aplikoval. Odvolací súd však dodáva, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Čo sa týka nesúhlasu žalobcu so záverom o premlčaní jeho práva, odvolací súd vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvého stupňa o nepreukázaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a posúdiac všetky dôvody odvolania žalobcu ako neopodstatnené napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila a v podstate jej ani nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.