Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/2682/2000

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Y..O..D.. O.. O. U..L.., R. I. XXXX, XXX XX M., Y.: XX XXX XXX o vymoženie uloženej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn. , a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ingra, pod spis. zn.: EX 2682/2000, zastavuje.

II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ingrovi, Exekútorský úrad, Matejkova 13, Bratislava trovy, sa nepriznávajú trovy exekúcie.

odôvodnenie:

Dňa 02.12.2013 vydal súd uznesenie č.k. -25, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie, z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a o trovách exekúcie.

Dňa 23.10.2014 bolo súdu doručené odvolanie oprávneného voči predmetnému uzneseniu súdu. V odvolaní oprávnený uviedol, že ešte pred zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného došlo k zániku vykonateľnosti exekučného titulu t.j. uplynula 10 ročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, pričom na uplynutie prekluzívnej lehoty súd prihliada ex offo. Oprávnený ďalej uviedol, že súdny exekútor nemá zákonný nárok na odmenu za niektoré úkony, za ktoré mu súd priznal odmenu

Odvolanie smerovalo voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Súd preto postupoval podľa § 374 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa , proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Nakoľko v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel sudca, považuje sa jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Podľa § 58 ods. 6 EP , proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Odsek 3 § 243b Exekučného poriadku stanovuje, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 (t. j. zastavenie exekúcie), ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. To však neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V tomto prípade sa už postupuje podľa predpisov účinných od 1. novembra 2013.

Nakoľko v predmetnom prípade súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka aj v časti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané až po 1. novembri 2013, súd rozhodol o odvolaní v časti výroku o trovách súdneho exekútora podľa predpisov účinných od 1. novembra 2013.

Dňa 01.02.2002 nadobudla účinnosť novela Exekučného por. č. 32/2002, ktorou došlo k zmene § 203 tak, že zaviedla do ustanovenia § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený.

Dňa 01.11.2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného por. č. 299/2013, ktorá v § 243b ods. 3 prechodných a záver. ustanovení zaviedla použitie nového právneho stavu aj na skôr začaté exekučné konania v prípade, ak v týchto konaniach súd rozhoduje o odvolaní voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka ktoré bolo podané pred 01.11.2013 avšak o ňom doposiaľ nerozhodol sudca

§ 243b ods. 3 Ex. por. nezužuje aplikovanie nového právneho stavu len na konkrétne ust. zákona ale upravuje všeobecne povinnosť aplikovať nový právny predpis, t.j. použiť novú úpravu v celom rozsahu ustanovení Exekučného poriadku.

Ust. § 203 Ex. por. upravujúce trovy exekúcie je procesným ustanovením. V zmysle § 243b ods. 3 Ex. por. preto súd aplikuje aj na skôr začaté konania nový právny predpis, t.j. znenie účinné ku dňu rozhodovania.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona číslo 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni platného v čase vydania rozhodnutia, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov <javascript:%20fZzSRInternal('12677',%20'18499978', %20'0',%20'0',%20'0',%20'5642556')> na základe

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 277 ods. 1 zákona číslo 461/2003 o Sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(2) O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č. 8073098/2 zo dňa 24.04.1998, právoplatné a vykonateľné dňa 17.06.1998, ktoré je v tejto exekúcii exekučným titulom, bolo vydané podľa osobitného predpisu a to zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 1.7.2003 bol tento predpis zrušený a nahradený zákonom č. 413/2002 o sociálnom poistení, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2004 nahradený zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1.1.2004, keďže povinnosť platiť poistné vznikla pred 31.12.2003 a do 31.12.2003 nebola splnená. Súčasne však súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni upravuje 10 ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2). Zo znenia citovaných ustanovení teda vyplýva, že na výkon rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pretože zákon o Sociálnej poisťovni, pokiaľ ide o výkon týchto rozhodnutí, ustanovuje odlišnú úpravu. Podľa nej rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Táto desaťročná lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty sa stáva rozhodnutie (exekučný titul) neúčinným. Rozhodnutie, ktorým bolo povinnej predpísané vymáhané poistné nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.1998. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 17.06.2008.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Lehota uvedená v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o sociálnej poisťovni platného v čase vydania rozhodnutia je lehotou prekluzívnou, preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. Nakoľko v desaťročnej prekluzívnej lehote nebola pohľadávka z exekučného titulu vymožená, rozhodol súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods.1 písm. c.) O. s. p.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v zásade trovy exekúcie znáša alebo uhrádza povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, kedy môže súd ak došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného mu uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie.

V prípade preklúzie exekučného titulu nie je splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením

oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti exekučného titulu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2013).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa k náhrade trov exekúcie pri preklúzii exekučného titulu vyjadril aj vo svojom uznesení sp. zn. , kde uviedol, že podľa § 197 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie povinný, len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie možne uložiť súd oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. Podmienkou je však zavinenie oprávneného alebo nemajetnosť povinného. Súd mal za to, že preklúzia exekučného titulu ako taká nestačí na to, aby bol oprávnený zaviazaný platiť trovy exekúcie. Je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie to, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, a nie nemajetnosť povinného.

Zároveň uvažovanie nad možnosťou zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP, teda z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, je irelevantné, nakoľko k zastaveniu došlo z dôvodu preklúzie a nie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd zároveň vylúčil možnosť aplikácie ustanovenia § 203 ods. 3 EP, kedy by trovy exekúcie znášal oprávnený, ak by sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

K náhrade trov súdneho exekútora sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. -16 zo dňa 16.12.2008, v ktorom uviedol, že exekútor pri výkone exekúcie nesie riziko, keď môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, čo je do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983 séria A, č. 70), kde bolo zdôraznené, že riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu súvisiacej s určitou profesiou je na druhej strane vyvážené výhodami

súvisiacimi s výkonom tejto profesie (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.01.2008).

Súd lustráciou Obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 20.10.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra.

Na základe uvedeného súd nezaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko preklúzia exekučného titulu nie je zavinenie oprávneného. Nakoľko bol povinný vymazaný z Obchodného registra, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Na základe uvedenej judikatúry, aplikácie príslušných zákonných ustanovení zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku ako aj zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni platného v čase vydania rozhodnutia a zákona číslo 461/2003 o Sociálnom poistení v platnom znení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.