Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-92-2015.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 1.12.2014 č.k. 7C/676/2012-47, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. 7C/676/2012-47 návrh na prerušenie konania zamietol. Žalobcu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur, pretože Okresný súd Bardejov ako exekučný súd v rozpore s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. nerozhodol o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Materiálna škoda predstavuje náklady za správu a údržbu pohľadávky z exekučného konania 80,- eur na pracovných výkonoch zamestnancov informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému, 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15,- eur ako administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu. Nemateriálna ujma predstavuje náhrady za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, strata dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR primeraná náhrada za 1 mesiac omeškania s rozhodnutím vo veci 55,32 eur, takže za 141 dní nečinnosti exekučného súdu s vydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora je primeraná náhrada 221,28 eur. Je to náhrada za prieťahy v súdnom konaní.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Všeobecné súdy nie sú oprávnené v konaní o náhrade škody posudzovať prieťahy v konaní iného súdu. Dňa 23.4.2012 boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už dňa 27.9.2012, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na vybavenie návrhu, boli podávané prvé žaloby. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaná pripúšťa, že by v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí 30-dňovej lehoty, ale zväčša je to v prípadoch, ak súdny exekútor neposkytol plnú súčinnosť. Ak je podozrenie, že exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nebránilo nič v tom, aby podal účinný
prostriedok nápravy, a to podanie sťažnosti predsedovi súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, pričom neexistuje žiadne rozhodnutie a konštatovanie porušenia práva u žalobcu v rozhodnutí Ústavného súdu SR. Preto považuje žalobu za neopodstatnenú.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca svoj nárok opieral o exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod. sp. zn. 4Er/107/20047, kde žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti dlžníkovi Z. Z.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Poverenie v exekúcii bolo vydané 8.3.2007, pričom podaním z 8.10.2009, doručeným súdu 2.11.2009, bod daný návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením z 26.2.2010 bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štátu zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Okresný súd konštatuje, že podmienkou uplatnenia nároku náhrady škody z nesprávneho úradného postupu je povinnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa potom poškodený domáhať náhrady škody na súde (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Súd v tejto veci konštatuje, že žaloba bola podaná predčasne pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Na druhej strane súd konštatuje, že nie je možné dospieť k záveru, že exekučný súd postupoval v exekučnom konaní nesprávne a že sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Nemožno všeobecne rozhodnutia súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Súd tu musel vykonať veľa procesných úkonov (výzvy k súdnemu exekútorovi na vyčíslenie trov exekúcie, preposielanie spisu novému exekútorovi, rozhodovanie o trovách zamieňaného exekútora), v dôsledku toho nebolo možné dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu. Žalobca ani nepreukázal vznik škody, nakoľko súdu nepredložil relevantný dôkaz dokumentujúci skutočnú výšku tejto škody. Tvrdené skutočnosti, že mohlo dôjsť k zániku povinného zmariť účel konania pre stratu kontaktu s povinným, či pre insolvenciu povinného, strata dôvery v súdnictvo, sú to čisto hypotetické úvahy bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Naviac nebola preukázaná príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov konania.
Žalobca v konaní navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke položenej Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010. Súd nepovažoval dôvody na prerušenie konania za také, na základe ktorých by podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie prerušil. Prejudiciálne otázky sú v podstate zamerané na to, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred ukončením konania o výkone rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže rozhodnutie o vyššie uvedenej prejudiciálnej otázke nemôže mať žiaden význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočností a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru toleranciou trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, v ktorej je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Podľa štrasburgského súdu zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvňovaná mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod.. Podľa štrasburgského súdu Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavke čl. 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.
Žalobca vytýka súdu, že neoboznámil sa s obsahom Znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Žalobca navrhol prerušiť konanie, pretože podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd. Žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. o povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní od obdŕžania návrhu na zmenu súdneho exekútora. Keďže o zmene súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, potom si žalobca uplatňuje právo na náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur. Nárok opiera o zákon č. 514/2003 Z.z., pretože podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona sa vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rozsah náhrady škody je vymedzený v § 17 ods. 1 zákona, s tým, že sa uhrádza škoda a ušlý zisk. Podľa § 17 ods. 2, v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Keď žalobca uplatňuje právo na náhradu škody 175,- eur v súvislosti s administratívnymi výdavkami za správu pohľadávky, pričom sa jedná o preplácanie pracovných výkonov zamestnancov informačného systému, preplácanie nákladov za udržiavanie stavu informačného systému, či administratívne výdaje, tieto náklady sú tak či tak nákladmi žalobcu a súvisia so správou pohľadávky prakticky od vzniku zmluvného vzťahu do prípadného uspokojenia tejto pohľadávky žalobcom. Žalobca nepreukázal, že takáto čiastka mu ako škoda vznikla práve v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora do 30 dní od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora. Ako konštatuje okresný súd, sú vypočítané len paušálne náklady, aj keď podložené tzv. znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek administratívnej činnosti, ale nie priamo ku tomu-ktorému nároku. Nároky žalobcu sú skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho určenia, že práve takáto škoda súvisí s týmto konkrétnym prípadom porušenia povinnosti exekučným súdom a predstavuje konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Žalobca naviac nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdeným vznikom konkrétnej škody.
Pri určení výšky nemajetkovej škody žalobca vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý za prieťahy v trvaní jedného roka priznal zadosťučinenie 15.000,- Sk, čo predstavuje 55,32 eur za jeden mesiac nečinnosti súdu. Exekučný súd ako aj súd prvého stupňa zhodne konštatovali, že súdy sú oprávnené v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať titul vedenia exekúcie proti povinnému ako spotrebiteľovi. Pri uplatnení nároku na materiálnu škodu okresný súd nemôže vychádzať len z tvrdení žalobcu o vzniku materiálnej škody, pretože administratívne výdavky so správou pohľadávky by mal žalobca tak či tak a pri nemateriálnej ujme treba vychádzať z toho, či nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora má taký dopad, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a je potrebné priznať žalobcovi peňažnú náhradu. V samotnom exekučnom konaní došlo k udeleniu poverenia súdnemu exekútorovi, a to JUDr. Ladislavovi Bezaniukovi. Žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora v osobe JUDr. Rudolfa Krutého. O tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením č. k. 4Er/107/2007-13. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 8.11.2012 exekúciu zastavil, pričom po podanom odvolaní Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.7.2013 č. k. 8CoE/121/2013-74 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie. Súd v tejto veci konštatoval, že titulom na vedenie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovský rozsudok sa opiera o neplatnú rozhodcovskú doložku. Rozhodca rozhodoval bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Žaloba bol príčinou toho, že viedol exekúciu bez toho, aby mal titul vydaný právomocným orgánom - rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou.
Ak sa uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy treba poukázať aj na to, že v prípade nevydania rozhodnutia v zákonnej lehote o zmene súdneho exekútora, tak pôvodný exekútor mal naďalej vykonávať exekúciu. Preto nemohla u žalobcu vzniknúť škoda v prípade, že súd nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, keď doposiaľ pôvodný súdny exekútor mal pokračovať v exekúcii do doby rozhodnutia o jeho zámene.
Žalobca je spoločnosť, ktorá je známa vymáhaním pohľadávky z poskytovania spotrebiteľského úveru, pričom sa konštatuje vykonávanie nekalých obchodných praktík žalobcom, o čom svedčí list Generálneho riaditeľa pre spravodlivosť európskej komisie adresovaný predstaviteľovi SR pre EÚ P. E. práve v súvislosti s činnosťou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pri vymáhaní pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom rozhodcovských súdov. V rozhodcovských konaniach boli spotrebitelia zbavení ochrany, ktorá je im poskytovaná kogentnými ustanoveniami platných právnych predpisov štátov, na ktorých žalobca sídli. Ak okresný súd konštatuje nepreukázanie ohrozenia legitímnych očakávaní žalobcu v dôsledku nesprávneho úradného postupu pre prípadný zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinnou osobou a straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, tak práve takéto princípy sú skôr porušované žalobcom, o čom svedčí list Generálneho riaditeľa pre spravodlivosť európskej komisie. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keď žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v 30-dňovej lehote, resp. nepreukázal nemajetkovú ujmu. Z hľadiska morálnych aspektov porušenia práva žalobcom, sám žalobca vymáha pohľadávky, ktoré sú pochybné a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je takisto pochybný. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.
Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514, tak podľa odvolacieho súdu ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je definovaný nesprávny úradný postup a v ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdu, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárne konanie, ktoré konštatoval Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ako už uviedol žalovaný, nemôže všeobecný súd rozhodovať o tom, či došlo k porušeniu práv žalobcu v dôsledku prieťahov, pretože o tejto veci rozhoduje Ústavný súd, resp. na podanú sťažnosť rozhodne o tom predseda okresného súdu. Takéto rozhodnutie zatiaľ vo veci vydané nebolo, ani Ústavným súdom či predsedom okresného súdu. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514 len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v ods. 1 § 9 zákona účinného aj pred 1.1.2013. Preto aj táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.
Keď sa vytýka to, že súd nevyužil ako dôkaz Znalecký posudok č. 1/2014, tak na tento tvrdený znalecký posudok možno prihliadať len ako na ďalší dôkaz predkladaný žalobcom v konaní. Sumy uvádzané v znaleckom posudku sú len absolútne čísla s výpočtom hypotetickej paušálnej náhrady za porušenie povinnosti súdom bez konkrétneho vzťahu k tomu-ktorému prípadu súdnych žalôb na náhradu škody. Nie je preukázaná konkrétna výška škody v jednotlivých uplatnených nárokoch žalobcu.
Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Okresný súd správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Žalobca vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom spise sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania, preto o takomto návrhu nemohlo byť rozhodnuté súdom prvého stupňa.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.