Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6S-51-2014.pdf
PDF · 120.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa Slovenského pozemkového fondu Bratislava so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36 proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, pozemkový a lesný odbor so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 875, za účasti: U. S., trvale bytom M., X. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 13. mája 2014 Č. k.: OU-VT-PLO-2014/001608-26 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 13. mája 2014 č.k. OU-VT-PLO-2014/001608-26 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.05.2014 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný na konanie vo veciach reštitúcií a vydávaní pozemkov podľa § 5 ods. 4 písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov na konanie pre vydávanie nehnuteľností oprávneným osobám, v zmysle § 9 zákona č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) vo veci reštitučnej žiadosti U. S. (teraz účastník konania) prijatej dňa 10.03.1992 pod evid. č. 286-40/92 a evid. č. 286-41/92 proti povinnej osobe: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, v súlade s § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok). V bode 1. tohto rozhodnutia odporca uviedol že U. S. spĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona a má status oprávnenej osoby na uplatnenie reštitúcie. Pod bodom 2. napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že U. S. spĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. p/ reštitučného zákona na vrátenie vlastníctva k pôvodným pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva Štátneho majetku národný podnik v Strážskom rozhodnutím KNV v Prešove, pôdohospodárskeho referátu č. IX/2-614-1954 zo dňa 10. marca 1954, ktorým rozhodol o zrušení prídelov v k. ú. C. na meno P. C. rod. G. a U. S. a manželka Y. rod. D. v ideálnom podiele k celku, bez právneho dôvodu. V bode 3. napadnutého rozhodnutia odporca rozhodol, že U. S. sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vydáva vlastníctvo k pozemkom v k. ú. C., v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX, E-KN parc. č. 1105/29 - orná pôda o výmere 11000 m2 a parcela E-KN č. 1105/30 - orná pôda o výmere 12000 m2. V bode 4. napadnutého rozhodnutia odporca rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia urobí príslušný katastrálny odbor Okresného úradu Vranov nad Topľou zmenu vlastníctva vyššie uvedených parciel na LV č. XXXX k. ú. C. zo Slovenskej republiky v podiele 1/1 na U. S. v podiele 1/1. V bode 5. napadnutého rozhodnutia odporca uviedol,
že o nehnuteľnostiach zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. 138, 151, 368, 429 a 430 rozhodne správny orgán samostatným rozhodnutím.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca konštatoval, že dňa 10.03.1992 zaevidoval právny predchodca odporcu Obvodný pozemkový úrad Vranov nad Topľou reštitučnú žiadosť U. S. na vrátenie (spolu)vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. M.. Reštitučnou žiadosťou pod evid. č. 286-40/92 žiadal o poskytnutie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti po pôvodnom spoluvlastníkovi P. C. rod. G., konkrétne na pozemnoknižnej vložke (ďalej len PKV) č. 150 vo výmere 4020 m2 a PKV č. 568 vo výmere 21455 m2. Následne reštitučnou žiadosťou pod evid. č. 286-41/92 žiadal U. S. o poskytnutie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti po pôvodných spoluvlastníkoch U. S. a manželke Y. rod. D., konkrétne na PKV č. 138 vo výmere 2269 m2, PKV č. 151 vo výmere 3527 m2 a PKV č. 631 vo výmere 23827 m2, PKV č. 368-30 vo výmere 14580 m2, PKV č. 429-45 vo výmere 14580 m2, PKV č. 430-90 vo výmere 14580 m2. Tieto žiadosti odôvodnil tým, že v roku v roku 1948 pri výstavbe Drevokombinátu n.p. Košice (dnes BUKÓZA HOLDING, a.s.) došlo rozhodnutím dočasnej Okresnej komisie č. 602/48 dňa 30.11.1948 k vyvlastneniu uvedených nehnuteľností a k ďalšiemu vyvlastneniu rozhodnutím č. 461/1956 zo dňa 02.05.1965 a doplňujúcim rozhodnutím č. 751/56 zo dňa 08.05.1956, pričom za tieto nehnuteľnosti ich vlastníci neobdržali náhradné pozemky ani finančnú náhradu.
Odporca vykonal dokazovanie výsluchom U. S. a listinnými dôkazmi, ktoré podrobne špecifikoval v napadnutom rozhodnutí. Po preskúmaní týchto predložených dokladov zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z výsluchu U. S. konaného dňa 09.10.2012 vyplýva, že tento spresnil reštitučný nárok zo dňa 10.03.1992 tak, že nežiada aby sa rozhodovalo o PKV č. 138 a 151 katastrálneho územia A. M.. Spresnil, že správny orgán sa má zamerať na v žiadosti nesprávne uvedenú PKV č. 631. Parcela č. 670 uvedená vo vyvlastňovacom rozhodnutí nie je totižto zapísaná na PKV č. 631, ale na PKV č. 569. Z doložených matričných dokladov a osvedčení o dedičstve vyplýva, že U. S. je vnukom po pôvodnej vlastnícke vyvlastneného pozemku nebohej P. C. rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a zároveň je synom po pôvodných vlastníkoch vyvlastneného pozemku nebohom U. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX a nebohej Y. S. rod. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a teda je oprávnenou osobou a spadá pod právny režim § 4 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona ako priamy potomok - dieťa a vnuk pôvodného vlastníka.
Správny orgán ďalej uviedol, že niektorí obyvatelia obcí A. M., O. a M. boli účastní majetkových prevodov ich pozemkov pre výstavbu veľkého podniku - Drevokombinát, n.p. (dnes BUKÓZA HOLDING, a.s.). Prevody boli realizované prostredníctvom právnych úkonov ako kúpne zmluvy (zriedkavo), alebo konaním s výsledným vyvlastňovacím rozhodnutím (drvivá väčšina). Vyvlastňovanie pre bývalý Drevokombinát, n. p. malo svoju postupnosť a na vtedajšie roky išlo o masívne majetkovo-právne konanie. Účel vyvlastnenia bol zrejmý, spočíval na verejnom záujme mohutného začatia budovania fabrík. Ako náhradu za vyvlastnené pozemky mali vlastníci nadobudnúť pozemky v rovnakej miere a to tým spôsobom, že pracovná skupina Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Humennom pridelí náhradné pozemky z konfiškovaných pozemkov v k. ú. M. (časť C.), P., C. (časti ako „E.“ a vtedy „Q. T.“) a A. M. (prídelovú cenu zaplatil Drevokombinát, n.p.). V prípade, že prídel sa nemohol vystaviť zo zákonných dôvodov alebo pre iné prekážky, mala sa vyvlastneným osobám poskytnúť náhrada v peniazoch, ktorú mal určiť príslušný súd v nesporovom konaní.
Odporca ďalej poukázal, že disponuje všetkými vyvlastňovacími rozhodnutiami vtedajších štátnych orgánov, hlavne štyrmi rozvrhovými uzneseniami Ľudového súdu vo Vranove nad Topľou vedené pod spisovou značkou Nc III 426/50 o poukázaní finančných súm ako náhrady na jednotlivé fyzické osoby; disponuje aj niekoľkými výmermi o prídele pôdy v P., X., C., návrhom prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov, konečným prídelovým plánom pre obec M. a konečným prídelovým plánom pre obec P.. Príslušný okresný archív vo Vranove nad Topľou bol správnym orgánom pre nájdenie podkladov kompletne prelustrovaný, zisťovanie dostupných informácií, listín, dokumentov prebehlo aj na Správe katastra Vranov nad Topľou, ako aj Okresného súdu Vranov nad Topľou.
Z vyvlastňovacieho výmeru č. 602/1948 zo dňa 30.11.1948 vydaného Dočasnou okresnou správnou komisiou vo Vranove nad Topľou je zrejmé, že pôvodným vlastníkom P. C. rod. G., U. S. a manželke Y. S. rod. D. bola vyvlastnená v k. ú. A. M. pod položkou 19 parcela č. 677/4 - roľa o výmere 21455 m2 a pod položkou 26 parcela č. 670 - roľa o výmere 23827 m2. Vlastníctvu pôvodných vlastníkov svedčí zápis v PKV č. 568, kde pre parcelu 667/4 ako majetkovú podstatu v časti B vlastníctvo je pod poradovým číslom B2 písm. a/ uvedená P. C. rod. G. v 5/6 a pod poradovým číslom B2 písm. b/ uvedení U. S. a manželka Y. rod. D. v 1/6. Vlastníctvu pôvodných vlastníkov takisto svedčí zápis v PKV č. 569, kde pre parcelu 670 ako majetkovú podstatu v časti B vlastníctvo je pod poradovým číslom B2 písm. a/ uvedený U. S. v 5/6 a písm. b/ uvedená Y. S. rod. D. v 1/6. Z uvedeného vyvlastňovacieho výmeru vyplýva, že predchodcom navrhovateľa bolo spolu vyvlastnených 45282 m2.
Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 1784/48 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave je zrejmé, že P. C. rod. G. bola do vlastníctva pridelená roľa v k. ú. P. zapísaná v PKV č. 24 pare. č. 43/6 vo výmere 10455 m2, o čom svedčí aj LV č. XXX k. ú. P. zo dňa 07.09.2009, kde je ako vlastník uvedená P. C. rod. G..
Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 1809/1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave je zrejmé, že U. S. a manželke Y. rod. D. bola do vlastníctva pridelená roľa v k. ú. P. zapísaná v PKV č. 24 pare. č. 43/10 vo výmere 11827 m2, o čom svedčí aj LV č. XXX k. ú. P. zo dňa 07.09.2009, kde sú ako vlastníci uvedení U. S. a manželka Y. rod. D.. Právnym predchodcom navrhovateľa boli vyššie uvedenými výmermi pridelené v k. ú. P. nehnuteľnosti spolu vo výmere 22282 m2, a preto ostávalo vyriešiť zvyšné vyvlastnené nehnuteľnosti v celkovej výmere 23000 m2.
Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 4397/48 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave je zrejmé, že P. C. rod. G. bola do vlastníctva pridelená roľa v k. ú. C. zapísaná v PKV č. 10 pare. č. 1005/29 vo výmere 11000 m2.
Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 4398/48 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave je zrejmé, že U. S. a manželke Y. rod. D. bola do vlastníctva pridelená roľa v k. ú. C. zapísaná v PKV č. 10 pare. č. 1105/30 vo výmere 12000 m2.
Z rozhodnutia Krajského národného výboru - pôdohospodárskeho referátu v Prešove zn. IX/2-614-1954 zo dňa 10.03.1954 vyplýva, že tento v zmysle § 9 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení vyhlášky č. 1/1948 Sb.n. SNR - na návrh ONV, MNV rozhodol, že časť nehnuteľností z predmetného skonfiškovaného majetku o výmere 30 ha z dôvodov verejného záujmu poľnohospodárskej výroby sa prideľuje do vlastníctva, držby a úžitku Štátnym majetkom, národný podnik v Strážskom. Následne je v rozhodnutí uvedené, že ide o nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené ako náhrada za pozemky vyvlastnené pre výstavbu Drevokombinátu z predmetného skonfiškovaného majetku občanom obce M., ktorým sa v zmysle nariadenia č. 122/1951 Sb. prídel i výmery o vlastníctve pôdy zrušili. Z uvedeného je zrejmé, že týmto rozhodnutím boli zrušené aj výmery pôvodne pridelené právnym predchodcom navrhovateľa
- P. C. rod. G. a U. S. a manželke Y. rod. D..
Odporca poukázal v napadnutom rozhodnutí aj na vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu (teraz navrhovateľ) zo dňa 26.11.2013 č. 2516/13/R-34 z ktorého vyplýva, že U. S. si uplatnil reštitučný nárok a vo svojich podaniach požaduje poskytnúť náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. M. a v k. ú. A. M., ktoré boli jeho právnym predchodcom vyvlastnené pre výstavbu Drevokombinátu n.p. Košice (Bukóza Vranov nad Topľou). Navrhovateľ dospel k záveru o neexistencii reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. n/ reštitučného zákona s poukazom na to, že k vyvlastneniu nehnuteľností k. ú. M. a k. ú. A. M. nedošlo bez poskytnutia náhrady (náhrada za vyvlastnené pozemky bola poskytnutá vo forme náhradných pozemkov k. ú. C. a následne v k. ú. Q. T.). Poukázal, že skutočnosť, keď v roku 1994 došlo rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou k zániku vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Q. T. (náhradné pozemky za vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. M. a v k. ú. A. M.) nie je relevantná a to z dôvodu, že pre posúdenie existencie reštitučného nároku oprávnenej osoby vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M. a v k. ú. A. M.. Navrhovateľ
mal za preukázané, že v konaní nebola preukázaná ani existencia reštitučného titulu v zmysle § 6 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona.
Odporca je toho názoru, že v tomto prípade došlo k prevzatiu nehnuteľnosti a prechodu vlastníctva v zmysle § 6 ods. 1 písm. p/, teda prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu. Následne citoval ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, ust. § 1 ods. 1, 2, prílohu A č. 21, prílohu B č. 12 nariadenia č. 122/1951 Sb.
Z uvedených príloh nariadenia č. 122/1951 Sb. mal správny orgán za preukázané, že o zrušení výmerov rozhodol Krajský národný výbor - pôdohospodársky referát v Prešove, na ktorý právomoc odnímať prídely na základe Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. a č. 116/1949 Zb. neprešla.
V zmysle § 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 122/1951 Sb. Krajský národný výbor nebol oprávnený vydať rozhodnutie, ktorým rozhodol o pridelení 30 ha skonfiškovaného majetku do vlastníctva, držby a úžitku Štátnym majetkom, národný podnik Strážske, o tom mal v zmysle cit. nariadenia rozhodnúť Okresný národný výbor, keďže sa jednalo o rozhodovanie o prídele poľnohospodárskej pôdy do 50 ha a zároveň v zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2 cit. nariadenia mal rozhodnúť Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady uznesením na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu k čomu nedošlo, teda tam nebol preukázaný verejný záujem a ani vydané uznesenie Zboru povereníkov na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.
Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Správny orgán argumentoval, že nedostatok právomoci správneho orgánu sa považuje za jeden z dôvodov, ktorý má za následok nulitu správneho aktu. Nulitný správny akt, teda paakt je neexistujúce rozhodnutie. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie doteraz nebolo vydané v zákonnej forme, alebo vydané bolo, ale trpí ťažkými vadami, ktoré majú za následok jeho ničotnosť. Nulitná činnosť sa nepovažuje za autoritatívnu činnosť a nikto nie je povinný ju rešpektovať. Uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený, a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku, v dôsledku čoho bolo v prejednávanom prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez právneho dôvodu. Z týchto dôvodov je rozhodnutie Krajského národného výboru- pôdohospodárskeho referátu v Prešove zo dňa 10.03.1954 zn. IX/2-614-1954 nulitným správnym aktom, na ktorý sa hľadí akoby ani neexistoval.
V závere preskúmavaného rozhodnutia odporca poukázal, že vyriešil otázku oprávnenej osoby a nastupujúcich účastníkov konania (§ 4) a dôvod dôvodnosť reštitúcie (§ 6) a zameral sa na možnosti vydať pôvodný pozemok, ako to predpokladá samotný reštitučný zákon. Ten v § 11 uvádza dôvody, pre ktoré pôvodný pozemok alebo jeho časť nemožno vydať. Pre tento účel si správny orgán zabezpečil písomnú a grafickú identifikáciu zo správy katastra, aby videl hranice pôvodného pozemku, súčasný stav a ktoré parcely v koho vlastníctve sú. Na základe identifikácie Správy katastra Vranov nad Topľou zo dňa 08.10.2013 číslo: K2-1252/2013 je zrejmé, že pôvodné parcely č. 1105/29 a 1105/30 sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a účastníkovi konania bolo možné vydať presne pôvodné pozemky, preto správny orgán U. S., ktorý bol oprávnenou osobou, mal za preukázané, že pozemky prešli na štát v rozhodnom období a naplnil sa aj reštitučný titul - konkrétne § 6 ods. 1 písm. p/) a pozemok bolo možné vydať, rozhodol tak, že parcely 1105/29 a 1105/30 v k. ú. C. vydal oprávnenej osobe U. S. tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu. Poukazuje, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, lebo prídel bol odňatý Povereníctvom pôdohospodárstva, Bratislava a nie KNV- pôdohospodárskym referátom Prešov, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí.
Z verejných listín zabezpečených Slovenským pozemkovým fondom z archívu Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že Povereníctvo pôdohospodárstva, Bratislava, Bezručova 7 pod číslom: 20099/50-/2 zo dňa 05.08.1950 podľa ods. 2 § 23 nariadenia č. 104/45 Sb. SNR v znení vyhlášky č. 1/1948 Sb. SNR odníma prídel Drevokombinátu, národný podnik v Košiciach. Následne Krajský národný výbor - pôdohospodársky referát v Prešove podľa § 9 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení vyhlášky č. 1/1948 Sb.n. SNR dňa 10.03.1954 pod zn. č. IX/2-614-1954 rozhodol, že časť nehnuteľností o výmere 30 ha z dôvodov verejného záujmu poľnohospodárskej výroby prideľuje do vlastníctva, držby a úžitku Štátnym majetkom n.p. v Strážskom. V danom prípade sa jednalo o nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené ako náhrada za vyvlastnené pozemky pre výstavbu Drevokombinátu, z predmetného skonfiškovaného majetku, občanom z obce Hencovce, ktorým sa výmery o vlastníctve pôdy zrušili. O tejto skutočnosti bol upovedomený Vranovský drevopriemysel n.p. vo Vranove a všetci prídelcovia, ktorým mali byť poskytnuté pozemky na dvore E..
Prídelcom, ktorým bol zrušený prídel v k. ú. C. boli z konfiškátu Dr. M. W. pridelené iné pozemky v k. ú. Q. T.. Zo zápisnice napísanej dňa 11.04.1957 na MNV v Hencovciach v prítomnosti pracovníka KNV vyplýva, že pozemky z PKV č. 411 Q. T. bývalého vlastníka Y. M. vo výmere 25 ha 58á 92 m2 majú v držbe občania obce M., tak ako je konečný prídelový plán, zostavený ku dňu 05.05.1955 a schválený KNV dňom 16.05.1956 v celkovom počte 24 položiek. V zápisnici je uvedené, že sa jedná o občanov z obce M., ktorým boli prechodne pridelené pozemky v chotári obce C. osada E., kde pod položkou č. 19 je uvedená C. P. (výmera 1100 m2) a pod č. 20 je uvedený S. U. (výmera 12000 m2) - právni predchodcovia U. S.. K uvedeným prídelom bol vyhotovený aj grafický podklad s deľbou, prídely neboli zapísané do pozemkovej knihy.
Navrhovateľ nesúhlasil a argumentáciou správneho orgánu, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odňaté pozemky boli pridelené Štátnym majetkom, n.p. v Strážskom vo verejnom záujme, čo znamená použiť pôdu pre tak veľkú investičnú činnosť, ktorá by mohla ovplyvniť hospodárske, ekonomické ale aj životné správanie sa priamo, či nepriamo dotknutých ľudí a na tento účel pozemky nikdy neboli použité. Správny orgán teda skonštatoval, že nemá za preukázané, že odňaté pozemky boli pridelené Štátnym majetkom n.p. Strážske v zmysle § 9 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., a to vo verejnom záujme.
Poukázal, že správny orgán nesprávne interpretuje časť rozhodnutia KNV pôdohospodárskeho referátu Prešov, kde je uvedené, že časť nehnuteľností z predmetného skonfiškovaného majetku o výmere 30 ha z dôvodov verejného záujmu poľnohospodárskej výroby prideľuje do vlastníctva držby a úžitku Štátnym majetkom n.p. v Strážskom. Navrhovateľ má za to, že v poľnohospodárskej výrobe je verejným záujmom zabezpečenie výživy pre obyvateľstvo a nie investičná činnosť, a keďže predmetné pozemky sú doteraz využívané na poľnohospodárske účely rozhodne neboli pridelené Štátnym majetkom n.p. Strážske v rozpore s § 9 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. V reštitučnom konaní nebola preukázaná existencia reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. p/ reštitučného zákona.
Navrhovateľ ďalej konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí sa rozhodlo o pozemkoch, ktoré boli poskytnuté ako náhradné pozemky v k. ú. C., ale oprávnená osoba U. S. v uplatnenom reštitučnom nároku požaduje poskytnúť náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. M. a v k. ú. A. M., ktoré boli jeho právnym predchodcom vyvlastnené pre výstavbu Drevokombinátu n.p. Košice (Bukóza Vranov nad Topľou). Z toho vyplýva, že k vyvlastneniu nehnuteľnosti v k. ú. M. a v k. ú. A. M. vo vlastníctve pôvodných vlastníkov - právnych predchodcov U. S. pre účely výstavby Drevokombinátu n.p. Košice (Bukóza Vranov nad Topľou) preukázateľne nedošlo bez poskytnutia náhrady, nakoľko náhrada za vyvlastnené pozemky bola poskytnutá vo forme náhradných pozemkov v k. ú. C. a následne v k. ú. Q. T.. Teda navrhovateľ má za to, že v že v reštitučnom konaní nebola preukázaná ani existencia reštitučného titulu podľa § 6 ods. l písm. m/ a n/ reštitučného zákona.
Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov konania s tým, že podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Predmetom preskúmania podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa zákona č. 229/1991 Z. z. - reštitučný zákon, ktorým rozhodol, že U. S. spĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona a je oprávnenou osobou na uplatnenie reštitúcie a zároveň, že splnil podmienky § 6 ods. 1 písm. p/ reštitučného zákona na vrátenie vlastníctva k pôvodným pozemkov, ktoré prešli do vlastníctva štátu rozhodnutím KNV v Prešove pôdohospodárskeho referátu zo dňa 10. marca 1954 č. IX/2-614-1954, bez právneho dôvodu.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (V. časť prvá hlava § 244 ods. 1 O.s.p.).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov sa postupuje podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 246b ods. 2 písm. a/ O.s.p. samosudca koná a rozhoduje na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy podľa tretej hlavy a vo veciach šiestej hlavy tejto časti. Z tohto dôvodu bola vec rozhodnutá samosudcom, aj keď bola nesprávne zapísaná do registra „S“ ako vec senátna.
Podľa § 13 ods. 1 veta prvá reštitučného zákona právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992.
Aj keď zákon č. 229/1991 Z. z. výslovne neupravuje aplikáciu správneho poriadku je nesporné, že odporca je orgánom štátnej správy, a že je v konaní povinný aplikovať správny poriadok, pretože podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Je rovnako nesporné, že v konaní je povinný správny orgán aplikovať aj základné zásady správneho konania upravené v § 3 ods. 1 až 6, podľa ktorých správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. Sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového veci ... . Tieto základné zásady správneho konania sú premietnuté v ďalších ustanoveniach zákona a aj vo vzťahu k namietanému porušeniu ustanovenia § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi prepismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Súd sa stotožnil s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci. Správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva v Bratislave číslo: 20099/50-/2 zo dňa 05.08.1950, ktorým podľa § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/45 Sb. SNR v znení vyhlášky č. 1/1948 Sb. SNR prídely prídelcom odňal a súčasne podľa § 23 cit. nariadenia znovu pridelil odňatý majetok prídel do držby a úžitku do vlastníctva Československému štátu - československým štátnym majetkom n.p., nakoľko Drevokombinát, národný podnik v Košiciach sa dňa 31.05.1950 vzdal prídelu pôdy o výmere asi 116 ha zo skonfiškovaného pôdohospodárskeho majetku bývalého vlastníka T.. M. W. v k. ú. C. a Q. T. s tým, aby v prípade potreby bola z neho patričná výmera poskytnutá ako náhrada za pozemky vyvlastnené drobným roľníkom.
Až po vyhodnotení tohto dôkazu sa správny orgán opätovne vysporiada so svojou argumentáciou, či rozhodnutie Krajského národného výboru pôdohospodárskeho referátu v Prešove zo dňa 10.03.1954 zn. č. IX/2-614-1954 je skutočne nulitným správnym aktom, na ktorý sa hľadí akoby ani neexistoval a teda nie je potrebné ho rešpektovať, nakoľko KNV nebol oprávnený vydať rozhodnutie, ktorým rozhodol o pridelený 30 ha skonfiškovaného majetku do vlastníctva držby a úžitku Štátnym majetkom n.p. v Strážskom, ale že mal o tom rozhodnúť Okresný národný výbor, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že v tomto rozhodnutí Krajský národný výbor, pôdohospodársky referát v Prešove zároveň poskytol prídelcom z obce M. náhradný prídel z majetku bývalého vlastníka Y. M. v k. ú. Q. T. a z ostatných vykúpených majetkov v k. ú. M.. O tomto rozhodnutí boli upovedomení pod bodom 16 S. U. a manželka Y. rod. D., M. teda právni predchodcovia navrhovateľa. Priamo zo zápisnice spísanej dňa 11.04.1957 na MNV v M. vyplýva, že pozemky z PKV č. 411 Q. T. bývalého vlastníka Y. M. vo výmere 25 ha 58 árov 92 m2 majú v držbe občania obce M., ktorým boli prechodne pridelené pozemky v chotári obce C., osada E. a teda za vyvlastnené pozemky právnym predchodcom navrhovateľa bola poskytnutá náhrada vo forme náhradných pozemkov v k. ú. C. a následne v k. ú. Q. T..
Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Podľa § 250l ods. 2 Os.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Odporca v ďalšom konaní je povinný vysporiadať sa s opomenutým listinným dôkazom a na základe toho zdôvodniť, či bola alebo nebola preukázaná existencia reštitučného titulu v zmysle § 6 reštitučného zákona. Až po riadne doplnenom dokazovaní bude môcť odporca vo veci správne a zákonne rozhodnúť v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku.
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).