Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-95-2014.pdf
PDF · 98.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/95/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného: advoconsulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti odporcovi: U. I., O.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/X, XXX XX X. O. Z., o zaplatenie sumy 1.063,23 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.063,23 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 185,42 eur, spolu s 5,00 % p. a. úrokom z úver zo sumy 1.063,23 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou F. F., R..F.. ako postupcom a navrhovateľom, ako postupníkom. Prijatím návrhu na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte došlo dňa 28.12.2007 medzi F. F. ako právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom k uzatvoreniu Zmluvy o kreditnej karte, ktorej predmetom je vydanie kreditnej karty odporcovi a zároveň poskytnutie úveru s celkovým úverovým rámcom vo výške 995,82 eur (30.000 Sk), pričom odporca sa zaviazala čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že všetky právne vzťahy neupravené v tejto zmluve sa budú spravovať obchodnými podmienkami pre kreditné karty ako aj obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a platobných kariet vydaných F. F. s účinnosťou od 10.09.2002 a všeobecnými obchodnými podmienkami s účinnosťou k 01.08.2002. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dopustil porušenia ustanovenia bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok F. F. odstúpila dňa 03.05.2011 od Zmluvy o Kreditnej karte s účinnosťou od 30.04.2011 a vyzvala odporcu, aby do 15 dní od odstúpenia od zmluvy pohľadávku uhradil. V zmysle Obchodných podmienok bolo odstúpenie od zmluvy odporcovi doručené dňa 06.05.2011, teda lehota na zaplatenie pohľadávky právnemu predchodcovi navrhovateľa uplynula dňa 15.05.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola F. F. navrhovateľovi postúpená pohľadávka zo Zmluvy o kreditnej karte v znení dodatkov, ktorá pozostávala z istiny 1.063,23 eur spolu s príslušenstvom k 27.09.2013 vo výške 85,42 eur. Navrhovateľ ako nový vlastník opätovne vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky , výzva bola bezvýsledná.
Odporca k podanému návrhu uviedol, si je vedomý svojho peňažného záväzku. Dlh chce vzhľadom k zlej finančnej situácii zaplatiť v mesačných splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie zo dňa 21.11.2013, návrhom na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, odstúpením od zmluvy zo dňa 03.05.2011, výsluchom odporcu, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 08.01.2015, výpisom z účtu odporcu, Obchodnými podmienkami pre kreditné karty, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.06.2015 a zistil tento skutkový stav veci:
Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte vyplýva, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o kreditnej karte v súlade s ustanoveniami § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Výška úverového rámca bola dohodnutá na 30.000 Sk.
Podľa zmluvy klient súhlasil s inkasom peňažných prostriedkov vo výške minimálnej splátky v prospech Kartového účtu, ku ktorému na základe tohto návrhu Banka Kreditnú kartu vydala.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE a prílohy č. 1 k nej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi. Na základe uvedeného má súd za to, že navrhovateľ má v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Listom zo dňa 21.11.2013 navrhovateľ odporcovi oznámil výšku jeho dlhu a vyzval ho na jeho úhradu.
Listom zo dňa 03.05.2011 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi, že s účinnosťou od 30.04.2011 odstupuje od zmluvy.
V zmysle bodu 10.3. písm. b) Obchodných podmienok pre kreditné karty spoločnosti Slovenská sporiteľňa (ďalej len „OP“), banka je oprávnená odstúpiť od Zmluvy o Kreditnej karte ku dňu určenému v oznámení o odstúpení doručenému klientovi, ak držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty sa dostane do omeškania s plnením svojich povinností voči banke, alebo poruší svoje vyhlásenie alebo iné záväzky, ktoré má voči banke.
V zmysle bodu 10.3. písm. f) OP, banka je oprávnená odstúpiť od Zmluvy o Kreditnej karte ku dňu určenému v oznámení o odstúpení doručenému klientovi ak držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty porušil, alebo jeho konanie smerovalo k porušeniu ustanovení zmluvy o kreditnej karte, týchto Obchodných podmienok pre kreditné karty, Obchodných podmienok, VOP, alebo iného dokumentu tvoriaceho súčasť zmluvy o kreditnej karte.
Podaním zo dňa 10.06.2015 právny zástupca uviedol, že svoj návrh považuje za dôvodný, nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Odporca záväzok uznáva, je ochotný ho zaplatiť. Zmluva bola uzatvorená prijatím kreditnej karty, údajov, ktoré odporca prevzal ana ich základe úver čerpal , jeho vymožiteľnosť nie je žiadnym iným spôsobom obmedzená, a preto na podanom návrhu trvá.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý svojho peňažného záväzku. Chce ho zaplatiť ale bol dlhší čas nezamestnaný. Momentálne sa zamestnal v Košiciach s minimálnym príjmom. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma maloletými deťmi.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecnými podmienkami bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predchodca navrhovateľa a odporca ako dlžník uzavrel dňa 28.12.2007 zmluvuy o kreditnej karte. V zmysle zmluvy navrhovateľ ako veriteľ poskytol dlžníkovi úverový rámec vo výške 30.000 Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v minimálnych mesačných splátkach, ktorých výška a splatnosť nie je v zmluve uvedená, nie je v nej uvedená ani konečná splatnosť úveru.
Keďže nastali podmienky predpokladané v obchodných podmienkach pre kreditné karty tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, navrhovateľ dňa 03.05.2011 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 30.04.2011. Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).
Účinnosť odstúpenia nastala dňa 30.04.2011.
Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
Navrhovateľovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu s odporcami. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu navrhovateľovi vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd určil, že navrhovateľovi ku dňu odstúpenia od zmluvy vznikol tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľovi od 30.04.2011 bolo známe že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Teda odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda dňom 01.05.2011 mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku súdnou cestou a táto uplynula dňa 01.05.2013.
Navrhovateľ podal žalobný návrh na súde až dňa 11.06.2014, teda až po uplynutí zákonnej subjektívnej premlčacej doby, pričom súd z úradnej moci na premlčanie prihliadal. Keďže premlčacia doba uplynula a nárok navrhovateľa bol preto premlčaný, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci bol v plnom rozsahu úspešný odporca. Odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu priznané neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.