Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-21Cb/48/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobcu: TATRA FILM spol. s r.o., Vajnorská 89, 831 04 Bratislava, IČO: 31 338 925 proti žalovanému: Cinema City Slovakia s.r.o., Einsteinova 20, 851 01 Bratislava, IČO: 44 066 490, zastúpenému advokátskou spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 o zaplatenie sumy vo výške 6.111,94 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy súdneho poplatku za odpor vo výške 294,70 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.291,21 Eur k rukám advokátskej spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému súd v r a c i a súdny poplatok za odpor vo výške 71,80 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca, prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Marty Surej (žalobcu v konaní zastupovala od 27.1.2014 do 9.6.2015), sa žalobou podanou dňa 31.1.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 6.111,49 Eur a náhrady trov súdneho poplatku za návrh vo výške 366,70 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 457,10 Eur z titulu úrokov z meškania za oneskorenú úhradu faktúr. Súdny poplatok za návrh v zákonnej výške 366,50 Eur žalobca zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 11.3.2014.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako výhradný distribútor zahraničných filmov, na základe ústnych objednávok so žalovaným, dodával žalovanému ako odberateľovi zahraničné filmy pre premietanie v kinách prevádzkovaných žalovaným. Žalovaný prevzatie filmov dodávaných žalobcom ako výhradným distribútorom potvrdil zaplatením faktúr vystavených žalobcom za ich odpremietanie v jednotlivých kinách. Žalovaný jednotlivé faktúry za prevzaté a odpremietané filmy v jednotlivých kinách za roky 2010 až 2011 síce zaplatil, ale s viacdňovým aj niekoľko týždňovým omeškaním. Tým, že žalovaný platil jednotlivé faktúry s omeškaním, žalobca si uplatnil svoje zákonné právo na úroky z omeškania za oneskorené zaplatenie jednotlivých faktúr v celkovej sume 6.111,49 Eur za obdobie od 24.1.2010 do 17.12.2011 podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v rozhodnom období. Výška úrokov z omeškania od 13.5.2009 do 12.4.2011 predstavovala 9 % ročne, od 13.4.2011 do 12.7.2011 predstavovala 9,25 % ročne, od 13.7.2011 do 8.11.2011 predstavovala 9,50 % ročne, od 9.11.2011 do 13.12.2011

predstavovala 9,25 % ročne a od 14.12.2011 do 10.7.2012 predstavovala 9 % ročne. Žalobca zaslal žalovanému Vyúčtovanie úroku z omeškania s prílohou výpočtu v počte 15 strán listom zo dňa 17.12.2013 a poslednú výzvu listom zo dňa 23.1.2014 na zaplatenie, avšak bezvýsledne.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. dňa 20.3.2014, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor odôvodnený tým, že žalobca nepreukázal plnenie, ktoré má byť podkladom pre vystavenie faktúr, nepredložil faktúry, ani doklad o doručení týchto faktúr žalovanému. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy zásadne popiera, a to predovšetkým z dôvodu, že na ňu žalobcovi nárok nevznikol. S poukazom na ustanovenie § 365 ods. 4 Obch. zák., žalovaný trvá na tom, že žalobca bol v omeškaní s doručením faktúr žalovanému, a to aj niekoľko mesiacov, preto nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od splatnosti istiny do zaplatenia, keď v čase splatnosti neboli faktúry žalovanému ani doručené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia obsiahnuté v návrhu nepodporil žiadnym dôkazom, ktorý by obstál voči tejto námietke žalovaného. Poukazuje tiež na skutočnosť, že výpočet úrokov z omeškania uplatnený žalobcom právne ani matematicky nedáva význam, nie je možné skontrolovať ani preveriť pravdivosť údajov v ňom obsiahnutých. Žalovanému nie je zrejmé ako žalobca dospel k číslam, ktoré uvádza ako konečné. V pripojených listinách k návrhu uvádza čísla faktúr, výšku istiny, počet dní omeškania a sadzbu 0,0342460 %, ktorá nezodpovedá percentuálnej sadzbe úrokov z omeškania uvedenej žalobcom v návrhu podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., a navyše z pripojených listín vyplýva, že žalobca tu uvádza nie úrok z omeškania ale penále. Žiada vo veci nariadiť pojednávanie a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K podanému odporu pripojil niekoľko faktúr vystavených žalobcom, ktoré podľa čísla a fakturovanej sumy boli zahrnuté do listín pripojených žalobcom k návrhu, avšak žalovanému doručené až po ich lehote splatnosti a riadne zaplatené po doručení žalovaným, teda nie s omeškaním ako to žalobca tvrdí v žalobe. Súdny poplatok za odpor v zákonnej výške 366,50 Eur žalovaný zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 3.6.2014.

Žalobca vo vyjadrení k odporu, doručenom súdu dňa 23.6.2014, uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi žalovaného uvedenými v odpore. Plnenie zo strany žalobcu nastalo dodaním objednaných filmov, pričom samotné odpremietanie dohodnutých filmov v jednotlivých kinách žalovaného je dôkazom plnenia zo strany žalobcu. Žalobca vystavoval faktúry za odpremietané filmy tak, že jednotlivé kiná každý večer nahlásili cez takzvaný systém Titan konkrétne výsledky podľa jednotlivých titulov a predstavení s počtom divákov a hrubou tržbou. Na základe týchto údajov žalobca cez softwarový systém vystavil faktúry za týždeň od štvrtka do stredy a vystavené faktúry ako informatívny doklad boli ihneď zaslané emailom príslušnej pracovníčke žalovaného, ktorá zodpovedala za ekonomickú agendu. Faktúry boli zasielané hromadne za všetky kiná vždy za hrací deň na adresu žalovaného. V prípade, že nastali určité chyby vo výpočtoch (percentá rentalu) alebo v počte divákov, boli tieto prípady riešené ihneď emailovou komunikáciou. Žalovaný predkladal týždenne výsledky zaokrúhlené na 2 desatinné miesta, ale denné výsledky vykazovali na 3 desatinné miesta v eurách. Takto mohli vzniknúť niekoľko centové rozdiely, ktoré riešilo ekonomické oddelenie obidvoch účastníkov. Faktúry boli neodkladne zasielané vo štvrtok alebo v piatok po skončení hracieho týždňa, t.j. stredy a doručené slovenskou poštou najneskôr nasledujúci pondelok alebo utorok. Žalobca vo svojej knihe faktúr má tieto údaje potvrdené a doklad z knihy faktúr, ktorá obsahuje niekoľko stoviek strán predloží na pojednávaní. Žalobca dopĺňa, že ak žalovaný emailom žiadal opisy alebo kópie faktúr z akéhokoľvek dôvodu, boli mu viackrát opätovne zasielané aj doporučene a taktiež mu boli odovzdané aj osobne. Žalobca nesúhlasí s námietkou nesprávnosti výpočtu sankcií za oneskorené úhrady faktúr. Pri výpočte úrokov z omeškania žalobca postupoval v súlade s § 369 ods. 1 v tom čase platného Obchodného zákonníka. Žalovaný ku dňu podania žaloby ani v jednom prípade nenapadol oprávnenosť viackrát doručovaných faktúr. Žalobca má za to, že dôkazné bremeno ohľadom oneskorenej úhrady faktúr uniesol, preto na návrhu trvá v celom rozsahu.

Na začiatku pojednávania dňa 10.3.2015, ešte pred začatím konania vo veci samej, žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.306,96 Eur späť, nakoľko dodatočne zistil, že vo svojom návrhu nesprávne vypočítal zákonné úroky z omeškania pri jednotlivých faktúrach. Čiastočne späťvzatie návrhu v písomnej forme žalobca doručil do spisu aj krátkou cestou priamo na začiatku pojednávania spolu so súpisom faktúr, ktoré mal žalovaný uhradiť oneskorene. Ústne do zápisnice súdu zároveň pri doručovaní čiastočného späťvzatia návrhu pred súdom uviedol, že sa jedná o súpis faktúr totožný so súpisom faktúr pripojeným k návrhu, s tým, že pri vyčíslenej sume úrokov z omeškania je opravená

rukou suma úrokov z omeškania, a to znížená, nakoľko po prepočítaní ekonómkou bolo zistené, že omeškanie nastalo s posunom jeden až dva dni. V rozsahu späťvzatia návrhu, žiadala konanie zastaviť. Vo zvyšku, t.j. na zaplatení sumy vo výške 4.804,53 Eur žalobca trvá. Súd čiastočné späťvzatie návrhu doručil krátkou cestou žalovanému pred začatím konania vo veci samej a konanie v časti späťvzatia návrhu uznesením vyhláseným do zápisnice súdu za prítomnosti oboch sporových strán konanie v časti späťvzatia návrhu, t.j. v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.306,96 Eur zastavil. Zároveň súd žalobcu poučil podľa § 120 O.s.p. a uložil mu povinnosť doplniť dôkazy a presný výpočet úrokov z omeškania tak ako je uvedené v zápisnici súdu zo dňa 10.3.2015 a takto upravený a doplnený návrh o potrebné dôkazy doručiť súdu v lehote do 30.4.2015. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil s tým, že po splnení uloženej povinnosti a doplnení návrhu o nové dôkazy k tvrdeným skutočnostiam a osobitne k vyčísleniu žalovaných úrokov z omeškania, súd vo veci po uplynutí poskytnutej lehoty vytýči na nový termín pojednávania.

Vyhlásené uznesenie o zastavení konania v rozsahu späťvzatia návrhu zo dňa 10.3.2015 súd vyhotovil i písomne pod č. -93, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, po jeho doručení obom sporovým stranám a uplynutí lehoty na podanie odvolania, dňa 14.4.2015. Uznesením súd zároveň rozhodol i o vrátení časti súdneho poplatku za návrh zodpovedajúcej späťvzatej časti návrhu po zákonnom krátení, t.j. v sume 71,80 Eur žalobcovi. O vrátení časti súdneho poplatku za odpor žalovanému rozhodnuté týmto uznesením nebolo.

Žalobca si povinnosť uloženú mu súdom uznesením vyhláseným do zápisnice dňa 10.3.2015 v určenej lehote do 30.4.2015 nesplnil. Súd dňa 25.5.2015 preto v konaní vytýčil pojednávanie na termín 11.6.2015 a predvolal písomne obe sporové strany. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie dňa 11.6.2015 doručené k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Margity Surej, advokátky dňa 1.6.2015. Žalobca si povinnosť uloženú mu súdom dňa 10.3.2015 nesplnil ani po uplynutí stanovenej lehoty, teda ani do lehoty 5 dní pred vytýčeným pojednávaním. Dňa 9.6.2015, t.j. dva dni pred vytýčeným pojednávaním, žalobca písomne oznámil súdu, že vypovedal právnej zástupkyni advokátke JUDr. Margite Surej plnú moc dňa 8.6.2015. Súčasne žiadal o odročenie vytýčeného pojednávania na deň 11.6.2015 o 10.30 hod. V žiadosti neuviedol v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p. žiaden dôležitý dôvod ani elektronickú adresu alebo telefón, na ktorý mu súd môže bezodkladne oznámiť, ako návrh posúdil. Súd v zmysle § 119 ods. 4 O.s.p. dôležitý dôvod na odročenie pojednávania z obsahu podania žalobcu nezistil, preto nebolo potrebné posúdenie súdu predmetnej žiadosti žalobcu bez uvedenia dôležitého dôvodu oznamovať účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi: výpismi z obchodného registra žalobcu a žalovaného, listinami pripojenými žalobcom k návrhu v rozsahu 14 strán označenými PENALE 2010 (čl. 11-24 v spise), faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, prílohou založenou žalobcom do spisu na začiatku pojednávania dňa 10.3.2015 s označením PENALE 2010 s dopísaním nižších súm penále rukou, ktorá inak bola totožná s listinami pripojenými k žalobe dňa 31.1.2014, časťou faktúr podľa súpisu žalobcu nachádzajúceho sa na listinách označených PENALE 2010 a k nim priloženým výpisom z účtu žalobcu v banke s uvedením dňa úhrady jednotlivých pripojených faktúr, ostatným spisovým materiálom a po prejednaní veci v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p, nakoľko sa bez ospravedlnenia nestanovil na pojednávanie dňa 11.6.2015, hoci predvolanie mu bolo doručené riadne a včas dňa 1.6.2015 k rukám jeho právnej zástupkyne (v podaní doručenom súdu dňa 9.6.2015 len žiadal o odročenie pojednávania bez uvedenia dôležitého dôvodu, plnú moc právnej zástupkyni vypovedal žalobca sám bez uvedenia dôvodu, ospravedlnenie jeho neúčasti na vytýčenom pojednávaní sa v podaní zo dňa 9.6.2011 žiadne nenachádza, termín pojednávania mu bol oznámený v zákonnej lehote na prípravu pojednávania), zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania bol dlhodobý obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý podrobne žalobca popísal vo svojom písomnom podaní - vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 23.6.2014. Tieto

skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, priebeh záväzkového vzťahu je popísaný vyššie v odôvodnení tohto rozsudku v súlade s obsahom podania žalobcu na čl. 59-60 v spise. Žalobca pravidelne na základe podkladov žalovaného o počte a druhu odpremietaných zahraničných filmov a počte divákov, vystavoval žalovanému faktúry, ktoré žalovaný žalobcovi po celý čas uhrádzal. Žalobca až do roku 2013 si voči žalovanému žiadne nároky v súvislosti s vystavenými faktúrami za obdobie rokov 2010 a 2011 neuplatňoval. Nepredložil súdu ani žalovanému žiaden listinný dôkaz, ktorým by žalovaného upozorňoval na skutočnosť, že vystavené faktúry sú zaplatené po lehote ich splatnosti. Až po ukončení predmetného obchodného vzťahu, žalobca dňa 17.12.2013, a následne i dňa 23.1.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý mu vyúčtoval vo výške 6.111,49 Eur. Svoj nárok preukazoval pripojením súpisu faktúr, splatných v období od 24.1.2010 do 17.12.2011, kde uvádzal dátumy splatnosti jednotlivých faktúr podľa toho ako bolo uvedené v jednotlivých faktúrach, dátumy zaplatenia faktúr žalovaným, výšku fakturovaných súm, počet dní omeškania, sadzbu 0,0342460 a sumu penále, pričom toto vyčíslil súhrnnou sumou vo výške 6.111,4856. Žalovaný žalobcovi požadované plnenie v požadovanom termíne do 30.1.2014 nezaplatil, preto žalobca si tento nárok uplatnil na súde žalobou. Žalovaný nárok žalobcu uplatnený žalobou na súde zásadne popieral, predložením viacerých faktúr uvedených s úpise žalobcu súdu preukazoval, že faktúry žalobca žalovanému doručoval po lehote splatnosti uvedenej vo faktúre, o čom svedčí pečiatka žalovaného pri jej doručení, teda prevzatí a tieto faktúry obratom žalobcovi riadne uhrádzal. Skutočnosť, že všetky faktúry žalovaný zaplatil na účet žalobcu, žalobca v konaní nepopieral. Trval na tom, že faktúry boli zasielané emailovou poštou a niektoré aj opakovane poštou, najmä ak sa vo faktúre urobila nejaká chyba. Vo vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 23.6.2014 uviedol i to, že tvrdené skutočnosti v žalobe, má žalobca potvrdené vo svojej knihe faktúr a doklad z knihy faktúr, ktorá obsahuje niekoľko stoviek strán, predloží na pojednávaní. K predloženiu knihy faktúr súdu zo strany žalobca však počas konania nedošlo, a to napriek tomu, že sa žalobca so svojou právnou zástupkyňou ustanovili na pojednávania dňa 9.10.2014, dňa 9.12.2014 aj dňa 10.3.2015, teda mali dostatok času na predloženie uvedeného dôkazného materiálu súdu. Všetky uvedené pojednávania boli odročené, vždy na žiadosť účastníkov konania. Na pojednávaní dňa 10.3.2015 žalobca predložil súdu len rovnaký súpis faktúr ako už priložil k žalobe dňa 31.1.2014, iba s tým rozdielom, že sumu penále pri každej jednej faktúre podľa súpisu znížil, čo na pojednávaní odôvodnil tým, že chybou na ekonomickom oddelení bolo omeškanie posunuté o jeden alebo dva dni. Z tohto dôvodu vzal návrh späť v časti žalovanej sumy 1.306,96 Eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené ešte pred začatím konania vo veci samej. Trval na zaplatení úrokov z omeškania len v celkovej výške 4.804,53 Eur. V žalobe i v písomných podaniach žalobca tvrdil, že si voči žalovanému uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 platného Obchodného zákonníka a výšku týchto úrokov z omeškania v súlade s týmto ustanovením uvádzal v návrhu v sadzbe 9 %, 9,25 % a 9,50 %. V pripojenom súpise faktúr predloženom spolu s návrhom a predloženom na pojednávaní dňa 10.3.2015 však uvádza sadzbu 0,0342460 bez uvedenia či sa jedná o percentuálne vyjadrenie, nakoľko označenie „%“ sa na listinách žalobcu nikde nenachádza. Ak by to bola len zrejmá chyba v písaní, neuvádza sa tu či sa jedná o sadzbu dennú alebo ročnú. Jedine prepočtom vyčíslenej sumy pod označením penále a uvedenej sadzby sa možno domnievať, že sa jedná o sadzbu dennú a prepočtom na sadzbu ročnú by sa jednalo o sadzbu vo výške 12,50 % ročne. Takáto sadzba nekorešponduje s tvrdím žalobcu, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zák. v sadzbách od 9 % do 9,50 % ročne. Rovnakú sadzbu žalobca bez bližšej špecifikácie uvádza aj v listinách, v ktorých ručným písaním zmenil vyčíslenú sumu penále. Tu treba poznamenať, že žalobca si žalobou na súde neuplatnil zaplatenie penále, čo v právnej praxi a v súlade s výkladom právnych predpisov zodpovedá zmluvnej pokute, o ktorej dohodu možno uzavrieť len písomnou formou pod následkom neplatnosti. V konaní sám žalobca uviedol, že sa jednalo o reálne plnenia žalobcu na základe objednávok žalovaného, ktoré nemali písomnú formu, teda písomnú dohodu o zmluvnej pokute účastníci konania uzavretú zrejme nemali. Napriek výzve súdu, riadnom poučení žalobcu, aby svoj návrh zosúladil s predloženými listinnými dôkazmi, opísal podrobne skutkový stav osobitne ku každej jednej faktúre a to tak, že preukáže súdu, kedy bola žalovanému odoslaná a žalovaným zaplatená, teda upresní skutočný ním tvrdený počet dní omeškania s úhradou každej jednej faktúry podľa súpisu a pripojí k tomu presný výpočet uplatneného úroku z omeškania aj s uvedením percentuálnej sadzby konkrétneho úroku z omeškania, nakoľko v deň omeškania sa v priebehu trvania tohto vzťahu zákonná sadzby úroku z omeškania menila, ale žalobca uvádza pri každej faktúre rovnakú sadzbu bez ohľadu na to, kedy malo k omeškaniu žalovaného dôjsť, pričom súd na doplnenie žaloby a dôkazov poskytol dostatočný časový priestor, žalobca v zmysle uznesenia súdu zo dňa 10.3.2015 si túto povinnosť nesplnil.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný popiera v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal právne relevantnými dôkazmi omeškanie žalovaného s jednotlivými platbami faktúr, nepreukázal kedy skutočne tieto faktúry vystavil a kedy ich doručil žalovanému. Trvá na tom, že žalovaný každú faktúru zaplatil ihneď po jej doručení, teda v omeškaní s úhradami predmetných faktúr nebol. Poukazoval na rozpory v tvrdeniach žalobcu, keď v písomných podaniach uvádza zákonné sadzby, ale v listinách predložených súdu je sadzba v rozpore s týmto tvrdením žalobcu. Považuje žalobu aj za nepreskúmateľnú, nejasnú, ktoré vady podania žalobca ani na výzvu súdu a poučenie tom ako ich má odstrániť, neodstránil, nepredložil v určenej lehote ani žiadne podanie, ani knihu faktúr ani žiaden právne relevantný dôkaz. Z toho je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žiada žalobu, po čiastočnom späťvzatí návrhu, v ktorej časti bolo už konanie zastavené, v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania ako vyčísli písomne.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 365 Obch. zák. v znení platnom v rozhodnom období, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá a ods. 2 písm. a) Obch. zák. v znení platnom v rozhodnom období, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad").

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 ods. 2 a 3 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. účinného od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie cit. ustanovení Obch. zák. a občianskoprávnych predpisov, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Žalobca so domáhal návrhom, zmeneným písomným podaním zo dňa 11.2.2015, ktoré doručil súdu krátkou cestou na začiatku pojednávania dňa 10.3.2015, voči žalovanému, po čiastočnom späťvzatí návrhu, v ktorej časti bolo konanie zastavené, ešte pred začatím konania vo veci samej, zaplatenia

sumy vo výške 4.804,53 Eur z titulu úrokov z omeškania. K zmenenému návrhu (čiastočnému späťvzatiu návrhu) pripojil listiny označené ako PENALE 2010, kde však písaním ručne je zmenená suma penále vo výške 4.518,30 Eur, teda nenachádza sa tu ako sumár požadovaných úrokov z omeškania suma v žalovanej výške po čiastočnom späťvzatí návrhu. V upravenej listine žalobca neopravil počet dní omeškania v znení svojho tvrdenia, že došlo k posunu o jeden až dva dni čo do omeškania žalovaného. Nezmenil ani sadzbu čo do požadovaných úrokov z omeškania, na opravovaných listinách je stále uvádzaná jednotná sadzba 0,0342460 bez bližšej špecifikácie nezodpovedajúca zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vzhľadom na odkaz podľa § 3 nar. vl. č. 21/2013 Z.z. Z predložených faktúr, ktorých počet zodpovedá podľa ich čísla v súpise rozsahu cca dve strany, nevyplýva skutočnosť, kedy boli doručené žalovanému, a či teda bol žalovaný skutočne v omeškaní s ich úhradou. Žalobca nepredložil súdu knihu faktúr ani v lehote trvajúcej jeden rok od uvedenia tejto skutočnosti v podaní zo dňa 23.6.2014. Teda nepreukázal, či s doručením faktúr žalovanému nebol sám žalobca v omeškaní, čo v konaní žalovaný namietal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o pravdivosti svojich tvrdení, nakoľko tieto tvrdenia neoprel o žiadny právne relevantný dôkaz. Súd preto žalobu žalobcu, v znení po čiastočnom zastavení konania, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v časti zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a v časti rozhodnutia vo veci samej podľa § 142 ods.1 O.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov v konaní. Čiastočné späťvzatie návrhu zavinil žalobca, keď v späťvzatej časti podal návrh nedôvodne a vo zvyšku žalobca nebol úspešný. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za odpor vo výške 366,50 Eur. Podľa § 11 ods. 9 a ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura. V súlade s § 11 ods. 9 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. súd žalovanému vrátil súdny poplatok za odpor vo výške 71,80 Eur, nakoľko v časti 1.309,96 Eur bol návrh vzatý späť ešte pred začatím konania vo veci samej a v tejto časti bolo konanie zastavené, pričom v súlade s ods. 4 cit. zák. vrátená časť súdneho poplatku bola krátená o 6,70 Eur. Nakoľko čiatočné späťvzatie návrhu zavinil žalobca a vo zvyšku bol v konaní neúspešný, súd žalobcu zaviazal k náhrade trov súdneho poplatku za odpor vo výške 294,50 Eur včítane krátenej sumy (288+6,70). Súdny poplatok sa vracia v súlade s § 16a ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

-112

Ďalej si žalovaný uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil písomne za 8 úkonov včítane paušálu a DPH v sume 2.101,80 Eur. Žalovanému vznikli účelne a preukázateľne vynaložené trovy za 6 úkonov právnej pomoci advokáta (prevzatie a príprava veci včítane prvej porady s klientom /2014/, odpor - písomné podanie na súd vo veci samej /2014/, účasť na pojednávaní dňa 9.10.2014, ktoré bolo len odročené a účasť na pojednávaniach dňa 9.12.2014, dňa 10.3.2015 a dňa 11.6.2015), z toho trikrát po 210,81 Eur/úkon (zo základu 6.111,94 Eur) a raz vo výške 52,70 Eur, t.j. v rozsahu 1 tarifnej odmeny a dvakrát vo výške po 170,97 Eur/úkon (zo základu 4.804,53 Eur) a šesťkrát režijný paušál, z toho štyrikrát po 8,04 Eur/úkon a dvakrát po 8,39 Eur/úkon, spolu vo výške 1.076,01 Eur + 20 % DPH vo výške 215,20 Eur, celkom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1.291,21 Eur. Súd žalovanému odmenu za druhý úkon prevzatia prípravy v spojení s prvou poradou s klientom v súvislosti so zmenou právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 3 veta prvá O.s.p. nepriznal, za tento úkon patrí žalovanému, ktorý si zvolil v konaní viac advokátov, odmena len raz. Súd žalovanému nepriznal ani náhradu trov za úkon vypracovanie právneho rozboru veci, nakoľko takýto úkon zo dňa 29.9.2014 sa v spise nenachádza a jeho vykonanie žalovaný súdu nepreukázal.

Poučenie:

Po u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, c) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

/§ 205a/, f) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Bratislava V

v Bratislave dňa 11.6.2015

JUDr. Eva Miklošková

sudkyňa

Za správnosť: J.Lužová