Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-9399-2008.pdf
PDF · 81.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/9399/2008
Uznesenie
Okresný súd Malacky vo veci exekúcie oprávneného: UNIQUA poisťovňa, a.s., IČO: 00653501, so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, proti povinnému: STOMFA, s.r.o., IČO: 34141111, so sídlom 908 74 Malé Leváre 469, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Anetta Demešová, 1. mája 1053, 952 01 Vráble (náhradník súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku), pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 14.991,20 Eur (451.625,- Sk) s príslušenstvom a trovy exekúcie, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na tunajšom súde pod spisovou značkou 23Er/9399/2008,
EX 1935/2005 z a s t a v u j e .
Oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
33,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Dňa 22.08.2005 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Bratislava IV žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 04.08.2005 a exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Malacky č.k. 13Rob/365/2004 zo dňa 28.10.2004. Súd dňa 26.09.2005 v zmysle poverenia č. 5104 003772 * poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor postúpil dňa 29.03.2010 Okresnému súdu Malacky návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu nedobytnosti pohľadávky. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie bolo tunajšiemu súdu doručené aj vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, prvá veta, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona, súd konanie vo veci exekúcie zastavil.
Súdny exekútor súčasne žiadal o schválenie trov exekúcie vyčíslených podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení platnom a účinnom do 30.04.2008, ako aj DPH - vyčíslenej podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré boli obsiahnuté v priloženej špecifikácii.
O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 196 a 203 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenia § 14, 15, 22 a 27a Vyhlášky v znení platnom a účinnom do 30.04.2008.
Podľa § 27a Vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods.1 Vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods.2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods.3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.03.2012).
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 13,28 Eur za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu podľa predloženej časovej špecifikácie (vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti povinnému, ODI, obecnému úradu, daňovému úradu v trvaní 50 minút, vypracovanie oznámenia o stave konania oprávnenému v trvaní 20 minút, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyúčtovania trov v trvaní 30 minút).
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 14 ods. 3 a § 15 ods.1 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
(odmena) vo výške 6,64 Eur, a to konkrétne za dva jednotlivé úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Súd zároveň poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 2Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2008, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval: („Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“).
V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej výške 19,92 Eur.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
V zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v sume 8,00 Eur. Táto suma predstavuje „poštovné“. Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia tejto časti hotových výdavkov je predloženie rozpisu, kedy, komu a čo bolo posielané so špecifikovaním ceny zásielky, ako aj predloženie dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojených doručeniek. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním, t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Vychádzajúc z predloženého exekučného spisu má súd doručenkami za preukázaných konkrétne tridsať jeden úkonov doručovania: doručovanie žiadosti o udelenie poverenia na súd (1,30 Eur), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a oprávnenému (2 x 1,40 Eur), doručovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti súdu (1,30 Eur), doručovanie žiadosti o rozhodnutie súdu (1,30 Eur), doručovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd (1,30 Eur). Náhrada poštovného bola súdnemu exekútorovi za doručovanie zásielok priznaná v skutočnej výške a za doručovanie zásielok, na doručenkách ktorých nebola úhrada poštovného presne špecifikovaná, súd priznal náhradu poštovného v súlade s cenníkom Slovenskej pošty a.s. nasledovne: za každú doručovanú zásielku vo výške 1,30 Eur a za každú zásielku doručovanú do vlastných rúk vo výške 1,40 Eur.
Z ustanovenia § 25 Vyhlášky vyplýva, že náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z toho dôvodu súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu hotových výdavkov za ďalšie hotové náklady (založenie a archivácia spisu v sume 6,00 Eur), ktoré si exekútor uplatnil pri vyčíslení trov exekúcie, nakoľko vynaloženie tejto časti hotových výdavkov súdny exekútor nepreukázal, resp. v predloženom exekučnom spise EX 1935/2005 sa nenachádza doklad preukazujúci ich vynaloženie. Súd má za to, že vynaloženie hotových výdavkov v súvislosti s vykonávaním konkrétnej exekúcie musí exekútor náležite preukázať.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, druhá veta, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny a náhrad hotových výdavkov vo výške 5,58 Eur, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo mal súd za preukázané zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 33,50 Eur (27,92 Eur + 5,58 Eur), k náhrade ktorých zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).